Homosexuáli sa priznávajú po kariére. U Nepelu režim kamufloval skutočný dôvod smrti

K odlišnej sexuálnej orientácii sa priznal aj známy boxer. V spoločnosti vládne stereotyp, úspešný futbalista je vnímaný ako heterosexuálny alfa samec.

Najúspešnejší slovenský športovec 20. storočia Ondrej Nepela. Foto: TASR

Tému homosexuálnych športovcov sme rozdelili na viac častí
Rozhovor s trénerom Rozhovor so športovým psychológom Rozhovor s hokejistkou V čom to majú homosexuáli ťažké

BRATISLAVA. „Som 34-ročný center v NBA. Som čierny. A som gej.“ Vďaka týmto slovám v magazíne Sport Illustrated sa Jason Collins stal prvým aktívnym športovcom jednej zo štyroch najvýznamnejších severoamerických športových líg, ktorý sa priznal k homosexualite.

Verejnú podporu mu vyjadril aj slávny Kobe Bryant. No ohlas, ktorý Collinsove vyjadrenie v roku 2012 spôsobilo, zároveň poukázal na niečo iné - takéto priznanie je vo svete športu stále významnou, ba až precedentnou udalosťou.

Hoci počet profesionálnych športovcov priznávajúcich svoju homosexualitu v posledných rokoch narastá, stereotyp o športe ako o prevažne homofóbnom prostredí to úplne nevyvracia. Väčšina priznaní totiž stále prichádza od športovcov po ukončení kariéry.

Patria medzi nich aj slávny austrálsky plavec Ian Thorpe či Thomas Hitzlsperger, ktorý je ako 52-násobný nemecký reprezentant považovaný za prvého naozaj známeho futbalistu s takýmto priznaním.

„Myslím, že ľudia by boli prekvapení, akú podporu by dostali, ak by sa k homosexualite priznali vo futbalovom prostredí,“ cituje Mirror britskú hviezdu v skokoch do vody Toma Daleyho. Ten sa k homosexualite priznal v roku 2013 ako 19-ročný, rok predtým získal bronz na londýnskej olympiáde.

Coming out Toma Daleyho.

Nie AIDS, ale zákerná choroba

Pravda o sexuálnej orientácii jedného z najväčších športovcov slovenskej histórie vyšla na povrch až po jeho smrti v roku 1989. Olympijský víťaz a trojnásobný majster sveta Ondrej Nepela zomrel ako 38-ročný na AIDS. Ako prvý známy športovec.

Proti Nepelovi nestál len strach, ale aj politika vtedajšieho režimu. Ten dokonca aj po jeho smrti tvrdil, že ju zapríčinila iná zákerná choroba. “Bol oficiálny pokyn, aby sa nehovorilo, že Nepela zomrel na následky AIDS,” spomína v dokumente Českej televízie komentátor Karol Polák.

Legendárny krasokorčuliar ukončil športovú kariéru ako 22-ročný. Odišiel do Nemecka, kde sa venoval profesionálnej šou Holiday on Ice. “Snažil sa odísť, lebo videl, že tam by sa mohol priznať k svojej orientácii,” hovorí v dokumente Jozef Židek, bývalý československý reprezentant v krasokorčuľovaní.

Zahraničie pomohlo aj Martine Navrátilovej. Rodená Češka emigrovala do USA v roku 1975 ako 18-ročná. O šesť rokov neskôr získala miestne občianstvo. Jej “coming out”, čiže priznanie (pôvodne k bisexualite, neskôr sa prezentovala už len ako lesba), prišlo krátko potom.

“Bola prvou ozajstnou superstar, ktorá sa priznala, kým ešte bola superstar,” hovorí Donna Lopianová z Women’s Sport Foundation podľa ESPN. Navrátilovú však priznanie stálo milióny, o ktoré prišla pre vtedajšiu korporátnu homofóbiu.

Ako napísal Frank Deford, vždy bola tou inou, čudnou: ľaváčkou vo svete pravákov, lesbičkou v hetero svete, utečenec, imigrant a posledná hráčka prezentujúca sa volejmi medzi všetkými, ktoré hrali od základnej čiary.

Martina Navrátilová požiadala svoju priateľku o ruku na US Open. Foto: TASR/AP

Priznal sa aj boxer

Ako prvý sa z aktívnych futbalistov priznal na jeseň v roku 1990 Justin Fashanu. Niekdajší anglický reprezentant do 21 rokov to však urobil až na konci kariéry, keď už hrával len nižšie súťaže a ako povedal, často bol potom terčom urážok od spoluhráčov aj z tribún.

Na priznanie slávneho aktívneho futbalistu však stále čakáme a futbal bol v tomto smere predbehnutý športom, v ktorom by sme na základe stereotypov čakali homosexualitu asi najmenej – v roku 2009 sa priznala rugbyová hviezda Gareth Thomas.

