Môžeme ju tiež nazvať Tour de France v oblasti dostihov, pretože je pre jazdcov a ich kone naozajstnou skúškou schopností, zručnosti a výdrže. Avšak byť prítomní ako súťažiaci práve na Veľkej pardubickej je vecou prestíže, ktorej sa nie každému dostane.
Veľká Pardubická. Foto - kudyznudy.cz
České mesto Pardubice nie je pre milovníkov koní po celom svete neznámym pojmom. Koná sa tu totiž Veľká pardubická, konské dostihy s dlhou tradíciou a nezameniteľnou atmosférou. Môžeme ju tiež nazvať Tour de France v oblasti dostihov, pretože je pre jazdcov a ich kone naozajstnou skúškou schopností, zručnosti a výdrže. Avšak byť prítomní ako súťažiaci práve na Veľkej pardubickej je vecou prestíže, ktorej sa nie každému dostane.
Jazdu na koni zaraďujeme medzi jedny z najstarších športov na svete. Jej korene siahajú až niekde dávno do minulosti, do obdobia pred Kristom, kedy nomádske kmene v centrálnej Ázii domestikovali prvé kone. Konské dostihy ako športová aktivita boli známe a populárne u väčšiny starých civilizácií. Od antických Grékov, civilizácie Egypta, Sýrie, až po Rímsku ríšu.
Súťažilo sa s vozmi ťahanými koňmi, či prostredníctvom klusáckych dostihov. Tieto závody patrili tiež medzi tradičné športy starovekých olympijských hier. Jazdu na koni sa nazýva aj kráľovskou disciplínou. Nielen z toho dôvodu, že práve králi sa na koňoch s obľubou preháňali. V stredoveku, konkrétne v stredovekom Anglicku, nachádzame pôvod moderných konských dostihov. Vďaka križiakom začali do krajiny prúdiť kvalitné arabské kone, ktoré sa šľachtením vypracovali na závodné kone disponujúce rýchlosťou aj výdržou.
Zmienky o prvých dostihoch sa datujú do 16. storočia a konali sa v meste Roodee Fields. Ich vznik nadväzuje na tradičné piatkové konské trhy, kde si záujemcovia o kúpu alebo predaj koní porovnávali ich výkonnosť. V 18. storočí sa dostihy v Anglicku stali profesionálnym športom. Pretekalo viacero koní a diváci mohli na svojich favoritov tiež staviť peniaze. Dostihy sa v Anglicku značne rozšírili, aj vďaka peňažným odmenám, ktoré boli za víťazstvo ponúkané. A samozrejme aj vďaka možnosti získať lákavú finančnú odmenu prostredníctvom stávok.
V súčasnosti nie sú dostihové preteky výlučne výsadou Anglicka. Veľké dostihy sa konajú po celom svete, od Ameriky, po Austráliu. Dostihy môžeme rozdeliť do základných kategórií a to rovinové – kone pretekajú na dráhe bez prekážok, prekážkové – nazývané tiež steeplechase, klusácke dostihy – preteky v kluse, kde kôň zároveň ťahá vozík a vytrvalostné dostihy endurance. Z množstva súčasných závodov môžeme spomenúť napríklad britské súťaže ako je Veľká liverpoolska, Epsom Derby, Veľká národná alebo Cheltenhamský festival, či Royal Ascot. Z európskych súťaží sem patrí tiež parížska Cena Víťazného oblúku, či talianska Palio di Siena. Zahraničným podujatiam dominujú Svetový pohár v Dubaji, Kentucky Derby v Spojených štátoch, Melbourne Cup v Austrálii alebo japonský Nakayama Grand Jump.
Stredoeurópsky priestor nie je v tejto oblasti vôbec pozadu. Keď sa povie Veľká pardubická, nielen v mysli lokálnych obyvateľov sa objavia svetoznáme prestížne dostihové preteky. Veľká pardubická je považovaná za celosvetovo najťažšie prekážkové dostihy. České mesto Pardubice majú v tejto disciplíne naozaj málo konkurentov. Zúčastniť sa Veľkej pardubickej je snom mnohých európskych aj zahraničných džokejov.
