Psychika významne vplýva na výkony športovca. Kto s ňou nevie správne pracovať, má problém čeliť vypätým situáciám, ktoré ho v ceste na vrchol čakajú.
Petra Vlhová v cieli obrovského slalomu. FOTO: TASR.
Ako sa voči takýmto tlakom dá obrniť, prezradil v rozhovore pre Športinak mentálny kouč Peter Bielik. Ako športový psychológ má za sebou výnimočnú prax. Bol pri tíme slovenských biatlonistov na ZOH v Soči 2014, ale aj počas bronzového úspechu juniorského výberu hokejistov v roku 2015.
Dodnes spolupracuje sa viacerými športovcami, medzi ktorých patrí Richard Pánik, Vladimír Weiss ml. či svetový šampión v Thajskom Boxe Vladimír Moravčík.
Za sebou máte množstvo skúseností a zrejme ste boli svedkami veľkých úspechov i pádov. Čo sa deje so športovcom, ktorý je zrazu na výslní a najlepší na svete vo svojej disciplíne?
„Vždy je to individuálne, ale existujú viaceré spoločné rysy. Jeden z nich je, že kým predtým atlét naháňal súperov pred sebou, teraz je naháňaný on. Od tohto faktu sa potom odvíjajú individuálne dispozície športovca a ukáže sa, kto ako reaguje na novú situáciu a ako sa s ňou dokáže vysporiadať.“
„Zrazu sa športovec stane stredobodom pozornosti médií a celého biznisu daného športu. Títo ľudia sú však na to zvyknutí, ale aj tu dôjde k zmene. Pozornosť je totiž intenzívnejšia a je zameraná prevažne na konkrétneho športovca.“
Určite to môže zamávať s jeho psychikou. Dá sa však voči tomu obrniť inak ako skúsenosťami, keď to niekto prežíva prvýkrát?
„To celkom nie je možné. Pokiaľ sa však športovec ocitne zrazu na vrchole, mal by si uvedomiť, čo ho na túto pozíciu dostalo. Je jasné, že väčšinu ženie vpred predbehnúť ostatných. Lenže každý mal motiváciu zlepšovať vlastné výkony aj v rôznych ďalších malých veciach. A práve to každého talentovaného športovca privedie na vrchol.“
„Vtedy je dôležité si uvedomiť celú cestu, aby sa proces zlepšovania nezastavil. Ak sa v tejto situácii športovec sústredí na to, aby sa bránil od tlaku súperov, tak sa stáva veľmi zraniteľný a rýchlo sa môže psychicky vyčerpať. Pokiaľ sa však sústredí na seba a zdokonaľovanie sa v tréningu, tak to nie je až tak psychicky vyčerpávajúce. Skôr naopak, je to oslobodzujúce, čo mi potvrdilo aj viacero športovcov.“
Niečo podobné teraz zažíva Petra Vlhová, ktorá vedie celkové poradie SP v zjazdovom lyžovaní. Avšak, v posledných jej vystúpeniach prišiel menší útlm. Môže to byť problém?
„Potenciálne to problém byť môže. Avšak nemusí to tak byť, pokiaľ to dokáže zvládnuť a ľudia okolo nej, jej správnym spôsobom pomôžu. Okrem Petrinej psychiky je totiž dôležité aj správanie sa jej tímu. Ako bude na všetko reagovať.“
„Ak to uchopia za správny koniec, tak to z toho môže byť len dobrá skúsenosť a záver sezóny bude výborný. Teraz je to obdobie, kedy sa pre Petru Vlhovú láme chlieb a rozhoduje sa o tom, či bude absolútne najlepšia alebo nie.“
Ona i jej tím však tvrdia, že žiadny tlak nepociťujú. Myslíte si, že je to naozaj tak?
„Mám skúsenosť, že čo sa povie do médií a realita, sú dve rozdielne veci. Neverím tomu, že tam vôbec nie je tlak, pretože Petra sama vykazuje známky frustrácie, ale to je prirodzené. Keď niekto v takejto situácii povie, že tlak nepociťujú, tak tomu neverím.“
„Ten tam jednoznačne je. Už len pozícia a výsledky, ktoré Petra Vlhová dosiahla, samotný tlak vyvoláva. Či si to niekto prizná alebo nie. Ale dá sa s tým pracovať.“
Popri Petre Vlhovej máme vo svete ďalších skvelých športovcov, medzi ktorých patrí aj Zdeno Chára. Ten nedávno opustil po 14 sezónach Boston a zamieril do Washingtonu. Môže takáto zmena športovca ovplyvniť po výkonnostnej stránke alebo iným spôsobom?
„Vždy je to individuálne, ale pri Zdenovi som presvedčený, že tento krok, nezamáva s jeho psychikou. Keď si pomyslíte, že bol v situácii, kedy mohol skončiť ako osobnosť a líder, nikto by mu nič nepovedal a dokonca ani on sám by si nemohol nič vyčítať.“
„Tým, že si ho Washington vybral a zmenil destináciu, tak je to dôkaz toho, že má v sebe mentalitu šampióna. Čiže je to človek, ktorý stále hľadá nové výzvy. Teraz má pred sebou novú a som presvedčený, že urobí všetko preto, aby ju zvládol.“
Zdeno Chára však mal možnosť ostať v Bostone, no v inej pozícii ako predtým. Mohlo sa ho to dotknúť?
„Nemyslím si to. Za tie roky, čo žije v Amerike, veľmi dobre rozumie, že išlo primárne o biznis. Skôr si myslím, že s hokejom skončiť nechcel a oni mu otvorene negarantovali taký priestor a pozíciu, s ktorou by sa človek jeho mentality vedel uspokojiť.“
„Na druhej strane treba oceniť ich otvorený postoj. Pre nás s našou mentalitou, by to bol šok. Amerika však opäť ukázala, ako sa tam na športový biznis pozerajú.“
Náš obranca má už 43 rokov. Akú rolu zohráva v dlhovekosti športovca psychika?
„Veľkú, len sa počas aktívnej kariéry mení jej kvalita a zameranie. Keď je totiž človek mladý a stúpa po pomyselnom rebríčku výkonov, tak je psychika zameraná na iné veci ako je to teraz u Zdena Cháru. Jednoznačne však hrá kľúčovú rolu.“
„Psychika sa postupne transformuje do takej podoby, kedy samého seba môžete vidieť ako niekoho, kto síce má stále potenciál, no chce nechať za sebou akýsi odkaz. A toto je črta líderstva, ktorú Zdeno v sebe má. Preto predpokladám, že v pozadí jeho športovej dlhovekosti je aj zanechať určité posolstvo v zmysle, že nič nie je nemožné.“
Stále je v spoločnosti stigma, že ženy nemôžu byť iba profesionálne športovkyne, že to nie je skutočná práca pre ženu, hovorí vodná slalomárka Zuzana Paňková, ktorá bodovala na olympiáde v Paríži.