Tomáš Drahovský: Cartagena sa po ôsmych rokoch kvalifikovala do pohára, o futsal tu je obrovský záujem

22. 12. 2017 |
 

Trojnásobný futsalista Slovenska Tomáš Drahovský začínal s futbalom v Starej Ľubovni, o futsale sa dozvedel až na športovom gymnáziu v Košiciach. Dnes hrá v španielskej Cartagene.

Na snímke uprostred Tomáš Drahovský (Slovensko), vpravo Rafael Usin a vľavo Angel Velasco (obaja Španielsko) v prípravnom zápase Slovensko - Španielsko vo futsale v Bratislave 25. septembra 2017.  FOTO TASR

 

Tomáš Drahovský začal s futsalom v rodnej Starej Ľubovni. Okrem toho hral aj mestskú ligu v Košiciach, kde si ho všimol Martin Andor a vytiahol ho ku košickým juniorom. Jeho kariéra nabrala odvtedy raketové tempo. Po štyroch mesiacoch si zahral proti Slovmaticu Fofo Bratislava a okúsil aj zahraničný angažmán v Českej republike. Výbornými výkonmi si vyslúžil prestup do Slovmaticu Fofo Bratislava a neskôr aj maďarského Györ ETO Futsal Club. Aktuálne je technicky nadaný univerzál hráčom španielskeho mužstva Plasticos Romero Cartagena. V aktuálnom roku bol tretíkrát po sebe vyhlásený za futsalistu roka na Slovensku. (2014,2015,2016)

 

 

Dnes patríte medzí najlepších futsalistov na Slovensku, ale začínali ste s futbalom. Prečo ste uprednostnili práve futsal?

„Áno, začínal som s futbalom, ktorý som hrával do svojich šestnástich rokov. Už ako malý chlapec som mal veľmi rád zápasy a turnaje v hale. Dokonca si myslím, že som v hale oveľa viac vynikal ako na veľkom ihrisku. Dlhé roky som ani nevedel, že je šport ako futsal. Pre mňa to vždy bol futbal v hale. Po príchode na športové gymnázium do Košíc som sa dostal k futsalu a odvtedy som ho už neopustil. Uprednostnil som ho preto, lebo som ten typ hráča, ktorý sa veľmi rád hraje s loptou a je rád s ňou v kontakte, čo sa niekedy nepáči mojím spoluhráčom (smiech). Futsal je krásna dynamická hra, v ktorej sa stále niečo deje a to mi učarovalo.“ 



Ak by ste sa mohli rozhodnúť znova, bolo by to rovnako?  

„Určite by som sa rozhodol rovnako. Možno by som začal ešte skôr, ak by som vedel o tejto možnosti. Futbal je u mňa, samozrejme, takisto veľmi obľúbený a vždy bol. Niekedy mi chýba si vybehnúť na veľké ihrisko a zahrať si zápas. Hlavne si kopnúť dlhý pas na 40-50 metrov, čo vo futsale možné nie je (úsmev), ale inak futsal milujem a je to pre mňa šport číslo jedna.“



Spomínate si na svoje začiatky?

„Moja futsalová kariéra nie je až taká dlhá, aj keď už mám nejaké úspechy za sebou. Začal som ako väčšina chlapcov hrať mestskú ligu vo svojom meste (Stará Ľubovňa). Po jednom zo zápasov som sa rozprával s kamarátom Tomášom Konevalom, ktorý mi navrhol, či by som si nechcel zahrať mestskú ligu aj v Košiciach, načo som prikývol. Tam si ma všimol človek, ktorý sa dlhé roky staral o futsal v Košiciach, pán Martin Andor, a dotiahol ma ku košickým juniorom. Odtiaľ už moja cesta mala celkom rýchly spád. Za 3-4 mesiace som nastúpil vo svojom premiérovom zápase v slovenskej lige proti najlepšiemu tímu ligy a to Slovmaticu Fofo Bratislava. V tej istej sezóne, som si vyskúšal prvé zahraničné angažmán v Českej republike, čo malo na moju kariéru veľký impulz. Po návrate z Čiech už môj posun v kariére išiel veľmi rýchlo.“ 



Z Košíc ste si to neskor namierili do Slov-Matic FOFO Bratislava (aktuálne ŠK SLOVAN Bratislava futsal). Nie je vám preto ľúto, že klub zmenil názov a funguje už ináč, ako predtým?  

"Je mi to veľmi ľúto. Slovmatic bol dlhé roky výnimočným klubom na slovenské futsalové pomery. Prekonal a vytvoril množstvo rekordov, ktoré sa už málokomu podarí pokoriť. Bohužiaľ, pred pár rokmi došlo k úmrtiu pána prezidenta Martina Grendara, ktorý bol aj hlavným sponzorom klubu. Bol to neuveriteľný človek, ktorý toho pre slovenský futsal urobil obrovské množstvo. Ja som strašne vďačný, že som mohol takéhoto človeka spoznať a zažiť na vlastnej koži. Patrí mu obrovská vďaka a všetkým, čo mu pomáhali. Po jeho úmrtí však došlo k rôznym zmenám v klube a, samozrejme, prišiel aj o finančnú podporu.“

„Nasledujúce ročníky neboli úplne jednoduché pre Slovmatic a tak sa rozhodli hľadať inú finančnú podporu a tu im bol schopný ponúknuť Slovan. Činovníci klubu sa tak rozhodli pre spojenie so Slovanom, čo môže byt dobrý prísľub do budúcnosti, pretože Slovan je najznámejší slovenský klub. Vo väčšine európskych krajín to takto funguje, že futbalové kluby majú svoju značku aj v iných športových odvetviach. Tak zásadne veľa sa toho až nezmenilo. Zmenil sa len názov klubu, pretože Slovan funguje s totožným kádrom aj s vedením mužstva ako fungoval Slovmatic. Ako výsledky z tohto ročníka nasvedčujú, tak je Slovan na rovnakej ceste ako bol kedysi Slovmatic.“



Okrem futsalu na Slovensku ste okúsili aj ten v Maďarsku v klube Györ. Dá sa porovnať kvalita súťaže u našich susedov a u nás? 

„Myslím si, že sa dá porovnať, aj keď musím priznať, že súťaž v Maďarsku má vyššiu kvalitu ako naša. V Maďarsku šport funguje celkovo ináč ako u nás. Je tam veľká podpora štátu, ktorý dáva veľké peniaze do futbalu, hokeja, hádzanej a, samozrejme, aj futsalu. V Maďarsku futsal a futbal patria pod jeden zväz a sú rovnocennými partnermi so všetkými sponzormi. Týmto si jednotlivé kluby môžu dovoliť fungovať na oveľa vyššej úrovni ako slovenské kluby a väčšina z nich funguje na poloprofesionálnej a profesionálnej úrovni.  Futsal je prezentovaný často v médiach a tým sa dostáva do povedomia ľudí a je bežne, že zápasy chodia v televízii.“

„Najväčší rozdiel je asi v deťoch. Kým v Maďarsku sú futsalové kategórie pre deti od 10 rokov, u nás, bohužiaľ nemáme takúto základňu. Niektoré naše kluby majú kategóriu U-15 ako prvú. Tým prichádzame o veľké množstvo hráčov a má to potom dopad na kvalitatívnu stránku. U nás, je futsal úplne v ústraní. Chýba možnosť sa dozvedieť viac o lige alebo o reprezentácii v médiách, možnosť pozrieť si nejaký zápas v televízii. Kvalita sa dá dvihnúť určite aj príchodom cudzincov, ktorých za posledný rok prišlo do našej ligy viac a je to vidieť. Nesmie ich však byt prehnane veľa.“



Vaše výborné výkony neušli pozornosti ani v Španielsku, kde si vás vyhliadol klub Plasticos Romero Cartagena, kde aj momentálne pôsobíte. Ako sa zrodil tento prestup?

„Môj prestup do Španielska sa rysoval už rok predtým. Avšak kvôli kontraktu, ktorý som mal v Maďarsku ešte na jeden rok, som sa rozhodol dokončiť podmienky kontraktu a potom sa uvidí. V zime prišlo ku rozhovorom s pár klubmi, ale nakoniec sme to všetko nechali až na leto. Tesne po sezóne sa môjmu manažérovi ozvalo viacero klubov z rôznych krajín, ale mojím snom a cieľom bolo zahrať si Španielsku najvyššiu súťaž. Cartagena bola od začiatku rokovaní férová a prišla s konkrétnymi vecami, ktoré mne, aj manažérovi prišli ako dobré a tak sme sa dohodli na spolupráci.“


                                                                                    FOTO - FB Tomáš Drahovský

Čo vám robilo najväčšia ťažkosti po príchode do nového klubu?

„Najväčšie ťažkosti asi ako každému kto príde do úplne novej krajiny a tímu je aklimatizovať sa na dané podmienky, čo vyžaduje dosť veľa času. Druhým najväčším problémom bol jazyk. Keďže neviem španielsky a v time nie je veľa hráčov, ktorí hovoria anglicky, tak toto mi robilo dosť problémov zo začiatku.“



Od prestupu už ubehli nejaké mesiace. Udomácnili ste sa už? Ako vám ide španielčina?

„Už áno. Teraz je to oveľa lepšie ako na začiatku sezóny. Trvá nejaký čas, kým si zvyknete na hráčov a herný štýl, ktorým sa tím prezentuje. Takisto zvyknúť si na nové bývanie a mesto, v ktorom nejakú dobu budete. Dnes už je všetko super. Mám okolo seba okruh nových kamarátov, ktorí mi v tomto veľmi pomáhajú a takisto ľudia v klube boli od začiatku ku mne veľmi priateľskí a snažili sa mi pomôcť so všetkým. Postupne sa zdokonaľujem, aj keď na nejakú konverzáciu o politike, to ešte nie je (smiech). Skôr toho oveľa viac rozumiem ako poviem. Španielčina sa mi však veľmi páči a tak sa učím každý deň.“



Okúsili ste už ligu na Slovensku, Maďarsku a momentálne aj v Španielsku. Dajú sa jednotlivé ligy porovnať? 

„Liga na Slovensku a v Maďarsku je približne na rovnakej úrovni. Obrovský rozdiel je však medzi týmito dvomi ligami a španielskou ligou. Nie nadarmo sa hovorí, že španielska liga je najlepšia na svete. Či už v agresivite, rýchlosti, taktickej vyspelosti hráčov, tak aj v celom fungovaní súťaže a záujmu ľudí o ňu.“ 


                                                                                    FOTO - FB Tomáš Drahovský

Dá sa na Slovensku futsalom uživiť? Ako to bolo neskor v Maďarsku? Je Španielsko, čo sa týka financií na inej úrovni? 

„Záleží to od pomerov v jednotlivých kluboch, ale skôr si myslím, že futsal na Slovensku je na poloprofesionálnej a amatérskej úrovni. Sú však aj u nás kluby, kde sa ním dá uživiť. V ostatných klubom sa dajú zarobiť nejaké peniaze, ale človek potrebuje aj pracovať. V Maďarsku je to o čosi lepšie. Kluby majú viac peňazí takže si môžu dovoliť aj hráčov zaplatiť. Podmienky sú na vyššej úrovni. Španielsko je úplne profesionálna súťaž. Hráči majú zmluvy s klubmi a zároveň s ligou.“ 



V čom sú tréningy v Španielsku iné? A načo tréneri najviac kladú dôraz? 

„Hlavný rozdiel je asi v intenzite tréningov. Taktiež v prístupe hráčov k tréningom a k ich futsalovému životu. Kvalita súťaže a takisto jednotlivých hráčov je vysoká. Všetci dobre vedia, že musia pracovať veľmi tvrdo, pretože ak nie, príde na ich miesto iný hráč. Tréneri kladú dôraz na rýchlosť pracovania s loptou, na zdravú agresivitu a, samozrejme, na fyzickú a taktickú pripravenosť hráčov.“ 



Je o futsal v Španielsku záujem? Koľko fanúšikov v priemere navštevuje zápasy? 

„Záujem je veľký, či už v Cartagene, ale aj celom Španielsku. Futsal tu má vysoké postavenie, čo sa týka športov. Väčšina hál má kapacitu okolo 2000 ľudí a zápasy navštevuje v priemere 1500-2000 ľudí. U nás je väčšinu zápasov plno. Zápasy s veľkými mužstvami hráme v novej hale, kde je kapacita 4500 ľudí a zápasy sú vždy vypredané, je to obrovský zážitok.“ 
 

 

Ako vyzerá bežný deň profesionálneho futsalistu v Španielsku?

„Klasicky ráno po prebudení raňajky a odchod na doobedňajší tréning. Po ňom obed a, samozrejme, čas na klasickú španielsku siestu (smiech). Celkom som si ju obľúbil (úsmev). Potom prichádza čas na učenie a vzdelávanie sa v španielčine a odchod na večerný tréning. Po tréningu už klasicky večera a je dosť neskoro, takže čas na spánok. V dňoch, keď je tréning ráno, tak je čas sa venovať sa aj iným činnostiam a priateľom.“



Ako sa vášmu mužstvu darí v lige? Panuje v mužstve spokojnosť?

„Aktuálne sme na 8.mieste v lige. V mužstve a v klube panuje veľká spokojnosť. Hlavným cieľom bolo v tejto sezóne pohybovať sa v pokojnom strede tabuľky a to zatiaľ spĺňame nadmieru, keďže sme na mieste zaručujúcom play off. Podarilo sa nám taktiež kvalifikovať do Copa De Espana, čo je španielsky pohár, ktorý hraje len osem najlepších tímov Španielska. Cartagena sa dokonca po dlhých 8 rokoch kvalifikovala do tohto pohára.“

 

 

Na Slovensku si veľa trénerov mysli, že futsal škodí futbalu. Ako to vidíte vy?

„Neviem presne prečo panuje takáto myšlienka medzi trénermi, prevažne futbalovými. Futsal by mohol byt veľkým prínosom pre futbal a hráčov. Vo vyspelých krajinách, ako Španielsko alebo Brazília, všetci hráči začínajú s futsalom. Od malých deti sa učia futsalove základy. U nich môžeme vidieť tu prácu s loptou, orientáciu v malom priestore, dynamiku, rýchlosť a technickú vyspelosť. To sú presne veci, ktoré futsal vie ponúknuť.

Je veľa dalších futsalovych veci, ktoré by mohli futbalisti využiť na veľkom futbale a môžu im veľmi pomôcť. Avšak nemohlo by sa pozerať na futsal ako na škodcu futbalu, ale ako pomocníka v rôznych herných činnostiach. Vzájomne by sme si mohli pomáhať a napredovať vo všetkých smeroch. To by však musel byt záujem z obidvoch strán.“