Veľká Pardubická. Foto - kudyznudy.cz
Česká pardubická sa úplne prvýkrát bežala 4. novembra 1874. Odvtedy sa súťaž koná pravidelne, každý rok. Mesto Pardubice malo bohatú jazdeckú históriu už pred založením Veľkej pradubickej. Lokálne preteky sa tu konali po vybudovaní miestnej dostihovej dráhy v roku 1856. Celý okruh pretekov prešiel určitými zmenami a úpravami. Kedysi sa jazdilo aj mimo areál, neskôr sa celý pretek presunul len výlučne do priestorov jazdeckej dráhy. Smer jazdy sa taktiež menil, najvýraznejšie v roku 1998. Smer finálnej pasáže musel byť zmenený z dôvodu výstavby novej tribúny. Veľká pardubická sa koná pravidelne každý rok, druhú nedeľu v októbri. Od svojho vzniku mala len niekoľko prestávok – počas dvoch svetových vojen, ruskej invázii v `68 a dvakrát bola zrušená z dôvodu snehu a ľadu na trati.
Dĺžka trate Veľkej pardubickej je 6,9 km a jazdci musia prekonať celkovo 31 prekážok. Povrch trate je kombinácia trávy a ornice. Kedysi ornica predstavovala značnú časť celkovej trate, v súčasnosti je to ale znížené na štvrtinu, keďže tento povrch je pre kone príliš náročný. Jednotlivé prekážky dostali aj svoje špecifické názvy – Írska lavica, Francúzsky skok, Hadí priekop, Záhradky, Veľký vodný priekop, Havlov alebo Popkovický skok.
Najznámejší a zároveň aj najobtiažnejší je Taxisov priekop, 6,5 metrov dlhý skok, ktorý pozostáva z meter a pol vysokého živého plota a nadväzujúcej meter hlbokej priekopy. Taxisov priekop, prekážka číslo 4, je považovaný za najťažšiu prekážku sveta a vyžiadal si život už niekoľkých koní. Časom prešiel určitými bezpečnostnými zmenami, aby sa predišlo nehodám. Avšak jeho náročnosť ostáva rovnaká. Zdolanie Taxisovho priekopu si vyžaduje špičkové jazdecké majstrovstvo, keďže na jeho zdolanie je častokrát potrebná milimetrová presnosť a správne načasovanie.
Francúzsky skok je rovnako ikonickou prekážkou a je tvorený dvoma živými plotmi umiestnenými blízko vedľa seba, takže musia byť preskočené naraz, jedným skokom. Írska lavica vie taktiež výborne otestovať kvalitu jazdcov. Je to umelý násyp, ktorý musia kone prekonať vzostupom hore a následne dolu. Mnoho koní má však práve z tejto prekážky strach, pretože je dosť strmá a kôň za ňu zle vidí.
Trať Veľkej pardubickej okrem toho pozostáva z niekoľkých vodných prekážok. Pôvodne prírodný vodný tok bol upravený a z bezpečnostných dôvodov znížená jeho hĺbka. Zdolanie celej trate trvá približne 9 až 10 minút, rekordný čas 8:56:01 zvládol jazdec Ribelino v roku 2015. Tradičnými víťazmi Veľkej pardubickej v posledných sezónach sú domáci českí jazdci, reprezentujúci rôzne stajne. Ikonou podujatia a tiež českým národným hrdinom v tomto športe je Jozef Váňa st., ktorý si na svojom konte nesie celkovo osem víťazstiev spolu so svojím koňom Železník. Ten vyhral spolu štyri závody. Jozef Váňa st. okrem toho úspešne ako tréner priviedol k víťazstvu niekoľko ďalších koní a jazdcov. Úspešným jazdcom je aj nemecký džokej Peter Gehm so svojimi koňmi Chalco, Maskul a Registana. Peter Gehm bol tiež špecifický v tom, že ako jediný vyhral štyri po sebe idúce roky za sebou.
Dostihy sú od nepamäti tiež miestom, ktoré sa tradične spája so stávkami. Dostihy majú svoje čaro a povzbudzovať svojich favoritov na tribúne sa určite ničomu nevyrovná. Vy však dnes máte tú možnosť, že si napätie zo stávkovania môžete rovnako vychutnať napríklad aj z pohodlia domova. Stávkové kancelárie na Slovensku stavkova-kancelaria.com vám totiž umožňujú staviť si prakticky a komfortne aj online. Napríklad aj na vášho obľúbeného koňa alebo jazdca.
Matilde Lorenzi bola považovaná za obrovský talent talianskeho lyžovania, ktorý prirovnávali k zjazdárskemu fenoménu Sofii Goggiaovej. Zomrela tragicky vo veku 19 rokov.
Stále je v spoločnosti stigma, že ženy nemôžu byť iba profesionálne športovkyne, že to nie je skutočná práca pre ženu, hovorí vodná slalomárka Zuzana Paňková, ktorá bodovala na olympiáde v Paríži.