Zápas storočia

2. 5. 2016 |
 

Pri otázke, ktorý zápas z 20. storočia bol ten najlepší, ostane zrejme množstvo fanúšikov nejednotných. Futbalovým historikom sa možno vybaví finále Európského pohára z roku 1960, v ktorom Real Madrid porazil Eintrach Frankfurt vysoko 7:3.

Tento príspevok je z rubriky blogy, text neprešiel redakčnými úpravami.


Tomuto zápasu môže určite konkurovať semifinále MS medzi Talianskom a Západným Nemeckom z roku 1970 alebo priateľský zápas medzi Anglickom a Maďarskom. A práve posledný zmienený zápas dostal od anglickej tlače názov „Match of the Century“, teda zápas storočia. Samozrejme, toto stretnutie prinieslo fanúšikom kopu vzrušenia, množstvo šancí a pekných 9 gólov, no rozhodne to nebolo všetko. Mienka o dokonalosti anglickej reprezentácie bola, zdá sa navždy, zničená a pokrok, ktorý urobili iné národné mužstvá oproti “staromódnemu“ Anglicku, bol enormný.

 

Pred zápasom

Maďarskí futbalisti prichádzali 25. novembra 1953 na Wembley ako úradujúci víťazi Olympíjskych hier, neporazení po dobu troch rokov. Domáce Anglicko, považované za krajinu „vzniku futbalu“, malo tiež vynikajúcu vizitku. Albion totiž na Wembley nebol nikdy porazený. Maďarsko v roku 1953 vedené Gusztávom Sebesom a hráčmi ako Puskás, Kocsis, Czibor alebo Hidegkuti, bolo prvé, ktorému sa to podarilo.

Už v prvej minúte zápasu otváral skóre Nándor Hidegkuti, ktorý napriahol spoza šestnástky. Na to sa ešte Anglicku podarilo zareagovať. Už v trinástej minúte zápasu znižoval Jackie Sewell. V rozmedzí 20. a 27. minúty sa však Maďarsku podarilo streliť až tri góly keď sa opäť presadil Hidegkuti a následne zaznamenal dva góly legendárny Ferenc Puskás. Do konca prvého polčasu sa ešte podarilo skorigovať nepriaznivý stav Mortensenovi a do kabín tak odchádzali mužstvá za stavu 2:4

 

Druhý polčas

V druhom polčase veľa zmien nenastalo. Maďarsko vedené fantastickým Puskásom a Hidegkutim pridalo ďalšie dva góly. V 50. minúte zvyšoval už na 5:2 József Bozsik, aby o tri minúty dokončil svoj hattrick Hidegkuti. V 57. minúte prišla kozmetická úprava na 6:3, keď po faule brankára Grosicsa premenil penaltu Alf Ramsey. Zápas však naďalej pokračoval v jasnej dominancií futbalistov Maďarska, ktorí jasne dokázali svoju taktickú a technickú vyspelosť, v porovnaní s Anglickom.

Jedným z divákov na štadióne bol aj mladý Sir Bobby Robson. Celé to zhodnotil takto: „ Takýto štýl futbalu sme nikdy predtým nevideli. Ani jeden z týchto hráčov pre nás nič neznamenal. Nepoznali sme Puskása. Všetci títo fantastickí hráči boli ako z Marsu. Prišlo do Anglicka, na Wembley, kde sme nikdy neboli porazený. Mala to byť demolácia krajiny, ktorá len nedávno vstupovala do futbalu. Tento jediný zápas zmenil naše myslenie. My sme boli majstri a oni žiaci, nakoniec to však bolo úplne naopak“

 

Maďarská zmena W-M formácie

Anglicko bolo v tejto dobe známe svojou formáciu W-M. Maďarsko si v roku 1939 pozvalo do svojej krajiny bývalého vynikajúceho futbalistu a manažéra Arthura Rowea, aby ich oboznámil s touto formáciou. Hlavná zmena, ktorú Maďari za ten čas vykonali s formáciou W-M bola na pozícii útočníka. V Anglicku bol post útočníka charakterizovaný ako „brainless bull at the gate“, čiže býk so slabou myšlienkou pred bránou a teda hráč veľmi dobre fyzicky stavaný a silný, no nie príliš „inteligentný“. A presne takýto typ útočníka chýbal maďarskej reprezentácií. Možnosti boli dve. Snažiť sa vytvoriť „anglického útočníka“ alebo vymyslieť úplne nový systém a tým eliminovať absenciu hráča tohoto typu

Prvý, kto prišiel so zmenou bol manažér MTK Budapešť Martón Bukovi. Svoje riešenie musel uskutočniť po predaní svojho „býka“ Norberta Hoflinga do Lazia Rím, v roku 1948. Radšej ako prerábať rozličných hráčov na túto pozíciu, sa rozhodol prispôsobiť formáciu tímu, ktorý mal práve k dispozícii. Klasického útočníka stiahol viac dozadu a tým z neho spravil útočného záložníka, alebo ak chcete “desiatku“. Tým prerobil anglickú W-M formáciu na M-U.

 

Anglická W-M formácia

 

Maďarská M-U formácia

 

Faktor Nándor Hidegkuti

Nándor Hidegkuti patril k najvplyvnejším mužom na ihrisku. Pôvodne pravý krídelník, ktorého Gusztáv Sebes prerobil na pozíciu útočného záložníka až po Olympiáde 1952 , totálne zdemoloval obranu Anglicka. Hráči Albionu boli zvyknutí brániť hráčov podľa čísla, keďže v Anglicku bolo jasne dané číslovanie. Pravý obranca mal číslo 2 a mal brániť hráča s číslom 11, ľavý obranca s číslom 3 hráča s číslom 7 a stopér s číslom 5 útočníka s číslom 9. Čo ale nastane, keď hráč s číslom 9 nehrá útočníka ale ofenzívneho záložníka a pohybuje sa v úplne iných priestoroch

Sám Harry Johnston, ktorý mal brániť Hidegkutiho, to pomenoval ako úplnú bezmocnosť urobiť čokoľvek. Ak ho nasledoval a bránil vznikala medzi krajnými bekmi obrovská diera. Ak si ho držal od seba, Nándor Hidegkuti vedel úplne nestrážený diktovať hru a ohrozovať bránu súpera. Niet divu, že v tomto zápase skóroval hattrick a patril k najlepším hráčom na ihrisku.

„Bol to výborný hráč, vedel výborne čítať hru. Táto pozícia mu sedela vynikajúco. Vedel z nej rozdávať fantastické prihrávky a neustále ohrozovať bránu súpera fantastickými nábehmi do šestnástky“, takto opísal Nándora Hidegkutiho jeho legendárny spoluhráč Ferenc Puskás.

 

Sebesove poznámky ukázali viac, ako len stiahnutého útočníka

S odstupom času vyšli na svet poznámky manažéra maďarskej reprezentácie, ktoré odkryli svetu viac o taktike Maďarska v tomto zápase. Stiahnutie Hidegkutiho na pozíciu útočného záložníka, nebola jediná „vychytávka“ Gusztáva Sebesa. Krajní obrancovia mali za úlohu podporovať útok, čo malo za následok stiahnutie stopéra Gyulu Lóránta ešte viac dozadu. Pravý stredný záložník József Bozsik mal za úlohu podporovať Hidegkutiho. To malo za následok, že ľavý stredný záložník Jószef Zakariás musel operovať takmer na úrovni Lóránta. Zostavu teda tvorili 2 krajný obrancovia, dva defenzívne štíty (Lóránt, Zakariás), dvaja stredný záložníci, ktorý podporovali útok (Hidegkuti, Bozsik) a štyria vyslovene ofenzívny hráči (Puskás, Czibor, Kocsis, Budai). Táto formácia vo veľa smeroch pripomínala legendárnu formáciu 4-2-4, s ktorou Brazília ovládla MS v roku 1958.

Zostava Maďarska v zápase s Anglickom

 

Zostava Brazílie vo finále MS 1958

 

„Jimmy Hogan nás naučil všetko, čo sme o futbale vedeli“

Výrazný vplyv na maďarský futbal mal práve muž s anglickou národnosťou, ktorého revolučné myšlienky zostali v jeho krajine žiaľ nepochopené. Jimmy Hogan, ktorý vykazoval známky “revolučného“ myslenia už vo svojich hráčskych časoch, dokázal svoje myšlienky presadiť mimo Anglicka a teda v krajinách, v ktorých sa futbal postupne len stával fenoménom.

Po svojom príchode do Európy v roku 1914 dokázal futbalovo ovplyvniť Holandsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko a v neposlednom rade aj Maďarsko. V tejto dobe vyučoval futbal rozdielnym spôsobom ako v Anglicku. Jeho herný štýl bol založený na prihrávkach, výbornom pohybe a držaní lopty. „Jimmy zvykol hovoriť, že futbal je ako Viedenský valčík. Raz dva tri, raz dva tri - nahrávka-pohyb-nahrávka, nahrávka-pohyb-nahrávka“ spomína Tommy Docherty, s ktorým sa Hogan stretol v Celticu Glasgow a bol taktiež značne ovplyvnený práve Hoganom

Jimmy Hogan priniesol do týchto krajín aj tréningový proces, ktorý sa ani zďaleka nepribližoval tomu v Anglicku. „Dajte hráčovi loptu cez týždeň, nebude ju chcieť cez víkend.“ To bola veta, ktorá bola v dobe Jimmyho Hogana v Anglicku veľmi často používaná. Narozdiel od iných Angličanov kládol Hogan veľký dôraz na prácu s loptou. Jeho vízia bola jednoznačná: „hrať futbal po škótsky“ teda inteligentne, konštruktívne a po zemi.

Jednými z jeho pomôcok boli aj krieda a tabuľa, ktorými tento anglický revolucionár jasne vysvetľoval ako hrať futbal správnou cestou.

„Bolo špeciálne poraziť „tých ktorí vymysleli“ futbal. Nepoviem, že mal Jimmy veľký vplyv priamo na tento zápas, no zohral obrovskú úlohu v založení našej futbalovej kultúry. V čase keď prišiel do našej krajiny, bol futbal u nás len amatérskym športom, no jeho vedomosti, skúsenosti a filozofia s väčším počtom prihrávok bola veľmi dôležitá pre našich hráčov. On začal našu cestu..“ Marton Dinnyes

 

Trpká odveta

Odveta tohto zápasu bola naplánovaná na 23. mája 1954. Zápas sa konal v Budapešti za účasti vyše 92 000 divákov, ktorý si prišli pozrieť svoj “Golden Team“. Maďarsko chcelo potvrdiť svoju dominanciu vo futbale, Anglicko naopak oplatiť potupnú prehru v pomere 3:6 z domáceho Wembley.

Zostava Maďarska sa v odvetnom zápase veľmi nelíšila od základnej jedenástky z Wembley. Jedinú zmenu, ktorú tréner Sebes urobil, bola výmena pravého krídelníka. Lászla Budaia nahradil József Tóth.

Anglicko, ktoré utrpelo trpkú porážku na domácom Wembley, urobilo oproti zostave z roku 1953 až sedem zmien. V zostave sa udržal len Gil Merrick, Billy Wright, Jimmy Dickinson a Jackie Sewell.

Reprezentácií Anglicka nepomohlo ani sedem nových hráčov. Výborne zohratí “Golden Team“ nastrieľal brankárovi Merrickovi až sedem gólov. Angličania dokázali odpovedať len jediným presným zásahom, z kopačky Broadisa. Po tomto zápase bolo jasné, že Anglicko sa musí prestať izolovať a prijať nové myšlienky od vyspelejších futbalových krajín a tiež pochopiť, že status “vynálezcu“ futbalu k úspechom jednoducho nestačí.

Viac zaujímavých blogov nájdete v rubrike blogy.

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo