Športový psychológ: Zdravý kolektív sa vie vyrovnať s homosexuálom

5. 2. 2015 |
 

Reakcie športového kolektívu môžu byť rôzne. Záleží od postoja lídrov - trénera, kapitána či neformálnych lídrov.

Peter Kuračka ako kapitán FC ViOn Zlaté Moravce v roku 2010. Foto: fcvion.sk/Patrik Levický

Tému homosexuálnych športovcov sme rozdelili na viac častí
Rozhovor s trénerom Rozhovor s hokejistkou V čom to majú homosexuáli ťažké Skúsenosti z minulosti

 

BRATISLAVA. Ešte počas kariéry profesionálneho futbalistu vyštudoval PETER KURAČKA (36 r.) psychológiu a ekonomiku. Momentálne popri hraní za amatérsky klub pôsobí ako športový psychológ. V minulosti hrával v najvyššej slovenskej súťaži za Zlaté Moravce, Trnavu či Myjavu.

Môže mať zatajovanie sexuality vplyv na výkonnosť športovca?

“Áno, pretože ovplyvňuje psychický stav športovca. Musí vynaložiť určité úsilie a energiu, aby skryl svoju orientáciu. To býva spojené so zvýšeným napätím, nervozitou a stresom, čo, samozrejme, negatívne vplýva na výkonnosť. Na druhej strane, v niektorých prípadoch to môže pôsobiť ako motivačný faktor. Športovec chce ostatným ukázať, aký je dobrý, čo v športe dokáže.”

Čo by mal športovec spraviť, keď je homosexuálom v kolektívnom športe?

“Nebudem hovoriť, čo by mal spraviť. To je veľmi individuálna záležitosť a každý športovec ako osobnosť je iný. Ideálne by bolo, ak by bol sám sebou a nemusel skrývať svoju orientáciu. To však nie je jednoduché, obzvlášť v športovom prostredí. Aj preto otvorených priznaní sa k homosexuálnej, prípadne bisexuálnej orientácii, v športe nie je veľa.”

 

 

Aká je reakcia jednopohlavného kolektívu (aj športového), keď zistí, že jeho súčasťou je homosexuál?

“Reakcie môžu byť rôzne. V kolektíve sú rôzne individuality. V značnej miere záleží od postoja lídrov – trénera, kapitána, neformálnych lídrov, pretože od nich sa odvíja postoj a prístup celého tímu. Myslím si, že postoj tímov, ktorých som ja bol súčasťou, by bol skôr pozitívny a nemal by problém prijať jednotlivca s homosexuálnou orientáciou."

Odhadovaný počet homosexuálov v populácii je okolo šesť percent. Prečo bolo na olympiáde v Londýne priznaných len 0,16 percenta športovcov?

“Určite aj na olympiáde bolo reálne zastúpenie homosexuálov vyššie. Pravdepodobne boli aj medzi medailistami, možno olympijskými víťazmi. Mužský šport je považovaný za maskulínne odvetvie, pravdepodobne aj preto sa v ňom len sporadicky stretávame s priznaním k homosexualite. Úlohu hrajú obavy z odsúdenia, straty priazne fanúšikov, sponzorov, prípadne potenciálnych zamestnávateľov. Takisto sa osoby s homosexuálnou orientáciou môžu obávať straty pozície v kolektíve a odmietavého postoja spoluhráčov."

Vnímate, že vo futbalovom kolektíve sú označenia homosexuálov často používané pri podpichovaní či urážkach? Mnohým homosexuálom bráni v priznaní možno práve to.

“Futbalový kolektív je špecifický tým, že žiadny aspekt vymykajúci sa norme nezostane nepovšimnutý a väčšina takýchto vecí sa stáva predmetom podpichovačiek aj žartov. Ak by bol v tíme homosexuál, pravdepodobne by musel zniesť istú mieru narážok a žartov na vlastnú osobu. Niekedy však nie sú vnímané tak negatívne, ako otvorené urážanie alebo, naopak, skrytý odmietavý a nepriateľský postoj.”

Jeden z trénerov z našej najvyššej futbalovej súťaže nám povedal, že homosexuál v kolektíve by priniesol problémy do praktického života tímu. Aké by to mohli byť? Napríklad pri sprchovaní?

“Problémy vidím skôr na strane homosexuálne orientovaného jednotlivca. Pre neho fungovanie v tíme môže prinášať určité nástrahy. Podľa mojej mienky sa zdravý a efektívne fungujúci kolektív vie bez problémov vyrovnať s tým, že má medzi sebou inak orientovaného jedinca. Keďže sa u nás nestretávame s podobným verejne známym prípadom, existujú určité predsudky, ako by to nefungovalo. Ja verím, že spoločnosť sa stáva stále otvorenejšou a tolerantnejšou voči inak orientovaným ľuďom a s tým príde v budúcnosti aj k častejším otvoreným priznaniam k homosexuálnej orientácii. Vyžaduje si to značnú vnútornú silu od týchto osôb. Možno by pomohlo verejné priznanie známych osobností alebo športovcov, ktorí by ukázali cestu ďalším.”

Je ľahšie sa k homosexualite priznať niekomu, kto robí individuálny šport?

“V športe je to zložité celkovo, ako som už spomenul, vyskytujú sa obavy zo straty priazne divákov, sponzorov, kolegov, zamestnávateľov, z väčšieho tlaku a negatívnej pozornosti na vlastnú osobu. V kolektíve to môže byť ťažšie z toho dôvodu, že sa homosexuálne orientovaná osoba obáva straty pozície v tíme, zhoršenia vzťahov so spoluhráčmi, ich odmietnutia až vylúčenia z kolektívu. Z tohto pohľadu to môže byť ťažšie v kolektívnom športe.”

 
 
 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo