Zomrel Chuck Bednarik. Hrdý Slovák je legendou amerického futbalu, cez vojnu bombardoval Nemcov

23. 3. 2015 |
 

Počas kariéry si nezarobil ako súčasné hviezdy. Bol posledným, kto dokázal hrať v obrane aj v útoku.

Chuck Bednarik bol známy tvrdou hrou. Foto: philadelphiaeagles.com

BRATISLAVA. Bombardoval nacistické Nemecko, stal sa legendou amerického futbalu a hrdo vyhlasoval: „Som Slovák.“ V sobotu vo veku 89 rokov navždy odišiel „Betónový Charlie“, Chuck Bednarik.

„Rodičia pochádzali z dediny Široké pri Prešove. Prišli v roku 1920 za prácou, ja som sa narodil o päť rokov neskôr,“ spomínal na svoje slovenské korene Chuck Bednarik.

Rodina sa usídlila v štáte Pennsylvánia, v oblasti s najväčším počtom slovenských vysťahovalcov v rámci Severnej Ameriky.

„Ako chlapec som chodil do slovenskej školy Svätého Cyrila a Metoda. Učili nás v slovenčine. Po anglicky som sa naučil až neskôr, ale vždy, keď som prišiel domov, s rodičmi som sa rozprával po slovensky.“

 

Zomrel pre futbalové zranenia

Takmer celý život strávil v USA, no ani po desiatkach rokoch nezabudol na svoje korene.

„Tri alebo štyrikrát som bol na Slovensku. V roku 1968, aj v roku 1988 a potom ešte raz či dvakrát. Roky si už však nepamätám. Rád na to spomínam, ľudia boli k nám veľmi milí,“ prezradil pred rokmi v rozhovore s denníkom Pravda.

„Želám si, aby som skôr, ako zomriem, stihol ešte raz prísť na Slovensko. Dúfam, že sa mi to podarí,“ plánoval pred viac ako piatimi rokmi. Zámer mu prekazila choroba, ktorej v sobotu podľahol.

„Zomrel na demenciu, ktorú mal kvôli futbalovým zraneniam,“ odhalila Bednarikova dcéra Charlene.  „Počas kariéry dostal veľa úderov a vtedy nemali také vybavenie ako dnes.“

 

Bombardoval nacistov

„Ako chlapec som [americký] futbal hrával s rovesníkmi na uliciach, potom aj v škole v Betleheme.“

Sľubne naštartovanú kariéru futbalistu na strednej škole prerušila vojna. Bednarik nastúpil do služby  okamžite po dovŕšení dospelosti. „Všetci moji kamaráti boli preč, chcel som ísť aj ja.“

„Keď som nastúpil do armády, chcel som byť pilotom. Dovtedy som však nikdy ani len nesedel v lietadle a nevedel som nič o mechanike lietadiel. Totálne som pohnojil test,“ smial sa po rokoch.

„Nakoniec som aj tak lietal ponad celé územie Nemecka pri asi tridsiatich misiách,“ spomínal.

Ako strelec na palube bombardéru B-24 ostreľoval nacistické Nemecko, hoci narukoval len vo veku osemnásť rokov. Naspäť do USA sa vrátil ako vyznamenaný hrdina.

 

Betónový Charlie

„Po návrate som si dokončil strednú školu. Chcel som hrať ďalej futbal.“

Po tom, čo absolvoval Pennsylvánsku univerzitu, si ho v roku 1949 vybrala Philadelphia Eagles ako draftovú jednotku. Bednarik v americkom športe číslo jeden exceloval.

„Bol to posledný šesťdesiatminútový futbalista,“ písali po jeho smrti zámorské médiá. Bednarik totiž hrával v útoku aj v obrane, čo v dnešnom americkom futbale prakticky nie je možné.

O podobný štýl sa neskôr pokúšal Len Deion Sanders. „Deion by nezložil ani moju manželku Emmu,“ odkazoval svojmu nástupcovi Bednarik, večný kritik moderného amerického futbalu.

Bednarik strávil v tíme Philadelphie Eagles štrnásť sezón. Dvakrát sa stal víťazom súťaže. Narozdiel od súčasných hviezd amerického futbalu však nezbohatol.

„Najviac som za sezónu zarobil asi 27-tisíc dolárov. Samozrejme, že trochu dnešným futbalistom závidím. Hlavne, keď sú to také padavky. Po piatich akciách už ledva lapajú po vzduchu. Ja som musel popri futbale pracovať v továrni na betón,“ spomínal hráč, ktorý za štrnásťročnú kariéru vynechal len tri zápasy.

 

Pre zamestnanie a tvrdosť, ktorá ho preslávila po celej NFL, Bednarikovi prischla prezývka „Betónový Charlie“.

Keď v roku 1960 zrazil na zem Franka Gifforda, hráč New Yorku Giants sa do hry nemohol vrátiť celé dva roky. Zábery tejto akcie sa stali legendárnymi.

„Bol som tvrdý. Vyrastal som v tvrdej štvrti, kde sme sa bili skoro každý deň. Tu som získal ten zvierací inštinkt zabijaka. “

V ten istý rok vyhral so svojim tímom druhý titul. Vo finále to bola jeho rana súperovi tesne pred skórovaním, čo Philadelphii vyhralo zápas.

 

Bednarik bol hráčom, ktorý údery nielen rozdával, ale aj prijímal. Jeho ruky napríklad schytali toľko rán, že sa stali absolútne neforemnými. Prezentoval ich ako dôkaz svojej tvrdosti.

Hneď ako to bolo po skončení kariéry možné, zaradili ho do Siene slávy NFL. Vo Philadelphii vyradili jeho dres s číslom 60.

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo