Richard Zedník: Cítil som, ako mi čepeľ korčule prepichla hrdlo zvnútra. Krv striekala po celej sanitke
|
Richard Zedník patril svojho času medzi našich najbojovnejších hráčov v NHL. Okrem výborných výkonov bol aj ústrednou postavou azda najkrvavejšieho zranenia histórie ligy.
Richard Zedník krátko po tejto fotografii upadol do bezvedomia. FOTO: TASR/AP.
Stalo sa tak 12. februára 2008, keď v zápase proti Buffalu náš útočník nedohral duel potom, ako mu jeho spoluhráč z Floridy preťal korčuľou krčnú tepnu. Bežala 51. minúta, kedy za pukom v rohu klziska vyrazil útočník hostí Olli Jokinen, ktorý sa pri mantineli zrazil s obrancom Buffala Clarkom MacArthurom.
Ako Jokinen padal na ľad, parvá noha mu vystrelila vysoko hore práve vo chvíli, keď spoza bránky korčuľoval Zedník tiesnený českým obrancom Sabres Jaroslavom Špačkom.
„Pamätám si to presne. Videl som, že tam bol nejaký súboj. Korčuľa Olliho Jokinena mi išla na oči a reflex spôsobil, že som trocha zdvihol hlavu a zasiahlo ma to do krku,“ spomínal v podcaste Boris & Brambor Richard Zedník.
Slovenský útočník následne spadol na kolená, ale keď zbadal na ľade krv, duchaprítomne sa zdvihol a sám korčuľoval na striedačku.
„Hneď som vedel, že je zle. Lebo to nebolo ako keď vás niekto „poreže“, ale skôr ako keby vás niekto pichol. Ja som tú korčuľu cítil, ako keby ma niekto nožíkom pichol a na druhej strane krku vyšla čepeľ von. Skrátka som cítil, že to išlo dnu,“ opisoval hrôzostrašné zranenie rodák z Banskej Bystrice.
„Ako som padol na ľad, bol som na štyroch. Čakal som, či mi bude krv kvapkať alebo striekať. Videl som však, že to striekalo, tak som vedel, že každá sekunda je dôležitá. Ihneď som si to chytil. Vedel som, že mojou úlohou je, len sa dostať k striedačke.“
„Ako som tam však prišiel, už som odpadával. Nevnímal som nič. Nohy sa mi začali podlamovať a vtedy som si spomenul na dcéru, či ju ešte uvidím,“ opisoval mrazivé momenty z februára 2008 Zdeník.
Richard Zedník mal skončiť na vozíčku
Bývalý slovenský reprezentant potom dodal, že ako-tak dokráčal do šatne, no potom odpadol.
„Následne som sa prebral v sanitke. Doktor, čo bol na striedačke, mi ležal kolenami na krku, pod ktorými mal niekoľko uterákov a ja som naňho kričal, aby mi to povolil, lebo ma to hrozne bolelo a nemohol som dýchať.“
„Ihneď ako to uvoľnil, začala všade striekať krv, tak mi to priľahol opäť. Potom som znova odpadol a zobudil sa v nemocnici, ale nevidel som nič. Len som počul krik a zhon. Potom som sa prebral až po operácii,“ dodáva Zedník, ktorému následne doktori predpovedali, že zvyšok života strávi na vozíčku.
„Bývalá manželka vravela, že mala míting z doktormi, ktorí jej povedali, že ostanem do konca života na vozíku. Vraj som stratil veľa krvi.“
Richard Zedník sa však vrátil ešte silnejší a nasledujúcu sezónu, ktorá však bola jeho poslednou v NHL. Napriek tomu hral hokej ešte na najvyššej úrovni ďalšie tri roky.
„Tesne potom zranení ani doktorka nechápala, že mi ten tá rana nepoškodila žiadny dôležitý nerv, lebo okolo tej tepny idú všetky potrebné nervy na ústa svaly. Vravela mi, že som mal šťastie, že mi tepnu nepreťali celú. Bol to naozaj menší zázrak, že som sa mohol vrátiť do života i k hokeju vôbec,“ pokračoval Richard Zedník.
Slovenský útočník sa následne začal pozerať na svet cez úplne inú optiku. Sám priznal, že celá situácia znamenala preňho veľmi veľa najmä smerom k jeho budúcnosti.
„Vravel som si, že niečo ešte odo mňa (Boh) chcel, aby som tu ostal. Teraz je žena a deti priorita číslo jeden. Som tu preto, aby som bol s deťmi a išiel im príkladom a vychoval z nich slušných ľudí,“ uviedol Richard Zedník.
Richard Zedník a nešťastný zákrok McLarena
Slovenský útočník bol však terčom nepríjemného ataku ešte o šesť rokov skôr. V roku 2002 sa totiž stal obeťou zákerného faulu Kylea McLarena. Vtedy Richard Zedník nastupoval v drese Montrealu, s ktorým postúpili do play-off. Tam v 1. kole narazili na Boston Bruins.
Inkriminovaná situácia prišla v štvrtom súboji série, kedy Montreal prehrával 2:5. Oba góly strelil práve slovenský hokejista, ktorý mal vtedy na konte už osem bodov v play-off.
„V tom play-off sa mi naozaj darilo a aj v samotnom zápase som cítil, že si môžem robiť čo chcem. Vtedy som sa cítil fakt výborne. V tom súboji som dal dva góly a cítil som, že dám hetrik,“ spomínal Zedník.
Lenže v predposlednej minúte stretnutia nasadil Zedníkovi McLaren lakeť priamo do tváre a náš útočník ostal otrasený ležať na ľade. Sám však priznal, že súpera v tom momente videl a dokonca si myslel, že ho trafil niekto úplne iný.
„Povedal som si, že ja si to seknem do stredu a bude. Lenže zrazu bum a tma, ako keby som narazil do steny. Vôbec som nerozumel, čo sa deje. Myslel som si, že to bol úplne iný hráč, lebo McLarena som videl už dávno niekde pri mantineli,“ hovoril Zedník, ktorého museli dávať dokopy desať minút.
Podľa prvotnej diagnózy mal viacnásobné zranenia - zlomeninu lícnej kosti, nosa a vykĺbené kolenné jabĺčko.
„Potom vraj na ľad začali skákať fanúšikovia, že ho idú biť. Aj v meste to bolo divoké,“ spomínal na vypätú dohru zápasu Richard Zedník, čo potvrdzujú a slová vtedajšieho trénera Montrealu Michela Terriena.
Ten bezprostredne po zákroku kričal ako zmyslov zbavený smerom na bostonskú striedačku a vyhlásil Bostonu vojnu. „Si na rade! Ideš k zemi!“ kričal na útočníka Bruins Billa Guerina.
Rivalita medzi oboma tímami je v NHL obrovská, čo potvrdil aj sám Richard Zedník. „Hrať za Montreal bolo úžasné. Cítil som sa tam ako rocková hviezda. Po tom ataku bolo celé mesto hore nohami.“
„McLarena chceli fanúšikovia doslova upáliť. Celé mesto tým všetkým žilo. Hrať hokej v Montreale bola však výborná skúsesnoť a veľmi som si to užíval,“ dodal na záver 45-ročný rodák z Banskej Bystrice, ktorý v NHL odohral 745 zápasov, v ktorých vsietil 199 gólov a pridal 179 asistencií.
