Zlomené rebrá, výsmech a diskriminácia. Na revolučný skok najprv doplácal

12. 3. 2019 |
 

Vo švédskom Falune neznámy skokan vynašiel štýl, ktorým dnes skáče celý skokanský svet.

Na zimnej olympiáde v roku 1992 vo francúzskom Albertville V-štýl už používala kompletná skokanská špička. Foto: ilustračné TASR/AP

BRATISLAVA. V Spojených štátoch práve vytvorila skupina študentov Systém názvov domén, teda jeden zo základných pilierov fungovania internetu ako ho poznáme dnes. Michail Gorbačov sa pripravoval prevziať pozíciu lídra Sovietskeho zväzu.

Medzitým sa v malom švédskom mestečku chystal na jeden z mnohých tréningových pokusov neznámy 19-ročný skokan na lyžiach.

Vo vzduchu sa mu však nepodarilo udržať lyže paralelne, pri špičkách sa mu rozišli a vytvorili tvar písmena V. Čo sa najprv zdalo byť len nevydareným pokusom, bolo napokon skokanskou revolúciou.

„Mal som slabé triesla, preto sa stalo, čo sa stalo. Vôbec som to neplánoval. No kým môj predošlý skok meral 75 metrov, teraz to bolo zrazu 90,“ spomína na moment z februára 1985 Jan Boklöv. Muž, vďaka ktorému dnes celý skokanský svet používa V-štýl.

V dejisku šampionátu sa s legendárnym Švédom odfotil aj dvojnásobný majster sveta Rakúšan Andreas Goldberger

 

Návrat šampionátu

V stredu odštartovali majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní vo švédskom Falune, teda na mieste, kde sa konali aj v roku 1993. Málokto však vie, že šampionát sa vracia práve tam, kde sa pred tridsiatimi rokmi odohral jeden z najprelomovejších momentov v histórii zimných športov.

Práve na mostíkoch vo Falune vtedy trénoval začínajúci švédsky skokan Jan Boklöv.

Priznáva, že spočiatku vôbec netušil, že sa stal súčasťou niečoho veľkého. „Uvedomoval som si však, o koľko ďalej som skočil. Náročné na tom bolo, že nebol nikto, koho by som sa na to mohol opýtať, nik, s kým by som sa mohol porovnať. S trénerom sme však začali skúšať nové prvky, ktorými by sme túto techniku ešte vylepšili. Trikrát som si pri tom zlomil kľúčnu kosť,“ dodáva s úškrnom pre web falun2015.com.

Dovtedy priemerný skokan mal zrazu dĺžky skokov na úrovni najlepších. No hoci bolo zjavné, že nová technika skoky výrazne predlžuje, reakcie lyžiarskeho sveta boli spočiatku rozpačité. „Bol som zdesený, keď som Boklöva prvýkrát uvidel skákať jeho novým štýlom,“ priznáva rakúska skokanská legenda Anton Innauer, olympijský víťaz z Lake Placid 1980.

 

Dlhé skoky, nízke umiestnenia

Boklöv musel čeliť výsmechu aj zaujatosti rozhodcov. „Som hrdý, že som vtedy vydržal a nebral do úvahy vysmievania a rady, aby som tak neskákal, lebo tak neskáče nikto a nikdy to nebude fungovať. Ani Medzinárodná lyžiarska federácia ma nešetrila, rozhodcovia mi pravidelne sťahovali body za štýl,“ spomína na ťažké začiatky v rozhovore pre rakúsky Kurier.

Rozhodcovská jury ho na základe techniky de facto diskriminovala a švédsky skokan mal spočiatku oproti ostatným výrazný hendikep. „Zrazu som za štýl nedostával 17 bodov ako predtým, ale len 13. Mohol som teda skákať akokoľvek ďaleko, nemal som šancu zvíťaziť,“ hovorí.

Jedným z prvých, ktorí sa k nemu pridali, bol československý skokan Jiří Malec. Aj on však veľmi trpko spomína na nespravodlivé hodnotenia. „Raz v Garmisch-Partenkirchene som mal štvrtý najdlhší skok, napriek tomu som skončil až na 27. mieste. To bola rana, z ktorej som sa takmer rozplakal. Kto chcel v tom čase vyhrať s véčkom, musel skákať o päť metrov ďalej než ostatní,“ hovoril Malec.

Keď sa štýl rozšíril, Boklöv musel skončiť

Ani rozhodcovia však donekonečna nemohli zatvárať oči pred efektivitou V-techniky a napokon od skostnatených predsudkov upustili. Vďaka tomu sa aj Boklöv konečne mohol tešiť z úspechu. „Keď som v sezóne 1988/1989 vyhral Svetový pohár, presvedčilo to už všetkých, že môj V-štýl je nezastaviteľný,“ spomína.

Jemu samotnému však paradoxne rozmach jeho techniky uškodil. Nepatril medzi najtalentovanejších skokanov a akonáhle začal prichádzať o výhodu spojenú s používaním V-techniky, vo výsledkových listinách sa začal prepadať.

Aj preto trochu prekvapujúco ukončil kariéru tesne pred svetovým šampionátom v roku 1993 vo Falune a pripravil sa o šancu zabojovať o medaily na jeho „domácom“ mostíku. „Na príčine boli bolesti, no čosi sa zmenilo aj v mojej hlave. Medzičasom začali všetci skákať V-štýlom a znovu som sa objavoval vo výsledkoch okolo 15.miesta. A to ma dokonale rozladilo.“

Krátka demonštrácia, prečo V-štýl funguje

Ďalej, no bezpečnejšie

S V-štýlom experimentoval už poľský skokan Miroslav Graf v roku 1969, no nie príliš úspešne a jeho snaha sa nedostala do širšieho povedomia. Za priekopníka je tak považovaný Boklöv.

Hoci švédsky skokan ním skákal od roku 1985, kľúčovou fázou rozmachu V-štýlu bol až prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Na zimnej olympiáde v roku 1992 vo francúzskom Albertville ho už používala kompletná skokanská špička.

Podstata výhody V-štýlu spočíva v tom, že skokanov vynesie vzduchový vankúš pod nimi výrazne vyššie než pri technike s paralelnými lyžami. Wayne Johnson píše v knihe Biela horúčava: Život v extrémnom lyžovaní, že V-technika tento parameter zvýšila až o 28 percent, vďaka čomu zostáva skokan vo vzduchu dlhší čas.

Nový štýl nepriniesol skokanom len dlhší let, ale aj bezpečnejší dopad. Vďaka nemu opisuje skokan vo vzduchu väčší oblúk, rýchlosť letu však nie je vyššia. „V záverečnej fáze letu produkuje V-štýl väčší odpor vzduchu. Umožňuje tak lyžiarom pristáť pri bezpečnejšej rýchlosti, čím sa znižuje riziko zranenia,“ píše businessinsider.com.

 
 
 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo