Trénovali toľko, že močili krv. História CSKA Moskva je históriou ruského hokeja

1. 4. 2019 |
 

Je to hokejový Goliáš súčasnej KHL, ale aj klub, ktorý bol synonymom vzostupov a pádov slávneho sovietskeho hokeja.

Legendárna Zelená formácia.

835208835208 01.04.1985 Первая пятерка сборной СССР по хоккею. Первый ряд (слева направо): Сергей Макаров, Игорь Ларио...

Posted by Хоккейный клуб ЦСКА Москва on 19. jún 2015


BRATISLAVA. Keď v roku 1946 vznikol športový klub Červenej armády (neskôr CSKA), málokto mohol tušiť, ako veľmi môže jeden klub ovplyvniť históriu jedného športu.

Hokej nebol vo vtedajšom Sovietskom zväze rozšíreným športom. Prednosť mala hra nazývaná bandy, ktorá sa takisto hrala na ľade a s palicami, ale, narozdiel od hokeja, nebola „kanadskou záležitosťou“.

Komunistická strana však rozhodla, a tak bandy museli uvoľniť miesto „svetovejšiemu“ hokeju.

S niekoľkými knihami pravidiel a nulovými skúsenosťami dosadila strana do čela armádneho klubu Anatolija Tarasova. Mal jedinú úlohu: cez armádny klub z nuly vybudovať celý sovietsky hokej.

„Ak si súper vymení len 150 prihrávok a my 270, znamená to, že máme o 120 herných možností viac,“ zvykol tvrdiť Tarasov. Práve jeho systém založený na rýchlosti, korčuliarskej elegancii, tímovosti a hokejovom patriotizme ovplyvnil sovietsky a neskôr ruský hokej až do jeho súčasnosti.

Tarasov veril, že hokej, podobne ako šach, je strategickou hrou. Jeho hráči strávili hodiny tréningu s šachovými veľmajstrami na čele s Anatolijom Karpovom. Do klubu pozýval aj členov Boľšoj teatr, ktorí mali hokejistov zase naučiť ladnosti pohybov. „Šport je forma umenia,“ veril.

Tarasov pôsobil ako hlavný kouč CSKA celé tri desaťročia a v klube korčuliarsky a hokejovo formoval všetky vekové kategórie. Neskôr ho vymenovali aj za reprezentačného trénera Sovietskeho zväzu, ktorý už od šesťdesiatych rokov začal éru svojej medzinárodnej dominancie.

Viac podobných článkov nájdete v rubrike história.

 

Pýcha národa

„Sovietsky hokejový tím bol prezentovaný ako vrchol toho, čo Sovietsky zväz dokázal a bol dôkazom, že sovietsky systém je ten najlepší systém,“ odhaľuje Vladimir Požner, žurnalista žijúci v USA, v dokumente Červená armáda režiséra Gabea Polskeho.

Jeho úspechy sa stali národným záujmom a neúspechy štátnou tragédiou, za ktorú musel niekto niesť zodpovednosť. Drvivá väčšina reprezentantov pochádzala z CSKA Moskva, teda klubu, ktorý sa ako armádny celok spoliehal na to, že každý dospelý muž v Sovietskom zväze musel absolvovať povinnú vojenčinu.

 

 

Všetci hráči CSKA boli vojakmi. Nebola to však len prezývka, ako sme zvyknutí v súčasnosti v prípade Dukly Trenčín. Sovieti naozaj verili, že, rovnako ako ich armádni kolegovia, aj hokejoví vojaci bojovali za slávu krajiny, hoci namiesto zbraní mali v rukách len hokejky.

Armádny klub vyhral tridsaťdva titulov počas štyridsaťšesťročného fungovania sovietskej ligy.

Dôvod? Okrem monopolu na hráčov z armády za tým stál fakt, že tréning nebol len športovým tréningom, ale armádnym výcvikom. Keď ste sa dostali do CSKA a následne do reprezentácie, pohodlie domova ste museli vymeniť za vojenské kasárne a tréningové „bázy“.

Prečítajte si aj

Chcel odísť do NHL, policajti ho bili. Príbeh najlepšieho obrancu sovietskej histórie

 

Bojové podmienky

„Jedenásť mesiacov z roka boli zavretí v tréningovom tábore. Doma boli tridsaťšesť dní v roku,“ spomína Lada. Manželka slávneho Vjačeslava Fetisova, jedného z najslávnejších hráčov CSKA sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.

„Keď mi aj zavolal domov, tak bolo počuť, že za ním stojí celý rad chlapov. Bol tam jeden telefón a dvadsaťpäť hráčov.“

Práve Fetisov bol jedným z posledných hokejistov, ktorí zažili Tarasovov prínos pre CSKA. V roku 1976 sa Strana rozhodla na miesto „otca sovietskeho hokeja“ dosadiť Viktora Tichonova. Ten sa počas nasledujúcich rokov stal známym pre neúnosnú náročnosť voči svojim zverencom.

„Keď sme prehrali v Lake Placid, náročnosť ešte stúpla. Zdvojnásobil nám tréningové dávky. Niektorí chlapci močili krv,“ spomína brankárska legenda Vladislav Treťjak na obdobie po pamätnom „Miracle on Ice“ - zápase´na olympiáde v roku 1980, v ktorom nezastaviteľný ruský stroj prekvapivo podľahol podceňovanému tímu USA.

Tréner ruskej reprezentácie a legendárny hráč Viktor Tichonov počas tréningu svojho tímu 27. apríla 2004  v Ostravskej ČEZ Aréne na MS v hokeji.
FOTO TASR Radovan Stoklasa, 27.4.2004, Ostrava

Najmä vďaka tvrdému drilu získal Tichonov nielen dvanásť domácich titulov na lavičke CSKA, ale najmä osem titulov majstrov sveta či dve zlaté olympijské medaily. Napriek tomu však nebol populárny medzi hráčmi.

„Trénovali sme štyrikrát denne počas leta… štyrikrát!“ zdôrazňoval Fetisov. Ten mal voči práci autoritatívneho Tichonova najviac výhrad už počas hráčskej kariéry.

„Nemôžeme prehrať najbližší šampionát?“ zvykol sa pýtať svojich spoluhráčov. „Možno ho vyhodia a my budeme môcť žiť lepší život.“

 

Nemali konkurenciu

Počas Tichonovho pôsobenia na trénerskej lavičke sa v drese CSKA i Sovietskeho zväzu sformovala jedna z najlepších hokejových formácií v histórii hokeja.

„KLM“ v útoku (Krutov, Larionov, Makarov), v obrane Fetisov a Kasatonov tvorili spolu takzvanú Zelenú formáciu (podľa zelených rozlišovacích dresov, ktoré nosili v klube na tréningoch) a v bránke s Vladislavom Treťjakom nemali vo vtedajšom hokeji konkurenciu.

“Nemôžete s nimi súperiť, je to príliš náročné,” sťažoval sa vtedy dvadsaťročný Wayne Gretzky, keď v roku 1981 na Kanadskom pohári Zelená formácia CSKA režírovala deštrukciu Kanady v pomere 8:1.

Za domáci tím vtedy nastúpili hviezdy ako Gretzky, Bossy či Trottier, no tréner Scottie Bowman sa len bezmocne prizeral dominancii sovietskych hráčov.

Ich domáca dominancia bola ešte výraznejšia. V osemdesiatych rokoch v lige nenašli tím, ktorý by dokázal CSKA vziať titul, čo sa prejavilo na zníženom záujme fanúšikov o zápasy sovietskej ligy.

Prečítajte si aj

Najväčší hokejisti slávnej histórie CSKA Moskva

 

Pozvoľný rozpad

Ani dlhé roky trvajúca dominancia však nemohla vydržať večne. Ešte v roku 1984 predčasne ukončil kariéru Treťjak.

“Vianoce, narodeniny, Nový rok. Stále ste s tímom, stále ste sám. Keď som mal 32 rokov, cítil som sa vyčerpaný. Chcel som slobodu, chcel som byť s rodinou. Tak som musel skončiť,“ odhalil v spomenutom filme Červená armáda samotný brankár.

„Keď som prišiel domov, Dima (syn Dimitrij) ma ani nespoznal. Spýtal som sa, kde má otca a on mi ukázal fotky. Nespoznal ma.“

Zvyšok legendárnej šestice však v CSKA vydržal a klubu navyše začali rásť celkom nové hokejové hviezdy ako Alexander Mogiľnyj, Pavel Bure a Sergej Fjodorov.

V závere osemdesiatych rokov však začala rásť túžba hráčov po NHL. Zámorská súťaž, očarená kvalitou hráčov CSKA, sľubovala sovietskym hokejistom milióny dolárov.

Niektorí ušli, iní roky bojovali, aby mohli odísť legálnou cestou. S rozpadom Sovietskeho zväzu prišiel aj rozpad hviezdneho tímu, ktorý sa rozutekal za more.

Pavel Bure. Foto: commons.wikimedia.org

 

Post-sovietska éra

Atmosféra uvoľnenia v celej sovietskej (alebo ruskej) spoločnosti znamenala uvoľnenie aj v hokeji. CSKA už zrazu nemal monopol na ruský hokejový talent, keďže si najlepší hráči mohli vyberať kluby podľa ponuky, nie vojenskej príslušnosti.

Zmenil sa aj Viktor Tichonov, na ktorého verejnosť po odhalení jeho tréningových praktík tlačila, aby trochu zvoľnil.

Klub sa dostal do finančných problémov, keďže zo štátnej kasy neplynulo toľko financií ako za starého režimu. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa minoritným vlastníkom klubu dokonca stali ľudia pôsobiaci v Pittsburgu Penguins. Ani tí však v klube dlho nevydržali.

Až po konci hektických deväťdesiatych rokoch sa situácia v klube stabilizovala. So vznikom stabilnej KHL sa do CSKA vrátili aj sponzori a už v minulej sezóne, ktorú CSKA v základnej časti vyhrala, len na platy hráčov v klube vynaložili viac ako dvadsať miliónov eur.

Klub so slávnou históriou však v Kontinentálnej hokejovej lige ešte nikdy nevystúpil na vrchol. Momentálne má za sebou dve neúspešné finále.

Po ďalšej dominantnej základnej časti má slávny tím ďalšiu šancu oprášiť zašlú slávu jedného z najväčších klubov hokejovej histórie.

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo