Synovi hovoril, že atletika je kráľovná športov. Odvetil: Snooker je kráľom športu

12. 2. 2015 |
 

K snookru ma dostal syn. Začal ho sledovať, keď bol škôlkar. Dokázal naň čumieť hodiny a nadšene o ňom rozprávať.

Hoci som sa nikdy o snooker nezaujímal, môžem zodpovedne prehlásiť, že je to zaujímavý, inteligentný a mimoriadne napínavý šport. Stačí sa len trocha zapozerať, keď pôjde v TV nejaký zápas a uvidíte, že mi dáte za pravdu. Ilustračné foto: Ľubomíra Petrova

Tému snooker sme rozdelili na viac častí  
Rozhovor s bratislavským snookristom Prečítajte si profil Ronnieho O'Sullivana Elegancia a gentlemanstvo. Nafotili sme snookristu

Autor je prešovský novinár. Pracuje pre Petit Press: týždenník Prešovské noviny, denník Korzár, portál sme.sk.

PREŠOV. O snookri som toho kedysi nevedel nič. Tušil som, že existuje takýto šport, že je to niečo ako biliard, len na väčšom stole a občas to ide na Eurosporte. No syn, vtedy ešte škôlkar, začal snooker v telke sledovať. Dokázal naň čumieť hodiny a potom mi s nadšením rozprával, aké strky zahral Williams, Trump, Robertson, Selby či O'Sullivan...

Čo by človek nespravil pre svoje dieťa. Syna odmalička bavil šport a ja som ho, samozrejme, podporoval. Keď sa v roku 2011 začali na Slovensku hokejové majstrovstvá sveta, syn Michal ich pre snooker odzíval. Napísal som o tom aj článok do Korzára

Teraz sleduje aj hokej, ale snooker ho baví stále.

Kráľovská hra

No a keď som mu vysvetľoval, že atletika je kráľovnou športov, zahlásil: „A potom je kráľom športov snooker.“

Niečo na tom bude. Podobné prirovnanie povedal aj Miroslav Hrubčo, šéf prešovského Freeball Snooker Clubu. „Niektorí tomu hovoria šport, ale najväčší zanietenci vravia, že skôr ako o šport ide o kráľovskú hru. Nie je to len o potápaní gúľ, o naháňaní bodov, ale o etike, o správaní  hráčov. Je to hra džentlmenov,“ opísal snooker Miroslav Hrubčo v rozhovore pre Korzár.

Aj ten rozhovor s Mirom, dnes už ho môžem oslovovať takto familiárne, so synovým zanietením súvisí. Podobne na tom bol aj synov bratranec Maťko Oriňák. A jeho otec, môj švagor Aďo, niekde zistil, že v Prešove sa snooker naozaj hrá, dokonca veľký turnaj, na ktorý sme sa spolu išli pozrieť. Počas prestávky si dokonca chlapci mohli vyskúšať zahrať zopár strkov. Tágo držal vtedy môj Miško, a tuším i Maťko, v ruke prvý raz. Ten turnaj Lineas Snooker Cup vtedy vyhral Milan Mrva.

Snookrový stôl. Foto: Ľubomíra Petrova

Biliard vs. snooker

Bývalý slovenský hádzanársky majster bol už známym slovenským poolistom (teda ten, čo hrá biliard), pričom občas si odskočil k snookru. „Kúpil som si poolový stôl, ktorý je trochu lacnejší a nevyžaduje taký priestor. Stôl na snooker by som nemal kde dať. Snooker je na tom na Slovensku, bohužiaľ, horšie ako pool biliard,“ vysvetľoval Milan, ktorý pôsobí v Bilardovom klube Horses Prešov. 

No a Milan má syna Kristiána vo veku našich synov, šikovného biliardistu, ktorý nemal s kým trénovať. (Neskôr o jeho úspechoch, keď začal v lige porážať mužov, informovali rôzne médiá, od Slovenského rozhlasu, cez Markízu, Korzár až po Nový čas). Tak začali naši chlapci s Kikom, a ďalšími malými hráčmi, trénovať biliard. Na ich vek (mali asi osem) to bol ľahší šport.

Vcelku sa im darilo, bodovali (víťazili) na amatérskych turnajoch (aj s dospelými), dvakrát boli v Poľsku, ktoré je biliardovou veľmocou (o tom píšem v ďalších riadkoch). A občas pričuchli aj k „veľkému“ snookru.  Oba športy na Slovensku zastrešuje Slovenský biliardový zväz, ktorý zorganizoval napríklad tréningový kemp s Tomášom Kejlom v Bratislave.

Kejla: Slovenský snooker má budúcnosť

Pre nezasvätených, Tomáš Kejla je hlas snookru v českých krajinách a na Slovensku, je to komentátor väčšiny zápasov vysielaných na Eurosporte. Okrem toho je bývalým hráčom a dnes trénerom.

„Som milo prekvapený, ako sú títo chlapci i jedna dievčina schopní. Verím, že slovenský snooker v nich má budúcnosť. S deťmi pracujem veľmi rád a práve preto, že sa chcú učiť a učia sa veľmi rýchlo. Vidieť na nich, ako ich to baví, ako sa hrajú, ako sa zlepšujú. Je to paráda,“ zhodnotil kemp Kejla.

Podľa Kejlu už dnes v strednej Európe povedomie o snookri je, ale deti okrem talentu potrebujú aj tréningový dril. Ako v akomkoľvek inom športe.

Kejla začínal s karambolom, ktorý je v Čechách stále mimoriadne populárny. V snookri bol samouk. Dnes spolupracuje s hviezdami tohto športu a má vlastnú akadémiu. Tvrdí, že záujem o snooker stúpa, veľkú rolu v tom zohrali práve prenosy na Eurosporte.

Majú tunajší hráči perspektívu? „Verím, že to pôjde a pribudnú hráči. Je to zviazané s tým, ako prídu úspechy. A tie prídu. Predtým tu snooker nebol, takže tu neboli hráči, ktorí mali šancu 15 - 20 rokov trénovať. No tí mladí, ktorí začínajú teraz, budú o desať rokov chodiť na majstrovstvá Európy, sveta, na zahraničné turnaje, a tým sa nabalia tí noví hráči: Hele, keď to dokázal Pepík, ja to dokážem tiež. Ide to. Zatiaľ sa žije v tom, že na O'Sullivana aj tak nikdy nebudem mať, ale pribúdajú noví ľudia...“ 

Dievčinou, ktorú spomenul v súvislosti s kempom, je šikovná bratislavská snookristka Hana Mengerová. O tom, že snooker je viac pánskou záležitosťou, však svedčí to, že okrem nej sú v aktuálnom slovenskom rankingu 160 hráčov už len dve ženy. A vo svete to nie je inak, veľké turnaje sú takisto pánskym klubom.

Môj syn Miško v akcii. Foto: Michal Frank

Prečo je Poľsko biliardové

Poľsko je biliardovou veľmocou, ako som spomínal vyššie. Z tejto spolupráce ťaží aj Slovensko. Práve preto, že Poľsko má širokú základňu a len zopár jednotlivcov by si mohlo dovoliť cestovať na turnaje po svete (napríklad na Filipíny či do USA), prišli Poliaci s myšlienkou založiť (s „požehnaním“ svetovej federácie) Európsku biliardovú radu (EBC - European Billiard Council).

Táto medzinárodná federácia zastrešuje štáty strednej a východnej Európy a vďaka nej môžu športovci z týchto krajín hrávať kvalitné turnaje. Od roku 1995 spravili obrovský krok vpred, aj vďaka ministrovi školstva, ktorý bol fanúšikom biliardu a zaviedol do škôl tristo stolov. Dnes je základňa len na školách sedemtisíc hráčov.

V Poľsku funguje 260 klubov, pre porovnanie snookru sa tam venuje sedem klubov. Dôvod je prozaický. Keď sa tam biliard v polovici 90. rokov rozbiehal, jedným zo sponzorov bol tabakový gigant Phillip Morris. Ten samozrejme uprednostnil „americký“ pool pred „britským“ snookrom. A hoci tabakové firmy už majú športové reklamy zakázané, biliard u našich severných susedov zvíťazil nad snookrom (ten tam rozbehla nadšenkyňa, ktorá prišla z Austrálie, teda krajiny spadajúcej pod britskú panovníčku).

Slovensko z čulých kontaktov s EBC ťaží tiež, jedným z dôsledkov je aj historicky prvá medaila na európskom šampionáte v biliarde (2014), ktorú získal Jakub Koniar. Ten figuruje aj medzi snookristami. Na turnajoch sa síce objavuje len sporadicky, obvykle ich však vyhráva.

Boj o olympiádu

Toto všetko som sa o snookri dozvedel za tri roky, vďaka synovi. Zistil som tiež, koľko mojich známych vlastne snooker sleduje, o čom sa nemal ani tušenia. Možno sa raz dočkáme aj olympiády, pokusy zaradiť snooker a biliard medzi olympijské športy nabrali na intenzite. Hovorí sa už o Tokiu 2020, hoci to až tak reálne nevidím. Faktom je, že v krajinách Commonwealthu sú snookristi svetové stars, z hľadiska popularity i zárobkov. Zatiaľ to máme ako koníček. Syn hráva popri snookri a biliarde aj bedminton, takže skoro každý víkend je niekde na turnaji.

V snookri veľa juniorov nie je (prvé súťažné derby s Maťkom čaká Miška práve v najbližších dňoch), tak hrávajú s mužmi, pričom hráči sa poznajú, takže (už) nejde o žiadnu atrakciu, ani nehrozí podcenenie súperov a prehry striedajú s víťazstvami, tak, ako ostatní.

Teším sa. Hoci som sa nikdy o snooker nezaujímal, môžem zodpovedne prehlásiť, že je to zaujímavý, inteligentný a mimoriadne napínavý šport. Stačí sa len trocha zapozerať, keď pôjde v TV nejaký zápas a uvidíte, že mi dáte za pravdu.

 
 
 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo