Príbehy ktoré sú dôkazom, že odvaha nemá teplotu – a že aj na tropickom slnku sa dá chytiť zimná horúčka.
legendárny bobisti z Jamajky - rok 1988
Na nohách šľapky, v hlave sneh a v srdci olympijský sen. Aj keď ich domovina pozná len horúci piesok a kokosové palmy, oni sa rozhodli brázdiť ľad, zjazdovky a bobové dráhy.
Ak sa povie „Jamajka“ a „sneh“ v jednej vete, väčšina ľudí sa začne smiať. Lenže Jamajčania to mysleli smrteľne vážne! V roku 1988 sa štyria odvážlivci z karibského ostrova rozhodli, že svet potrebuje vidieť jamajský bobový tím. Problém? Na ostrove neexistovala jediná snehová vločka, nieto ešte bobová dráha.
Trénovali na tráve, na ceste, dokonca tlačili boby po asfalte. Výsledok? Síce sa im nepodarilo dokončiť preteky, no ich príbeh obletel svet – a neskôr inšpiroval aj hollywoodsky film Cool Runnings. (Kokosy na snehu). Odvtedy sa Jamajka na zimných hrách objavila viackrát a dokonca má aj ženský bobový tím, ktorý si získal fanúšikov svojím úsmevom a rytmom reggae.
legendárna partička bobistov zo slnečnej Jamajky z r. 1988 - Calgary
Znie to ako vtip, ale je to realita. Kwame Nkrumah-Acheampong, známy ako Snow Leopard, pochádza z krajiny, kde sneží asi tak často, ako sa vyhráva v lotérii. Keď sa presťahoval do Británie, objavil čaro lyžovania – nie však v Alpách, ale v krytom lyžiarskom centre v nákupnom centre.
Po rokoch tréningu sa kvalifikoval na zimnú olympiádu vo Vancouveri v roku 2010. Na svahu síce nespôsobil lyžiarsku revolúciu, ale zato vyvolal obrovskú vlnu sympatií. Vďaka svojmu leviemu duchu a leopardej kombinéze sa stal maskotom hier. A hlavne – prvým Ghančanom, ktorý zjazdil olympijský kopec!
Haiti a sneh? To už znie ako scenár pre animák! No práve tento karibský ostrov napísal v roku 2022 svoj zimný debut. Postaral sa oň Richardson Viano, ktorý vyrastal vo Francúzsku, no s hrdosťou si pripol haitskú vlajku na kombinézu.
Keď ho kamaráti podpichovali, že sa zbláznil, odpovedal jednoducho: „Prečo by Haiti nemohlo mať lyžiara?“ Jeho cieľom nebolo získať medailu, ale inšpirovať deti, aby verili, že aj z ostrova plného piesku sa dá raz dostať na sneh. A to je možno cennejšie než akýkoľvek cenný kov.
Pre exotických športovcov je príprava na zimnú olympiádu takmer sci-fi. Boby tlačia po cestách, bežkujú na piesku a korčuľujú v mraziarenských halách. No robia to s úsmevom, lebo vedia, že ich prítomnosť na olympiáde prináša svetu radosť a poriadnu dávku exotiky.
A čo je na tom najlepšie? Tieto tímy sú väčšinou miláčikmi fanúšikov. Nikdy nebojujú len s časom, ale aj s predsudkami – a zakaždým dokážu, že olympijský duch sa nemeria stupňami Celzia.