Ján Soták patrí medzi popredných kulturistov Slovenska. Počas svojej kariéry dosiahol veľké úspechy, no túži ešte po jednom – stať sa majstrom sveta.
Ján Soták je úspešný kulturista Slovenska a zároveň aj osobný tréner. FOTO: jansotak.sk.
Naposledy sa na svetový šampionát dostal v roku 2019 medzi finálovú šestku najlepších, teraz túži titul získať. Bráni mu v tom však súčasná situácia s pandémiou koronavírusu a pracovné povinnosti.
Aj preto sa rozhodol popri aktívnej kariére zúročiť svoje 19-ročné skúsenosti v podobe poradenstva ako osobný tréner. V rozhovore pre Športinak však potvrdil, že aktívnu kariéru neplánuje uzavrieť bez zisku titulu majstra sveta.
V kulturistike je na Slovensku vaše meno populárne. Čo všetko ste museli pre tento šport obetovať?
„Všetky základné potreby bežného človeka. Totálne som sa musel prispôsobiť príprave na súťaž. Šesť dní v týždni dvakrát za deň som bol vo fitku, kde som absolvoval také tréningy, čo by bežný človek nezvládol. V rámci tréningu bola tvrdá diéta a do toho som sa snažil to vždy aj dospať. Ak niekto popri tom chodil ešte aj do práce, tak to už išiel extrémne na doraz.“
Spomínali ste tvrdý tréning, čo si pod tým máme predstaviť?
„Cvičenia s ťažkými váhami činiek či špeciálne série opakovaní. Tiež sme robili rôzne zhadzované série, aby sval dostal čo najviac zabrať. Musíte však mať natrénovaný pohyb samotného cviku. Preto som spomínal, že obyčajný človek to nezvládne, lebo tie návyky nemá. Nedokázal by sa vôbec dostať do takého cvičenia, ako sme robili my aj v rámci intenzity. Ide totiž už o naozaj profesionálnu prípravu.“
Kedy môže začať človek, resp. deti s kulturistikou?
„Okolo desiatich rokov. V súčasnosti sa už dá dokonca chodiť namiesto telesnej výchovy do fitness centra. V Rimavskej Sobote to tak robí reprezentačný tréner z našej asociácie. Posilňovňu má priamo pod školou a tam ich učí, ako sa sťahuje zhora kladka, resp. deťom znázorňuje, ako sa robia kliky či drepy. Čiže už v tom detskom veku učí kinetiku a pohyb tela, kde sa spevňuje chrbtica a kolená a vedie deti a mládež k správnym návykom“.
V koľkých rokoch ste s kulturistikou začínali vy?
„Ako šesťročný som šiel s otcom do kina na film Barbar Conan. Keď som videl tú postavu Arnolda Schwarzeneggera, tak som si povedal, že tak chcem vyzerať aj ja. Prešlo niekoľko rokov a na strednej škole sme mali krúžok posilňovania s učiteľom. Po strednej škole to reálne začalo na vojne. Tam sme sa s jedným kamarátom dali dokopy a začali skúšať rôzne cviky. Od 18 rokov som už cvičil profesionálne.“
Ján Soták (vpravo) počas prestížnej súťaže Arnold Classic. FOTO: Eastlabs.sk.
Keď sa povie kulturistika, mnohí si ju často spájajú práve s menom Arnold Schwarzenegger. Je to tak aj dnes?
„Nie je. Čomu som sa čudujem, lebo pre mňa a mojich rovesníkov to bol najväčší vzor. V súčasnosti ho registrujú, avšak len ako herca. Viac sa medzi mladými chalanmi hovorí o menách ako Ronnie Coleman, Jay Cutler či Phil Heat. Uznávaný je aj Kay Green, ale Schwarznegger už medzi nich teraz nepatrí, aj keď je to veľká legenda.“
V roku 2012 ste sa zúčastnili aj prestížnej súťaže v USA, ktorá nesie jeho meno – Arnold Classic. Aké to tam bolo?
„Úžasné. Aj sme sa s ním stretli, čo ma trocha rozhodilo, lebo som po tom túžil od šiestich rokov. Stál vedľa nás a ja som nemohol uveriť vlastným očiam. Možno aj preto som skončil tesne pred bránami finále na 6. mieste. Asi to bolo aj neskúsenosťou, pretože už len to, že som sa tam dostal, bolo pre mňa niečo úžasné.
„Nedokázal som sa však riadne sústrediť a koncentrovať na výkon. Pokiaľ by som sa dostal do finále a tým pádom mal navyše ešte jeden deň, možno by z toho bola aj medaila, lebo deň po pódiovom vystúpení ,kde sa telo ešte viac vysuší som vyzeral naozaj dobre“. Nevadí aj to sa stáva.
