Hovorme o zdraví

Podnet k tomuto článku mi dali ľudia a ich bežné hlášky:

1. ,,No v tom jednom výrobku toho určite veľa nie je."
2. ,,Také malé množstvo mi určite nič neurobí."
3. ,,Na niečo zomrieť musím." (Taká ,,chlapská" veta plne zdravého človeka). Ja chcem umrieť raz na niečo najmenej bolestivé a na niečo, čím neparalyzujem celú svoju rodinu na XY mesiacov/rokov.

Dokonca som sa stretol s verejným zľahčovaním chemických látok aj u zopár výživových poradcov. Aj u mnohých lekárov, ktorí ale, pri všetkej úcte, nie vždy symbolizujú zdravie a vitalitu.

Tento luxusný život, ktorý už mnoho rokov žijeme (zatiaľ) má však mnoho úskalí a často si vyberá svoju daň na zdraví. 

 
Doktor Paracelsus, otec toxikológie, brilantne sformuloval niekoľko pravidiel toxikológie:

1. Pravidlo: "Odpoveď organizmu záleží od dávky. Správna dávka odlišuje jed od lieku a naopak."

Vzťah medzi dávkou a odpoveďou (dose/response) znamená, že aj príliš mnoho niečoho, čo je neškodné (napr. voda) môže organizmus poškodiť. Rovnako môže organizmus trpieť, keď je niečoho príliš málo (napr. vitamíny, minerály, aminokyseliny).
 

2. Pravidlo: "Rôzni ľudia majú rôznu citlivosť."

Individuálna citlivosť na rizikovú látku závisí od veku, pohlavia, stavu organizmu, od prípadnej choroby oslabujúcej telo, od výživy a od genetickej predispozície. Chemické látky sa totiž môžu v tele hromadiť, môžu postupne zahlcovať pufračné kapacity, postupne poškodzovať niektoré bunky a orgány. Môžu tiež pôsobiť v synergii, čiže koktailovom efekte. Niekto teda môže obedovať denne v čínskej reštaurácii, iný zažije problém po prvej návšteve. Niekto zvládne desiatky včelích bodnutí, niekto ledva jedno. Tehotná žena môže vypiť alkohol bez poškodenia jej organizmu, no plod môže byť trvalo poškodený. Pozor, deti sú vo všeobecnosti omnoho citlivejšie na pôsobenie chemických látok ako dospelí! Detský organizmus nie je zmenšenina dospelého.

3. Pravidlo: "Riziko je výsledkom expozície nebezpečnej látky a času, počas ktorého pôsobí."

Posúdiť riziko chemických látok je pre človeka veľmi náročné, pretože nežiaduce účinky sa nemusia prejaviť hneď, závisia od dávky a citlivosti. Schopnosť určitej látky spôsobiť napríklad rakovinu alebo vyvolať neurodegeneratívne poruchy v priebehu niekoľkých dní je veľmi zriedkavá. Väčšinou sa spoliehame na odborníkov, ktorí sú schopní posúdiť riziká na základe svojich znalostí a na základe laboratórnych, klinických a epidemiologických štúdií. Také posudzovanie je ťažké a odborníci často dochádzajú ku kontroverzným záverom. K posudzovaniu rizík pre ľudské zdravie sa pridávajú ekonomické a politické záujmy, verejná mienka a aj dlhoročné zvyklosti v danej sociografickej lokalite.

Z tohto stručného výpočtu je teda zjavné, prečo sa tak často stretávame s tým, že zatiaľ čo určitá skupina odborníkov je presvedčená o zdravotnom riziku určitej látky, iní ju schvaľujú na široké používanie.

Výber je na vás. Je to váš život a vaša zodpovednosť. Keď človek ochorie, môže viniť jedine seba (prípadne svojich predkov).
Každá choroba je podnetom na zmenu, teda hľadanie nápravy, no nečakajme, kým ochorieme. Predchádzajme chorobám! To, v akom prostredí žijeme a čo všetko na nás vplýva je ťažšie a drahšie zmeniť ako to, čo dávame do úst (tekutiny, potrava).

Použité zdroje: Ako prežiť dobu jedovú, prof. Strunecká, Farmakognózia, Jozef Tomko a kolektív