Takže hráme, alebo na čo sa to vlastne hráme?!

1. 12. 2015 |
 

Tak a je tu opäť zima. Golfový bag som po poslednom ponaučení, keď som na jar vytiahla po dvoch rokoch zhnitý chlieb a banán, vyčistila, doslova povysávala a uložila na bezpečné miesto.

Robila som to dosť dlho, aby som si stihla v hlave zosumarizovať tohtoročnú sezónu.

Opäť som spoznala množstvo príjemných ľudí a mnohí z nich sa stali už aj naši rodinní priatelia. Spoznala som nádherné miesta, ktoré by som, keby som sa opäť nevrátila ku golfu, nikdy nenavštívila. Tohto roku som doslova dobiehala všetko golfové zameškané aj roky zadržaný handicap.

Jednoducho, nebol predtým na hru golfu čas. Buď som o ňom písala, alebo ho komentovala. Celé roky som sa snažila šíriť jeho ušľachtilú myšlienku, že golf vychováva k čestnosti a pokore.

Pri čistení bagu som sumarizovala. Aj to, akých začiatočníkov som túto sezóna zažila. Boli aj takí a nie málo, ktorí by v čase, keď som zelenú kartu robila ja, ju nikdy nedostali. Zostal vo mne po sezóne taký divný pocit. Ide už o manufaktúrnu výrobu golfistov, ktorí so sebou do rezortov prinášajú peniaze, alebo ešte naozaj ide o golf ako šport? Hráči s absolútnou absenciou základných, ale úplne základných elementárnych pravidiel golfu na turnajoch. Hráči, ktorí až na turnajoch začína sa učiť o pohybe na greene, či stratenej loptičke. Dokonca som zažila zopár hráčov, ktorí ani netušili v akom poradí odpaľujú z odpaliska, Nikdy nezabudnem na „golfistu“ v turnaji, ktorý si cestou na druhé odpalisko ešte pred zatrúbením canom štartu, len tak cestou vyskúšal na greene číslo jeden jeho rýchlosť. Veď bola rosa.

Aj na takého, čo si v deň turnaja išiel ešte ráno zahrať aspoň tú istú „devinku“, aby mu to potom v turnaji lepšie „búchalo.“

Vždy som mala zo Slovákov celkovo pocit, že pre čo najnižší handicap urobia maximum a že kým v iných krajinách to pre hráčov nie je až také dôležité, u nás áno. Ale, že až tak dôležité, som si uvedomila tohto roku. Keď hráte s hráčom, ktorý má HCP najmenej o 10 až 15 nižší a hrá ďaleko horšie ako vy. Keď sa mi to stalo u jedného dvoch, OK, každý máme svoj deň, ale keď sa z toho stane pravidlo, začínate sa zamýšľať nad tým, či sa vôbec niekedy dostanete HCP pod 35, ak neviete klamať.

To, že pre túžbu znižovať si HCP a tak aj víťaziť urobia niektorí golfisti čokoľvek, to som si uvedomila až tohto roku. Kým pred rokmi sme sa snažili čo najdokonalejšie dodržiavať pravidlá, tohto roku som už ten pocit nemala, najmä pri vypadávajúci loptičkách vo vysokej tráve či lese. A to išlo o hráčom s naozaj výborným HCP. Nie u všetkých, ale to málo, čo som zažila na ihrisku mi stačilo na to, aby som nakoniec z pôvodne plánovaného úžasného golfového dňa odišla sklamaná, až znechutená.

Nie preto, že som nevyhrala a ani si neznížila handicap, ale preto, že toľko podvodníkov a klamárov pri golfe, som nestretla za celé roky predtým, ako túto sezónu. A bolo im úplne jedno, že je to v turnaji. „Hrám sedem, píš päť“ som tohto roku zažila toľko, že som jedného dňa prestala vo flajte hráčovi počítať. Miesto sústredenia sa na hru a pravidlá som sa totiž cítila skôr ako policajt a strážca charakteru niektorých hráčov. Prestala ma hra baviť.

Veď ráno som nevstávala s tým, že budem musieť sa celý deň sústrediť na niekoho, či klame alebo nie, ale s tým, že si idem zahrať, zabaviť sa a prežiť super deň. Mimochodom, aj tá „príjemná“ hra nestojí málo peňazí. Pamätám si, že kontrolovať hráča som prestala v deň, keď na 4 par išiel zahrať par. Bol asi 15 cm od jamky. Založil pater, dotkol sa lopty a jemne ju posunul. Nahlásil štyri. Keď som ho upozornila na päť, trval na štyroch úderoch, lebo vraj to bolo nechtiac. Neverila som vlastným ušiam. Povedala som mu:“ Ak budeš mať dobrý pocit, že si túto jamku skutočne zahral na par, ja ti to zapíše.“ Reakcia ma šokovala. Odpoveď bola, že áno, bude mať z toho dobrý pocit.

Odvtedy som prestala počítať. Hráč si handicap zlepšil a s dobrým pocitom odišiel domov sa pochváliť, možno aj na webe, ako dnes dobre hral. Ja som sa z toho nespamätala po zvyšku víkendu. Nie je golf aj o charaktere ? Takže hráme, alebo na čo sa to vlastne hráme?!

Hovorí sa, akí sme na golfe, takí sme v živote. Túto sezónu mám však zlý pocit. Nie preto, že som si HCP opäť, tak ako to iba ja viem, opäť zhoršila, ale z toho, že možno jedného dňa prídem na ihrisko a už tam nestretnem pravého golfistu telom, dušou a hlavne charakterom.

Verím, že tí skvelí ľudia, ktorých som predsa len pri golfe spoznala ostanú rovnakými aj budúcu sezónu. A že ani na jedného raz nebudem ukazovať na 19. jamke a spomínať na neho ako na „tiež golfistu.“ Golf je nádherná hra, ktorá nás má aj vychovávať a ukáže naše charaktery v plnej nahote. Verím, že budúca sezóna mi ukáže, že pravých golfistov je na Slovensku stále dostatok. A pre tých, ktorí sa už na ihrisku nezmenia, lebo jednoducho takí aj v živote sú mám jeden odkaz. Je dobré , že hráte golf, lebo vám celý život bude ukazovať, akí naozaj ste! Odkaz som našla v knihe Garyho Playera, Sprievodca golfistu celým životom. „ Prijmite to, čím nás hra obdaruje a robte všetko preto, aby sme išli stále dopredu. Taký je život a stará slávna hra golfu nám nikdy nedovolí na to zabudnúť.“

Viac zaujímavých blogov nájdete v rubrike blogy.