Jarmila Kratochvílová má 70 rokov. Legendárna bežkyňa už štvrté desaťročie drží rekord v behu na 800 m.
Bývalá československá atlétka Jarmila Kratochvílová. FOTO: worldathletics.org
V utorok 26. januára oslávila Jarmila Kratochvílová, dvojnásobná majsterka sveta a strieborná medailistka z OH 1980 v Moskve, životné jubileum 70 rokov. Už neuveriteľných 37 rokov drží legendárna československá atlétka svetový rekord v behu na 800 metrov.
Čas 1:53,28 min., ktorý zabehla 26. júla 1983 na mítingu v Mníchove je štvrté desaťročie pre bežkyne nedosiahnuteľnou métou. Je to najdlhšie platný svetový rekord v atletickej histórii.
Pre kráľovnú športu ju objavil na základnej škole učiteľ Zdeněk Sychrovský, ktorý založil v Golčovom Jeníkově atletický krúžok. "Jarmila, v tebe niečo je," povedal jej vtedy a žiačka Jarmila na tieto slova svojho učiteľa nikdy nezabudla.
Jarmila Kratochvílová sa narodila 26. januára 1951 v mestečku Golčův Jeníkov na Vysočine. Gymnázium navštevovala v meste Čáslav a tam ju kamarátka po dlhom prehováraní napokon presvedčila, aby rozšírila ich atletickú partiu v oddiele Slavoji Čáslav. Práve tam sa po prvý raz stretla so svojim budúcim trénerom Miroslavom Kváčom.
Ako stredoškoláčka sa v behoch vyrovnala chlapcom, do diaľky skákala viac ako päť metrov a guľu vrhala za deväť metrovú hranicu. Z každého športu mala niečo – výborné fyzické predpoklady získala častou prácou na poli a pohybom v prírode. "V Čáslavi som zažila skvelú partiu, ktorú som nikdy predtým nezažila a už asi nezažijem," spomínala slávna atlétka.
Prvý titul na domácom ovále vybojovala Jarmila Kratochvílová v roku 1974 na 300 m v hale za 40,6 s a potom už nasledoval jeden titul za druhým až prišiel ten najoceňovanejší výkon z roku 1983, keď bola na krátkych a stredných tratiach v životnej forme.
Nijaký iný atletický rekord netrval tak dlho ako ten, ktorý 26. júla 1983 zabehla na olympijskom štadióne v Mníchove. Čas 1:53,28 min. vo svetových tabuľkách stále žiari.
Mnohí fanúšikovia atletiky majú stále v živej pamäti nevídaný finiši v tom čase 32-ročnej atlétky, ktorý nasadila 200 metrov pred cieľom a súperky nechala hlboko v poli porazených. "Chcela som iba vyhrať, nikto mi medzičasy nehlásil, mohlo to byť aspoň o sekundu lepšie," komentovala svoj výkon svetová rekordérka.
Jarmila Kratochvílová je zároveň držiteľkou druhého najlepšieho času v histórii v behu na 400 metrov časom 47,99 s, ktorý zabehla 10. augusta 1983 na majstrovstvách sveta v Helsinkách. Svetový rekord 47,60 s vytvorila v tejto disciplíne v roku 1985 Marita Kochová z bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
Hoci Jarmila Kratochvílová pretekala v ére organizovaného dopingu, sama jeho používanie dôrazne popiera a úspechy pripisuje pevnej vôli a extrémnej tréningovej záťaži.
Po majstrovstvách sveta v Ríme v roku 1987 ukončila najlepšia československá bežkyňa histórie kariéru, počas ktorej vytvorila celkove 42 národných rekordov. Začala sa venovať trénerskej práci a rovnako úspešne. Jej rukami prešla napríklad majsterka sveta z roku 1999 v behu na 800 metrov Ludmila Formanová.
V októbri 2013 jej český prezident Miloš Zeman udelil Medailu Za zásluhy.
Nový ročník slovenskej najvyššej hokejovej súťaže má za sebou úvodné kolo, ktoré prinieslo atraktívne konfrontácie.
Nový ročník slovenskej najvyššej hokejovej súťaže má za sebou úvodné kolo, ktoré prinieslo atraktívne konfrontácie.