Ľubomíra Kožanová: V oblasti ženských práv a rovnosti šancí sme aj v hokeji veľmi pozadu

1. 8. 2022 |
 

Máme kvalitné dievčatá, aj v mladších kategóriách, ale tá cesta niečo dosiahnuť, je pre ne veľmi ďaleká. A vlastne ani nemajú také možnosti ako majú chlapci, hovorí Ľubomíra Kožanová, generálna manažérka slovenských ženských reprezentácií. 

Ľubomíra Kožanová. Foto - archív LK

Ľubomíra Kožanová je už 24 rokov nepretržite generálnou manažérkou slovenských ženských reprezentácií a prvou ženou nášho ženského ľadového hokeja. Je súčasne šéfkou klubu ŠKP Bratislava, ktorý je aj základom ženských hokejových reprezentácií.

Je členkou komisie pre rovnosť príležitostí Slovenského Olympijského a Športového Výboru a členkou volebnej komisie SZĽH. Slovensko zastupovala niekoľko rokov v komisii ženského hokeja  svetovej medzinárodnej federácie IIHF, dnes je členkou poradnej skupiny IIHF pre malý hokej 3x3.

V roku 2010 dostala ocenenie Slovenského Zväzu Ľadového Hokeja za prínos ženskému hokeju a v roku 2019 ju SZĽH dokonca ocenil zlatým odznakom za celoživotný prínos ľadovému hokeju.

Ľubomíra, po predstavení vašich ocenení a aktivít sa musíme spýtať. Bolo ťažké dostať sa tam, kde ste dnes?

Keď je práca vášňou a človeka to napĺňa, tak nepoviem, že to bolo ťažké. Je to o dennodennej práci. Až som  prekvapená, čo som si teraz o sebe všetko vypočula (smiech). Chcela som pomôcť ženskému hokeju, to ma vždy motivovalo. Boli samozrejme ťažšie, jednoduchšie, ale aj veľmi ťažké obdobia. A stále som na určitej ceste. Stále sme ešte, aj s partiou ľudí okolo ženského hokeja, nedosiahli všetko, čo sme chceli.

Ste prvá žena slovenského ženského hokeja. V akom stave je dnes z vášho pohľadu?

Ťažká otázka. Dosiahli sme túto sezónu pekné úspechy, čo ma veľmi teší, ale k stavu poviem, že je ešte čo robiť. Hlavne z pohľadu členskej základne, máme málo hokejistiek, v minulosti boli určite rezervy v nábore. Chýba nám tiež kvalitný tréningový proces v kluboch. Nie je to zlé, ale potrebovali by sme ešte lepší modernejší tréning. Máme veľmi veľa práce.

Bronzová medaila, Zimné olympijské hry mládeže 2020, Lausanne, Švajčiarsko.  Foto - archív LK

Reprezentácia do 18 rokov dosiahla prednedávnom skvelé šieste miesto na Majstrovstvách Sveta. Slovenské ženy sú v oficiálnom rankingu IIHF momentálne na 15. mieste. Kde vidíte naše reálne postavenie Vy?

Boli sme aj siedme a ôsme v čase OH vo Vancouveri v roku 2010, takže si viem určite predstaviť, že sa dokážeme na tieto pozície vrátiť. Je za tým ale dennodenná tvrdá práca. Jednoducho potrebujeme pracovať ešte kvalitnejšie, potrebujeme lepšiu súťaž, zlepšiť nábor aj tréning, aby bola reprezentácia silnejšia. Potom sa vrátime tam, kde sme boli kedysi.

Hokejistiky nie sú profesionálky, hrajú z lásky 

Momentálne je obrovský mediálny záujem o našich draftovaných juniorov. Nájdeme aj medzi dievčatami niektoré výrazné talenty?

Máme kvalitné dievčatá, aj v mladších kategóriách, ale tá cesta niečo dosiahnuť, je pre ne veľmi ďaleká. A vlastne ani nemajú také možnosti ako majú chlapci. Hráčky sa môžu dostať napríklad do Švédska. Do Ruska, kde je profesionálna liga, v dnešnej situácii asi dosť ťažko. Zlepšujú sa podmienky ženskej ligy NWHL v severnej Amerike, dievčatá sa môžu dostať na univerzity do USA, kde je výborný tréningový proces a najlepší ženský hokej. Je to veľmi aj o práci na sebe, o jazykovej vybavenosti. Talent je jedna vec, ale ako s ním hráčka naloží, je druhá vec. Dievčatá sú talentované, ale cesta je veľmi veľmi ďaleká a náročná.

Čo vlastne obnáša život slovenskej reprezentantky? Nie všetky dievčatá sú zrejme plné profesionálky.

Nie, dievčatá nie sú profesionálky, hrajú z lásky k hokeju, k reprezentácii. Samozrejme dostávajú vybavenie, teda oblečenie, hokejky, časti výstroja, hradené tréningové kempy a reprezentačné akcie, ale nie sú nijako ohodnotené finančne. Hráčky sú skôr študentky na strednej a vysokej škole. Ak máme dievčatá, ktoré sú zamestnané, snažíme sa im čiastočne refundovať mzdu, ak si hráčka berie náhradné alebo neplatené voľno. Aj keď popravde neviem, či niektorý zväz na Slovensku v kolektívnych športoch niečo dievčatám platí. Môžem sa mýliť.

V ktorých krajinách vo svete, v ktorých ligách, sa dá v ženskom hokeji zarobiť?

Jednak v Rusku, ďalej ako som spomínala, v USA, ale neviem, či sa tam niekto od nás dostane. A potom vo Švédsku, nejde ale o regulárny plat. Dievčatá dostanú ubytovanie, stravu a niečo navrch, ale určite si hráčka z takéhoto platu nevie nič odložiť do budúcnosti, ako je to u mužov. Je to škoda. Často si hovorím, prečo nie?

Ženy sú v hokeji viac tolerované ako podporované

Viac ako 20 rokov bojujete na funkcionárskom poli za ženský hokej. Zmenil sa tento boj? Ideme dobrým smerom?

Povedala by som, že ideme dobrým smerom, cítim, že to ide lepšie. Momentálne nastavenie vedenia slovenského hokejového zväzu je, že treba dať ženskému hokeju príležitosť, zlepšovať ho, vylaďovať. U chlapcov je tiež potrebné množstvo práce, ide to ale predsa len trochu viac automaticky, u dievčat je to náročnejšie.

Po prijatí stratégie ženského hokeja na kongrese SZĽH v roku 2021, prvý krát v histórii, ste sa vyjadrili: „verím, že už sme v 21. storočí“. Je rok po kongrese, sme v 21. storočí?

(úsmev) V určitých sférach myslím, že áno, ale stále sa snažíme meniť myslenie ľudí v kluboch. Presne tie paradigmy u funkcionárov a trénerov, hlavne tých, čo vyrastali ešte v bývalej ére, sú tak silne zakorenené, že dievčatá v kluboch často odsúvajú na druhú koľaj. Oni nevidia perspektívu dievčaťa. Ak je chlapec na rovnakej úrovni ako dievča, dajú prednosť chlapcovi. Povedia si, že potencionálne z dievčaťa nič nebude, že ona sa hokejom nebude živiť, kdežto u chlapca majú vidinu draftu v NHL, že zaňho možno dostanú nejaké peniaze. Ale zlepšuje sa to.

Sú ženy v slovenskom hokeji podporované, tolerované alebo utláčané? 

Tolerované. Možno už začínajú byť viac podporované, ale stále je to ten stred. 

Pôsobíte v komisiách IIHF či SZĽH. Cítite na rokovaniach s mužmi vo vyšších pozíciách rešpekt, podporu, nedôveru...? 

Tým, že som v hokejovom prostredí dlho, tak by som povedala, asi rešpekt. Ja som dynamický, energický človek (smiech), možno už z toho to vyplýva. Keď sa nepoznáme, tak nevedia, čo očakávať, čo sa z toho vyvinie. Keď máme ale odbornú debatu a vidia, že mám k téme čo povedať, tak je to absolútny rešpekt. To je fajn.

V posledných mesiacoch angažovali viaceré kluby severoamerickej NHL do najvyššieho manažmentu ženy. Barbora Snopková Haberová je už tri roky generálnou riaditeľkou českého veľkoklubu Sparta Praha. Sme na u nás od tohto ešte ďaleko?

Ja sa veľmi teším, že toto nastalo hlavne v NHL a sú takým svetielkom na konci tunela. Bývalým vynikajúcim hráčkam dávajú príležitosti na rôznych pozíciách. No, verím, že sa toho dožijem aj u nás.

Podobný trend vidíme aj v trénerských štáboch. Je to reálne u nás a máme na pozície tréneriek, funkcionárok na najvyššej úrovni vhodné kandidátky?

Áno, máme. Máme! Je viacero šikovných dievčat, ktoré chcú a zaujímajú sa o túto oblasť. Určite máme.

S Monikou Šiškovou (vľavo), predsedníčkou Komisie pre rovnosť šancí SOVŠ, pri príležitosti spomienky na legendárnu ženu a športovkyňu Věru Čáslavskú.  Foto - archív LK


Otázka redaktoky RTVS nemala nikomu ani napadnúť 

Dlhodobo sa venujete právam žien, rovnosti šancí, a to aj v rámci komisie SOŠV? Sme na Slovensku v tomto pozadu oproti vyspelým krajinám?

Myslím, že áno. Napriek tomu, že máme na Slovensku na čele prezidentku a aj množstvo žien v politike, stále sme pozadu za vyspelou Európou. Ak sa taká téma rieši v napríklad v Európskom parlamente, u nás o tom nemáme buď ani chýru, alebo je to tabuizovaná téma. Skôr si z toho ešte robíme srandu, nedávame témam ženských práv a rovnosti šancí svoju vážnosť. Je to, bohužiaľ, u nás ešte stále hlboko historicky zakorenené. Na druhej strane, aj my ženy si to niekedy samé sťažujeme, tým ako sa v niektorých situáciách správame. Len keď si zoberieme nedávny konflikt redaktorky RTVS na majstrovstvách sveta v hokeji. Bola to, bohužiaľ, veľká téma a bavili sme sa o tom aj v komisiách, v ktorých pôsobím. 

