Smiali sa jej, keď hrala futbal. Dnes je Katarína Chovancová jedinou trénerkou futbalu v Košiciach

Ako sa dievča dostane k futbalu?

“Od mala som sa venovala viacerým športom, ale futbal k ním vždy patril. Stále som si kopala loptu na dvore alebo popoludňajšie hodiny denno-denne trávila na ihrisku. Keď som mala 12 rokov, spolužiak mi oznámil, že jeho otec sa chystá založiť žiacke družstvo v Čečejovciach, že bolo by fajn, ak by som sa pridala. Keďže v tom čase dievčenský futbal bolo ešte v podstate tabu, najmä na dedine, niektorí sa mi aj posmievali, no vášeň k futbalu bola silnejšia. dva roky neskôr som sa zúčastnila tábora pre futbalové talenty v Mlynčekoch, kde bol hlavným organizátorom a trénerom Peter Szénay. Ten mi poskytol kontakt na prvoligový ženský futbalový klub Olympia Košice.”

Prečo futbal?

"Futbal je krásna hra, ktorá dokáže zoceliť človeka fyzicky, ale aj psychicky. Ide o vytrvalosť, pevnú vôľu, tvorivosť, ale aj spoločenské hodnoty ako priateľstvo, nádej, pochopenie, pomoc, ktoré nám pomáhajú aj v bežnom živote. Tak ako futbal, aj život je plný úspechov a pádov. Futbal poukazuje nato, že niekedy nielen cieľ, ale najmä cesta, ktorá vedie k nemu je dôležitejšia, pretože počas nej sa formuje osobnosť a tak je to aj v živote. Preto stále hovorím, že nie futbal má byť úplným zmyslom života, no zmysel života je oveľa krajší vďaka futbalu. A to platí pri všetkých športoch.”

Našli ste ako žena uplatnenie aj vo vyšších kategóriách?

"V Olympii som pôsobila v dievčenskej kategórii približne 3 roky. Klub, žiaľ, zanikol z dôvodu nedostatočných podmienok, väčšina spoluhráčok v tom čase skončila s futbalom, pretože v blízkom okolí nebol žiaden ženský klub. Ja som nechcela prestať, tak som prijala ponuku od v tom čase prestížného ženského klubu na východe - ŠK ŠTICH Humenné, kde som hrávala už v ženskej kategórii približne 5 rokov. Bolo to ťažké rozhodnutie, pretože v tom čase som študovala druhý rok na Gymnáziu v Košiciach a kvôli pravidelnému dochádzaniu na tréningy, som musela zostať na internáte. Napriek tomu som sa aj tak po každom tréningu vracala do Košíc neskoro večer, niektoré sme trénovali naviac kvôli nominácii do širšieho kádra reprezentácie do 19 rokov. Preto som si neskôr musela vybaviť aj čiastočný individuálny študijný plán a učivo doháňať sama. Postupom času sa stále viac a viac prejavoval roztrhnutý väz v kolene. Úraz sa mi stal ešte v časoch, kedy som hrávala za žiakov v Čečejovciach. Ako 24-ročná som bola nadobro nútená predčasne skončiť s aktívnym futbalom kvôli plastike predného krížného väzu.”

Foto - archív KCH

Dnes už nehráte, ale trénujete. Ako ste sa k tomu dostali?

"Po ročnej ,,prestávke“ som si uvedomila, že bez futbalu sa mi žije veľmi ťažko a to aj napriek tomu, že som mala oveľa viacej voľného času pre seba a na štúdium na vysokej škole. Pred dvomi rokmi ma však oslovil Daniel Štuller – prezident a jeden zo zakladateľov centra futbalových talentov  - CFT Academy, či by som nechcela s nimi spolupracovať, keďže sa chystajú pôsobiť aj v Košiciach. Zatiaľ som absolvovala spoločne s trénermi CFT, školenie Coerver Coaching Intro, neskôr mi napísal aj Erik Makó, či by som sa nechcela zúčastniť TOP TEAM tréningu dievčat v Prahe. CFT úzko spolupracuje s FA Benecol Košice, takže neskôr sme dohodli skúšobne tréningy. Keď sme si boli istí, že to pôjde, tak hneď ako to bolo možné, som si spravila trénerskú kvalifikáciu. Začínala som pri U7 a mladších, keďže som nemala viac času popri dokončovaní dizertačnej práce. Dnes sa venujem (už vyššie spomínaným) viacerým kategóriám.”

Čo vás oslovilo na trénovaní?

“Deti sú naša budúcnosť, a šport je skvelým prostriedkom pre formovanie osobnosti. Práve pri práci s deťmi je najkrajšie, že im odovzdávate vlastné športové skúsenosti, niekedy s nimi doslova žijete. Aj keď u najmenších je príprava tréningu náročnejšia (pri väčšom počte detí najmä organizačne), je úžasné, keď vidíte, ako sa deti nevedia dočkať ďalšieho tréningu a s radosťou robia pokroky. Snažíme sa ich viesť a učiť zábavnou formou. Najmä pri škôlkároch v rámci projektu “Dajme spolu gól” sa snažím pre každý tréning vymyslieť inú tematiku, napr. dopravná výchova, vesmírna výprava, bomby, lovci pokladov a podobne. Tréning je potom oveľa veselší, a jednotlivé pokyny, pohyby vykonávajú s radosťou, keď ich necháte, aby zapojili aj svoju fantáziu. V poslednom čase sa v rámci tréningu osvedčila aj angličtina. Pri starších U8, U9 už začína prevládať zdravá súťaživosť, veľa správnych opakovaní a prípravných hier. Pri starších ma baví vysvetľovať kľučky detailnejšie a ostatné činnosti ako prihrávanie, otvorenie priestoru pri prebratí lopty, celkovo robiť intenzívnejšie tréningové jednotky. Veľmi veľa záleží aj od danej kategórie, od rodičov a niekedy aj od vzdelávacej inštitúcie, no neskôr najmä od prístupu dieťaťa ku tréningu. Samozrejme, niektoré deti sa učia rýchlejšie, niektoré pomalšie. Samozrejme, každý z nás chce vyhrávať a najmä deti sa musia naučiť vyhrávať aj prehrávať. Pri najmenších ma oveľa viac než výhra vie potešiť, keď vidím ako sa tešia na ďalší tréning.”