Čo musí vlastne kulturista okrem tvrdej prípravy robiť pred súťažou?
„Ak už čakáte na súťaž, tak ostávate pár dní bez vody, ale nie zase úplne. Trocha sa pije, ale veľmi málo. Následne sa 24 hodín pred vystúpením začne „cukrovať“, teda sa vo veľkom začínajú prijímať karbohydráty. Napĺňajú sa tak svalové bunky glykogénom, vďaka čomu ohromne narastú. Hoci reálne naberiete dve tri kilá, na pohľad vyzeráte o 10 kilo ťažší.“
Čo nasleduje ďalej?
„Tým cukrovaním sa stiahne voda spod kože a potom to vyzerá na pódiu dokonalo. Základom je teda vypustiť z tela vodu a naplniť ho cukrom.“
Čiže aby ste zvládli profesionálnu prípravu na súťaž, musíte byť aj odborníkom na stravu?
„To áno. Ťahá sa to so mnou už od začiatku kariéry. Teraz to využívam aj v oblasti poradenstva. Rozbiehame aj obchodnú sieť distribúcie doplnkov výživy, v rámci čoho som vytvoril projekt chudnutia Bodymission.“
O čom konkrétne je?
„Pomáhame ľuďom nastaviť im stravu, kde využívam svoje skúsenosti z kulturistiky. Mám tiež vytvorenú spoluprácu aj s rôznymi lekármi pre vyššie profesionálne poradenstvo. Tým pádom si každý z našich klientov vie aj sám prekonzultovať svoj fyzický a mentálny stav. Psychika je totiž veľmi dôležitá pri dosahovaní cieľov. Vieme tiež prispôsobiť jedálniček pre všetky možné športy.“
Na ktorých športovcov sa zameriavate?
„Nerobím s profesionálmi, ale skôr s ľuďmi, ktorí chcú pre seba niečo dosiahnuť, resp. sa zameriavam na rekreačných športovcov. Mal som klienta, ktorý robil Spartan Race a popri výkone pil iontové nápoje a čakal, že mu to zvýši výkon, čo nie je absolútne správne. Vždy je totiž potrebné, mať nastavenú výživu počas celého dňa individuálne. Moje hlavné zameranie je teda na bežných ľudí.“
Potrebujú mať takýto ľudia osobného trénera alebo výživového poradcu?
„Pokiaľ sa rozhodnete pre seba niečo robiť a dosiahnuť výsledky veľmi rýchlo a zdravo, tak áno. Je to niečo, ako keď hľadáte na posúdenie dokumentov notára či účtovníka na daňové priznanie. Tiež si tieto veci nerobíte sami ale využijete profesionála! Všetko sa však dá ale naučiť. Aj preto nabádam ľudí, nech to robia len na nejaký čas a nech sa za určité obdobie, kedy sa im tréner venuje, učia.“
Mnohí do toho však idú prevažne pre vidinu dokonalej postavy. Nemala by to byť skôr celková zmena životného štýlu?
„Presne preto hovorím, aby sa ľudia nebáli trénera pýtať a zapisovať si veci. Lebo je to naozaj veľmi jednoduché. A keď pôjde niekto na dovolenku alebo služobnú cestu, určite si tam nájde fitness v ktorom sa už potom zorientuje aj sám. Musí sa naučiť, že to bude jeho životný štýl.“
Dá sa to?
„Určite áno. Teraz sa snažím môj program vylepšiť tým, že chcem ľuďom osobne v posilňovni vysvetľovať, čo potrebujú. Naučím ich, ako majú správne robiť drepy, alebo vysvetlím detaily cvičenia na konkrétnu časť svalu. Popri tom sa môžu pýtať a všetko si zapisovať. Jednoducho im odovzdám všetko, čo som za tie roky v kulturistike získal. Pôjde o taký osobný fitness seminár!"
Mimo vašej pracovnej sféry, chceli by ste ešte v športovej kariére niečo dokázať?
„Jednoznačne chcem vyhrať majstrovstvá sveta. Musí však byť už po pandémii, potom verím, že sa budúci rok pustíme do kvalitnej prípravy. Vek ešte na to mám, pretože kulturistiku môžete robiť aj do 45 rokov. Pokiaľ by sa mi podarilo vyhrať svetový titul, ešte tu máme Arnold Classic Europe, kde by som skúsil zabojovať a týmto ukončiť svoju amatérsku časť kulturistiky.“
Stále je v spoločnosti stigma, že ženy nemôžu byť iba profesionálne športovkyne, že to nie je skutočná práca pre ženu, hovorí vodná slalomárka Zuzana Paňková, ktorá bodovala na olympiáde v Paríži.