Niekdajší kouč Jindřich Novotný viedol Zdena Cháru prvýkrát v "béčku" juniorského výberu Trenčína počas sezóny 1994/95. Tam ho preradili aj pre jeho výšku.
Zdeno Chára zapadol do kabíny Washingtonu hneď od prvej chvíle. FOTO: TASR/AP.
Trenčín bol však v tom čase liahňou talentov a mnohí kvalitní hráči sa nezmestili do prvých mládežníckych mužstiev. „Aj vďaka týmto oddielom tak nemuseli títo chalani chodiť po iných kluboch v okolí Trenčína,“ spomína tréner, ktorý dal Zdenovi Chárovi príležitosť, keď ho všetci odpisovali.
V ročníku 1995/96 už mladý Chára skúšal šťastie v Sparte Praha. Tam ho dotiahli agent Jaromír Henyš a skaut Karel Pavlík.
„Vtedy ho do Prahy viezol otec starým „žigulákom“. Bolo to okolo Vianoc a poriadne snežilo. Tá cesta bola naozaj dobrodružná,“ spomína Jindřich Novotný, ktorý v rozhovore pre Športinak priblížil roky, kedy sa rozhodovalo o budúcnosti Zdena Cháru v profesionálnom hokeji.
Boli ste pri zlomovom okamihu kariéry Zdena Cháru. Keď ho mnohí odpisovali, vy ste mu dali šancu. Čo vás presvedčilo o tom, že môže byť platným hokejistom?
„Vždy som sa držal filozofie, dávať priestor hráčom, ktorí chcú na sebe pracovať. Talent totiž môžete mať, ale takým hráčom sa málokedy chce trénovať. Nie všetci sú ako Marián Hossa s Mariánom Gáboríkom, ktorí ho majú a aj sa im chcelo trénovať.“
U Zdena Cháru sa často vraví, že si musel viac vecí omakať, lebo toho talentu nemal toľko ako spomínaní hráči. Je to pravda?
„Áno, ale bolo to limitované tým, že on za rok vyrástol o 16 cm a začal byť problém s koordináciou. Lenže on napriek tomu strašne chcel, čo bolo pre mňa podstatné. Zároveň nedostával priestor. Vždy, keď takémuto hráčovi ten priestor dáte, tak sa vám odmení. Tu sa to potvrdilo.“
Tušili ste, že sa z neho môže stať kvalitný hokejista?
„Predpoklad na to bol veľký. Dal som totiž možnosť hráčovi, ktorý veľmi chcel. Ukazoval, že trénovanie mu nerobilo problém, ba naopak, ešte si tréningové jednotky pridával. To všetko aj vďaka jeho otcovi.“
„Lenže potom sme to museli koordinovať, lebo Zdeno takmer celý deň trénoval. A to mu vydržalo dodnes. Aj preto sa dostal tam, kde je. Tie jeho tréningy by totiž ťažko zvládol kôň so slonom dokopy. Tak netrénovali ani muži, a to mal Zdeno vtedy sotva 18 rokov.“
Čo také presne robil?
„Napríklad gymnastické a zápasnícke tréningy s otcom. Nepoznám žiadneho hokejistu, ktorý by to absolvoval. Nestretol som sa s hráčom, ktorý by v parku sám od seba ťahal pneumatiku od traktora na lane alebo liezol po zápasníckom strome bez prírazu. Tiež robil otcovi, ktorý bol vrcholový zápasník, sparingpartnera. Poznám hráčov, čo tvrdo trénujú, ale takto nie.“
Jindřich Novotný (vpravo) bol pri začiatkoch Zdena Cháru, ale aj pri zisku striebra z MS do 18 rokov. v roku 2003.
Keď však Zdena Cháru vtedy preradili k vám, nebol z toho sklamaný?
„To neviem, ale akonáhle vkročil do kabíny, bol určujúcim lídrom kabíny. Už vtedy mal totiž cez dva metre. Druhá vec bola, že sa na nič nehral. Bol veľmi skromný a bránil slabších, čo mu vydržalo dodnes. Prosím a ďakujem je jeho životná filozofia, no zároveň nepokazil žiadnu srandu.“
To je zvláštne, pretože ho predchádza skôr pokojná povaha.
„Vždy bol svojský, ale naozaj nikdy nepokazil žiadny vtip alebo niečo podobné. Navyše, v tom období miloval skupinu Nirvana a Kurta Kobaina. To znelo v kabíne stále.“
Bol už vtedy taký ctižiadostivý?
„Áno a veľmi. Preňho životné ciele neboli nesplniteľné. Najviac mu vtedy pomohlo, keď sa prišli do Trenčína pozrieť skauti Sparty Praha. Sledovali však niekoho úplne iného, ale zaujal ich Zdeno Chára a ihneď bol pozvaný na skúšky, ktoré dopadli výborne a už tam ostal. Potom ho draftoval New York Islanders.“
Údajne boli tie skúšky na Sparte veľmi hektické.
„Veru, aj s jeho otcom sme totiž museli zháňať korčule na jeho veľkosť nohy či hokejky, lebo tak vysoké vtedy nikto nepotreboval. Všetko sme mu zháňali a nastavovali to.“
„Samotný Zdeno bol za to veľmi vďačný, lebo videl ako sa mu s jeho otcom snažíme vytvoriť podmienky na to, aby mohol hrať. On to potom svojim prístupom vracal a to mu vydržalo dodnes.“
Jeho otec dokonca priznal, že pokiaľ by vtedy neodišiel z Trenčína, hokej by dnes nehral.
„To je pravda. Ja som mal dokonca trocha z toho vtedy problémy. Pýtali sa ma totiž, že kde ho mám, ako to, že tu nie je a podobné veci. Pre toho chalana sa to však oplatilo a keď niekomu pomôžete, tak v jeho prípade sa na to nezabúda. Navyše, dodnes ostal taký, akého som ho poznal zamlada.“
Dá sa povedať, že na Trenčín, resp. Slovensko po tom všetkom trocha zanevrel?
„Určite nie. Kedykoľvek bola možnosť, vždy prišiel reprezentovať. Vždy, keď sa dalo, tak v Trenčíne trénoval a zároveň aj pomáhal chalanom v hokejových triedach. Aj keď Slovensko získalo v roku 2012 striebro na MS, tak bol stmeľujúcim prvkom kolektívu. A na záver pocta Pavlovi Demitrovi hovorí za všetko.“
V zámorí napokon urobil úžasnú kariéru. Ako sa s odstupom času pozeráte na jeho výkony v NHL?
„Poviem len, že klobúk dole. Dodnes veľa vecí spolu konzultujeme a stále sme v spojení. Aj keď neodpovedá hneď, lebo má nahustený program a nechce byť rušený, vždy sa o pár dní ozve. Ale ja to chápem, lebo chalani majú svoj hokejový poriadok a ten jeho je do detailov rozplánovaný. Aj preto tak dlho vydržal vrcholne športovať.“
Napokon začal nový ročník vo Washingtone. Čakali ste takýto krok?
„Nie, pretože pokiaľ by Boston nešiel cestou mladých hráčov, tak by tam ostal a hral. Podľa mojich informácií, ho však už chceli viac pripravovať na prácu v štruktúrach klubu. Lenže Zdeno túžil ešte hrať a dokázať, že kondíciu na to má. Preňho toto bola alfa a omega, prečo sa rozhodol odísť.“
Keď sa pripojil k mužstvu, tak sa potešil aj kapitán Alexander Ovečkin. Nemyslíte si, že Zdenov príchod môže zamávať s jeho postavením v tíme?
„To určite nie. Takéto osobnosti sa rešpektujú. Aj pre Ovečkina to bude prínos, lebo jeho zodpovednosť sa trocha rozdelí. Oni sa veľmi rýchlo dohodnú. Obaja sú lídri a je vidieť, že vo Washingtone dostáva Zdeno od prvého zápasu veľký priestor, ktorý by zrejme už teraz v Bostone nemal.“
Myslíte si, že Zdeno Chára môže pomôcť Alexandrovi Ovečkinovi k dlhovekosti, ktorú potrebuje na to, aby prekonal rekord Waynea Gretzkého v počte strelených gólov?
„Určite. Keď máte v kabíne človeka ako Zdeno, tak je pre všetkých veľkým vzorom. Veď aj jeho bývalý spoluhráč z Bostonu raz priznal, že netušil, že sa takto vôbec môže trénovať. Stačí to raz ukázať a pol kabíny vidí, že to ide.“
„Potom sa ho snažia napodobniť alebo vyrovnať sa mu, popri čom medzi sebou komunikujú a vymieňajú si názory. Jediné je to, že Zdeno je obranca a Ovečkin zase útočník.“
Čo by mohol ešte Zdeno Chára v NHL dosiahnuť?
„Určite prekoná rekordy v odohraných zápasoch, tam je v popredí. Druhá vec je, že Washington je veľmi silný klub a jeho príchodom môžu, bojovať o vyššie priečky. A samozrejme, Stanley Cup. Ten je stále pre všetkých hráčov v NHL najväčšia motivácia a nepochybujem, že aj pre Zdena.“
Stále je v spoločnosti stigma, že ženy nemôžu byť iba profesionálne športovkyne, že to nie je skutočná práca pre ženu, hovorí vodná slalomárka Zuzana Paňková, ktorá bodovala na olympiáde v Paríži.