Katarína Chovancová pri tréningu. Foto - archív KCH

Čím sa líši mládežnícky futbal od futbalu dospelých?

"Vedieť správne oddeliť dospelý futbal od mládežníckeho, detského futbalu vyžaduje veľa praxe, trpezlivosti a najmä podpory zo strany rodičov a aj verejnosti v duchu fair play. Väčšina ľudí si povie - veď to je ľahké a jasné, nemáme deti zaťažovať, stačí dať jednoduchšie cvičenia, povedať ukázať im čo majú robiť, hrať sa s nimi... .“ Potom príde zápas a od divákov počujeme diktovanie 8-ročným chlapcom nech si narazia loptu so spoluhráčmi, nech radšej dá dlhú prihrávku namiesto strelby na bránu, a podobne. Samozrejme už od útleho veku je potrebné začať vštiepiť aj prihrávanie, avšak skôr iba z hľadiska techniky kopania a prebratia lopty do pohybu. Bez rozdielu na cieľ tréningovej jednotky v rámci prípravných a herných cvičení sa má objavovať aj táto činnosť, ale v rámci voľnej hry ešte nezaťažovať malé deti prihrávkami. Isteže, futbal sa hrá na góly, avšak v u detí je dôležité zdokonaľovanie individuálnych zručností, herných situácii 1 na 1. Je to efektívnejšie, keď namiesto odkopávania lopty sa neboja skúšať aj spôsoby obchádzania súpera a následne prihrať, alebo skórovať, čiže nadviazať ďalšiu činnosť. Tréner by mal v rámci  prípravného cvičenia naučiť, vysvetliť všetky možné spôsoby riešenia jednotlivých situácii, a postupne zdokonaľovať individuálne činnosti počas herných cvičení a najmä počas prípravných hier a v zápase nechať deti rozhodovať samé - nechať deti, aby robili chyby. Nehovoriac o tom, že malé deti sa chcú podobať svojim idolom, chcú byť ako oni, chcú robiť kľučku presne tak ako ich idol. Preto nevidím dôvod obmedzovať deti v tomto veku, v ich kreativite a sebavedomí a už vôbec nie na úkor výsledku turnaja, alebo zápasu. Technika sa neskôr doháňa oveľa ťažšie, pretože v neskoršom období je potrebné venovať sa už aj iným veciam.”

Ako rozoznáte v neskoršom veku rozdielového hráča?

"Všeobecne povedané, je to hráč, ktorý okrem iného, sa nebojí robiť vlastné rozhodnutia, je sebavedomý, vie hneď zareagovať na každú situáciu v zápase, a zvládne ju s prehľadom. Vždy sme chceli a chceme mať hráčov, ktorí sa nebudú báť na ihrisku robiť vlastné rozhodnutia. Myslenie hráča sa prejaví a cibrí v neskoršom veku, ale technika sa doháňa oveľa ťažšie. Zároveň, pri regionálnom výbere dievčat WU13 a WU14 sa nám potvrdilo, že je oveľa ľahšie pracovať a zapojiť do konceptu, taktiky, 13 – 14 ročné dievčatá, ktoré sú nielen silné a rýchle, ale ovládajú aj niekoľko spôsobov obchádzania súpera. Sú sebavedomejšie, jednoducho aj v tej rýchlosti nenechajú nič ,,na náhodu“, ale v danom momente ,,vedia, čo s loptou“ a následne vedia hneď prihrať s prehľadom.Preto našim starším hráčkam a hráčom zdôrazňujem, nech si hru užívajú, učia sa, zdokonaľujú sa, pretože raz príde deň, kedy budú chcieť hrať za najlepšie kluby, alebo reprezentovať Slovensko a vtedy bude trénerov omnoho viac zaujímať ich momentálny stav - zvládanie herných situácii, celkový herný prejav, než to, koľko zápasov vyhrali ako deti, koľko medailí majú doma a podobne."

Foto - archív KCH

Ste jedinou trénerkou v Košiciach a okolí, ktorá trénuje chlapcov i dievčatá a to vo viacerých kategóriách. Čo by ste chceli ako trénerka dosiahnuť?

"Mojím cieľom je vychovať skvelých futbalistov a futbalistky - hotových hráčov, ktorí by v neskoršom veku prispeli a zveľadili úspešnosť rôznych klubov a reprezentácie. Plánov je viac, možno raz v budúcnosti by mohla byť reč aj o celoslovenskej reprezentácii junioriek, ale určite sa chcem podieľať na zveľaďovaní dievčenského futbalu na východe. Na doktorandskom štúdiu som sa venovala na sociálno-právnej ochrane detí v rozvodovom procese na SR a v zahraničí. Z toho dôvodu sa už dlhší čas pohrávam aj s myšlienkou o možnostiach, ako pomôcť deťom, ktoré pravidelne trénujú, zlepšujú sa, no najmä z finančných dôvodov nie vždy si môžu dovoliť zúčastniť sa na kempoch, táboroch a podobných akciách. V rámci vzdelania by som tento rok mala mať za sebou UEFA B, ako aj Coerver  - kurz 3."