Práve na otázku redaktorky RTVS, asistentke trénera Nemecka, Jessike Campbellovej, ktorá mala dosť sexistický podtón, sme sa Vás chceli spýtať.

Bolo to nevhodné, bez ohľadu na to, odkiaľ daná otázka pôvodne vyšla. Určite by som si skôr najprv pozrela, čo Jessica Campbellová dosiahla. Že je to olympijská medailistka, úspešná reprezentantka Kanady, ktorá je v ženskom hokeji úplne niekde inde. Tu vidím ešte stále problém v myslení u nás na Slovensku. Tá otázka nemala nikoho ani napadnúť. Spýtala by som sa určite na športovú stránku, ako sa jej, žene, bývalej hokejistke, s reprezentantami, pracuje. Campbellová predsa odtrénovala celú sezónu v Nemeckej mužskej lige DEL, určite bolo dosť priestoru na odborné otázky.

Pomáhajú médiá propagovať ženský hokej? Či niekedy skôr pomáhajú držať stereotypy?

Áno je to tak. Nepomáhajú nám a skôr ženský hokej ešte stále niekedy zosmiešňujú, čo je škoda. Nájdu sa aj svetlé momenty, ale skôr mám pocit, že médiá ženský hokej ignorujú.

Čo sa musí stať, aby sa zápas ženskej reprezentácie na MS vysielal v RTVS, prípadne inde u nás?

Úprimne? Neviem. To je skôr otázka na nového riaditeľa RTVS alebo na šéfa športu RTVS. Myslím si, že je to o subjektívnom pohľade na to, čo sa bude a čo nebude vysielať. Niektoré iné kolektívne ženské športy sa v televízii objavujú, ženský hokej tam nie je, aj keď je reprezentácia určite pozerateľná. Je to subjektívna vec.

Takmer na záver ešte otázka, ktorá určite zaujíma rodičov malých dievčat. Príklad, mám 6-ročnú dcéru, chcela by hrať hokej. Čo mám robiť, aké mám možnosti aj postupne, keď dcéra dospieva? 

Veľmi záleží na tom, kde to je, v akom meste. V šiestich rokoch dievčatá úplne normálne začínajú s chlapcami, kde výborne fungujú až do veku 15 rokov. Tu nie je žiaden rozdiel medzi chlapcami a dievčatami. Rozdiel je len ak tréner uprednostňuje chlapcov. Dievča sa postaví nakoniec radu, a tréner si ani nevšimne, že cvičenie vlastne vôbec nešla. Pritom dievčatá sú v žiackych kategóriách často šikovnejšie ako chlapci. Niekedy zas vyvíjajú rodičia chlapcov tlak na trénera, aby hrali dievčatá menej, pretože berú miesto ich chlapcom. Podpora dievčat veľmi závisí od odbornej, mentálnej, osobnostnej úrovne trénera. Od 15 rokov už je to pre dievča a rodičov potom o rozhodnutí, kde na strednú školu, či do mesta, kde je ženský hokej, či ku nám do Bratislavy do výcvikového strediska reprezentácie, alebo do zahraničia. Sú kluby, kde sú dievčatá vítané s otvorenou náručou, hlavne v menších mestách. Bohužiaľ, nájdu sa aj také, kde dievčatá nechcú do prípravky vôbec zobrať. Majú veľa chlapcov a natvrdo vám povedia, že oni dievčatá neberú. 

2022 IIHF High Performance camp, pre hráčky do 18 rokovo - zľava: Vierumäki, Fínsko. Vedenie slovenskej výpravy, zľava: Nicol Lucák Čupková, Romana Kiapešová, Ľubomíra Kožanová a Chelsea Jeanette Kubek.  Foto - archív LK

 

Čo má slovenský ženský hokej v nadchádzajúcej sezóne, období, pred sebou?

Celkom veľa (smiech). Majstrovstvá sveta do 18 rokov v top kategórii v januári vo Švédsku, v januári aj svetovú zimnú univerziádu v USA pre naše vysokoškoláčky. V apríli potom majstrovstvá sveta žien I. Divízie, ktoré budú asi v Číne, čiže celkom náročné. A pokračuje náš projekt hokejové galaxie, ktorý sme uplynulú sezónu. Ide o regionálne turnaje pre dievčatá do 15 rokov. Dievčatá sa v štyroch regiónoch stretnú vždy jeden víkend a hrajú proti sebe taký miniturnaj. Je to vlastne taká predpríprava pre reprezentáciu do 16 rokov. Dúfam, že nás tento rok už nič nezastaví a absolvujeme neprerušenú a úspešnú sezónu.