Niekdajší kapitán waleského národného tímu a donedávna rekordér v počte reprezentačných štartov vedel o svojej orientácii už ako tínedžer. Za ideálny spôsob ako ju zakryť považoval status tvrdého hráča rugby. „Hovoril som si, že sa stanem skutočným drsňákom a dobrým rugbyovým hráčom, pretože spoločnosť si myslí, že presne tým by som ako gay byť nemal,“ cituje ho Telegraph.

V roku 2010 bol zvolený za najvplyvnejšieho homosexuála vo Veľkej Británii a o štyri roky neskôr opäť posunul hranice – spolu so svojím partnerom nafotili pre časopis Attitude nežné snímky vo vani.

Svojho priekopníka už má dokonca aj box. Portorický boxer Orlando Cruz, súčasná svetová štvorka v mušej váhe podľa organizácie WBO, má za sebou aj tragickú osobnú skúsenosť. „Jedného môjho kamaráta zabili pre sexuálnu orientáciu. Bol som nahnevaný, že homofóbia ukončila jeho život tým najnásilnejším spôsobom. Zároveň som však bol nahnevaný na seba, pretože v tom čase som ešte svoje tajomstvo skrýval,“ cituje Cruza Guardian.

Cruz netají, že na priznanie sa pripravoval dlho a navštevoval pre to aj psychológa. „Ešte aj keď sa ma po niekoľkých mesiacoch opýtal môj terapeut, či som už pripravený, záporne som potriasol hlavou. Bol som veľmi nervózny, že mám byť prvý v histórii,“ spomína Cruz, ktorého pozitívne prekvapila reakcia boxerského sveta.

Futbalista - úspešný hetero alfa samec?

„Ešte aj také tvrdé a násilné odvetvia ako box či rugby odpúšťajú ľahšie než svet futbalu. Ten je mytologizovaný ako 'nádherná hra', no futbal bol vždy oblasťou, v ktorej sa darilo neznášanlivosti, chamtivosti a ignorancii,“ píše Tom Jenkins z denníka Guardian.

Môže za to určite aj v poslednej dobe silne prezentovaný obraz futbalistu ako úspešného heterosexuálneho alfa samca. Futbalisti sa objavujú v rebríčkoch najpríťažlivejších mužov sveta, fotia reklamy na spodnú bielizeň, mnoho z nich randí s modelkou, speváčkou či televíznou hviezdou.

Pre gejov je navyše nesmierne náročné priznať sa ku svojej orientácii v kolektíve, v ktorom zosmiešňovanie predstavuje prirodzený postoj k homosexualite. „Prakticky v každej futbalovej šatni sú slová ako 'teploš' či 'buzna' používané denno-denne ako urážka pre každú príležitosť,“ píše americký futbalista Robbie Rodgers vo svojej knihe „Coming out to play“.

Rodgers vzbudil obrovskú pozornosť vo februári 2013, keď sa v blogu s názvom Ďalšia kapitola priznal k homosexualite a zároveň oznámil ukončenie kariéry. Mal len dvadsaťpäť a nedávno mu skončila zmluva v anglickom Leeds United. Na konte mal už niekoľko zápasov za americký národný tím a pred sebou skvelú budúcnosť, pokračovanie po priznaní si však nevedel predstaviť.

„Nedokázal by som na druhý deň ísť na tréning. Pre všetky tie veci, ktoré som počul v hráčskej kabíne, som si povedal, že keď sa priznám, odídem z futbalu a nájdem svoj pokoj.“  Už o dva mesiace však udalosti nabrali nečakaný spád a Rodgersov príbeh sa razom stal iným, ako všetky doposiaľ.

Túžba po futbale a vlna priaznivých ohlasov po jeho priznaní ho priviedli na tréning Los Angeles Galaxy, kde už onedlho podpísal hráčsky kontrakt. Kouč Galaxy Bruce Arena naznačil, že americká spoločnosť je v porovnaní s európskou tolerantnejšia. „Naša liga je progresívna, zahŕňa všetky rasy i vierovyznania. Nemyslím si, že akceptovanie homosexuálneho športovca by pre ňu mal byť problém. Na našej mentalite je skvelá tolerancia a otvorenosť voči všetkým typom ľudí,“ citoval ho denník Guardian.

V prvých mesiacoch ho brzdili zranenia, v roku 2014 bol však na poste krajného obrancu oporou Galaxy a dosiahol najväčší úspech kariéry – víťazstvo v Major League Soccer. Už od budúcej sezóny bude sedieť v jednej kabíne so Stevenom Gerrardom, čerstvou posilou LA Galaxy.