Rozhodnutie Caster Semenyovej definitívne uzatvára jednu z najdlhších a najdiskutovanejších káuz moderného športu.
Caster Semenya - ilustračné foto
Dvojnásobná olympijská šampiónka Caster Semenya po rokoch súdnych sporov oznámila, že už nebude pokračovať v právnom boji proti pravidlám, ktoré jej zakazujú súťažiť v ženských disciplínach bez hormonálnej liečby.
Juhoafrická bežkyňa, ktorá dominovala v behu na 800 metrov na olympiádach v Londýne 2012 aj v Riu 2016, čelila od roku 2018 regulám World Athletics pre športovkyne s rozdielmi v sexuálnom vývoji (DSD).
Tie vyžadujú, aby ženy s prirodzene vyššou hladinou testosterónu podstúpili liečbu na jeho zníženie, ak chcú štartovať na tratiach od 400 m po míľu.
Semenya liečbu odmietla. Tvrdila, že je zdravá, ničím neohrozuje férovosť športu a že nútené zásahy do hormónov považuje za zásah do ľudských práv.
Nasledovala séria odvolaní – pred Športovým arbitrážnym súdom v Lausanne, švajčiarskymi súdmi aj Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP).
Ten jej minulý rok dal čiastočne za pravdu: konštatoval, že jej prípad nebol zo strany švajčiarskej justície dôkladne posúdený a priznal jej aj odškodné.
Napriek tomu sa Semenya rozhodla v boji už nepokračovať.
Jej právny tím uviedol, že ďalšie kroky už nedávajú zmysel. Po rozhodnutí ESĽP síce ešte mala možnosť vrátiť vec späť pred švajčiarsky federálny súd, no túto možnosť nevyužije.
„Náš tím dosiahol najvyššiu možnú métu. Výsledok je pre Caster víťazstvom, aj keď pravidlá zostávajú v platnosti,“ uviedli právnici.
Pre Semenyu je rozhodnutie konečné. Už teraz sa venuje trénerskej práci a otvorene hovorí, že návrat na dráhu neplánuje.
Prípad Caster Semenya sa stal symbolom oveľa širšieho problému: kde je hranica medzi férovosťou ženského športu a rešpektovaním telesnej rozmanitosti?
Diskusia pokračuje aj po uzavretí prípadu – pravidlá ostávajú v platnosti, no rozhodnutia ESĽP zároveň naznačili, že budúce spory budú musieť byť posudzované oveľa citlivejšie.
Caster Semenya počas kariéry získala olympijské zlato, svetové tituly a rešpekt súperiek. No možno ešte väčší odkaz zanechá právny boj, ktorý otvoril oči celému svetu. Bojovala nielen za seba, ale aj za ďalšie športovkyne s DSD, ktoré sa podľa nej ocitli v nerovnej pozícii.
DSD je skratka pre „Differences of Sexual Development“, teda rozdiely v sexuálnom vývoji. Ide o široký pojem, ktorý označuje prirodzené biologické variácie, pri ktorých sa človek narodí s kombináciou chromozómov, hormónov alebo telesných znakov, ktoré nepasujú úplne presne do tradičných kategórií „mužského“ alebo „ženského“ vývoja.
Pri športovkyniach s DSD ide najčastejšie o to, že ich telo prirodzene produkuje vyššiu hladinu testosterónu, hoci sa narodili ako ženy a žijú ako ženy. Nejde o doping, ale o prirodzenú vlastnosť organizmu.
Tieto ženy sú úplne zdravé a často ani netušia, že majú DSD, kým neabsolvujú hormonálne alebo genetické testy v rámci vrcholového športu.