Sedlák: Pred zápasom v Turecku sa potieralo krvou

8. 12. 2017 |
 

Tomáš Sedlák je 34-ročný rodák z Popradu, ktorý aktuálne pôsobí v Tatrane Prešov. Hrá na pozícii defenzívneho záložníka. Za sebou má bohatú futbalovú kariéru, zahral si v Turecku, Rakúsku, Maďarsku a pár klubov vystriedal aj na Slovensku.

Futbalista Tomáš Sedlák v drese Tatrana Prešov. FOTO: Róbert Andrejov 

Gaziantepspor – turecký klub, ktorý v časoch, keď ste tam pôsobili hral najvyššiu súťaž. Keď ste vstúpili do šatne po prvý krát, ako ste sa cítili? Bol váš angažmán v Turecku niečím iným ako v iných kluboch?
„Predtým som hral len v Ružomberku najvyššiu súťaž, bol to môj prvý zahraničný angažmán. Pamätám si, že som tam letel s mojim agentom Karolom Csontóm. Klub má svoje veľké tréningové centrum. Tak môj prvý kontakt s mužstvom bol práve tam. Ráno som mal zdravotnú prehliadku, po ktorej som podpísal 3-ročný kontrakt s klubom. Prvé stretnutie s hráčmi bolo na obede, neskôr som  absolvoval premiérový tréning. Bolo to náročné z toho hľadiska, že som nebol dobre jazykovo vybavený. Čo si myslím, že je dôležité pre hráča, ktorý ide hrať za hranice. Veľmi mu to uľahčí. Čo sa týka spoluhráčov cítil som, že ma medzi seba prijali a bolo mi tam veľmi dobre.“

Môžete nám povedať nejakú zaujímavosť z Turecka, čo vás tam prekvapilo?
„Jasné, že v Turecku je trochu iná kultúra ako v Európe. Možno taká hneď prvá skúsenosť pred sezónou bola, že sa obetovalo jahňa, aby sezóna bola úspešná. Niektorí hráči sa krvou z neho aj trochu potreli a tak vyšli na zápas.“

V slovenskej najvyššej súťaži máte odohraných viac ako 150 zápasov. Ako hodnotíte úroveň futbalu na Slovensku? Posúva sa vyššie?
„Tým, že som hral súťaž aj pred dvanástimi rokmi, aj teraz tak určite sa to porovnať dá. Predtým si myslím, že v lige pôsobilo oveľa viac skúsenejších hráčov a v každom mužstve bol hráč, ktorý dá sa povedať bol aj osobnosťou mužstva. Aj dnes sú takíto, preto z tohto hľadiska je to ťažké porovnávať. Vtedy som bol mladší,  tak možno sa mi zdalo, že liga je náročnejšia. Zarazený som tým, že keď som pred pár rokmi v Ružomberku začínal, tak aj po desiatich, resp. dvanástich rokoch mi to príde ako keby tie kluby stáli na tom istom mieste. Čím nemyslím napríklad práve Ružomberok, lebo ako vieme tam je vybudované dobré zázemie pre hráčov, až na tréningové plochy. A čo sa týka úrovne,  ťažko sa mi to hodnotí. Ale z počutia viem, že taká Žilina sa určite posúva vyššie, aj napriek tomu, že stále hrala veľmi kvalitný futbal. Teraz v žilinskom klube, čo viem to vyzerá tak, ako to má vyzerať na profi úrovni.“

V Ružomberku ste hrali 7,5 roka. Vyhrali ste s mužstvom aj slovenské double a neskôr ste si zahrali aj predkola Ligy Majstrov. Vie sa futbalista pri týchto veľkých zápasoch motivovať aj na zápasy najvyššej slovenskej ligy? Aké sú vaše spomienky na to obdobie?
„Spomienky na to sú samozrejme veľmi pekné. Viem, že ja už predtým po majstrovskej sezóne som mal odísť do Turecka. Dokonca som mal už  podpísanú aj predbežnú zmluvu s vtedajším nováčikom Bursasporom, ale nakoniec to stroskotalo na rôznych veciach, aj keď sa kluby už dohodli na odstupnom. Takže nechýbalo veľa a možno by som si ani tie predkolá s Ružomberkom nezahral. Tie zápasy boli pre nás niečo nové a všetko to išlo v rýchlo slede. Ak si dobre pamätám, tak aj ligu sme odštartovali víťazstvom 4:0 doma s Trnavou. Myslím si, že motivácia aj na tieto ligové zápasy nebola problémom. Predsa sme obhajovali titul a najlepšie sme chceli odštartovať aj do novej sezóny.“ 

Tomáš Sedlák v drese Ružomberka v zápase proti Artmedii - FOTO TASR/AP

Ďalšou zahraničnou zastávkou bol rakúsky Mattersburg a o niečo neskôr maďarsky Kaposvár. Ako hodnotíte svoje účinkovanie v týchto kluboch?
„Do Rakúska som odchádzal po celkom dobrej polsezóne v Ružomberku, kde som spoznal jedného z najlepších trénerov, ktorý ma trénoval. Jeho meno je Michal Bílek. V Ružomberku mi skončila zmluva, lebo som ju mal len polročnú. Mal som veľmi dobrú ponuku na predĺženie, ale ťahalo ma to ísť opäť za hranice. Ako najlepšia možnosť sa mi javila rakúska Bundesliga. Myslel som si, že sa z nej  posuniem ešte niekde vyššie, ale ako sa hovorí: možno som sa nepozeral na ten najbližší krok, ale až príliš dopredu. Ten angažmán nebol pre mňa veľmi úspešný, lebo som veľa nehrával, ale napriek tomu to hodnotím ako ťažké, ale poučné obdobie. Čo sa týka Maďarska tam som šiel po viac ako ročnej pauze bez vrcholového futbalu. Bolo to pre mňa taktiež veľmi ťažké, lebo som sa nedokázal dostať na úroveň pred zraneniami. Mal som zmluvu na dva roky, ale po príchode nového trénera sme sa po 8 mesiacoch dohodli na ukončení spolupráce, aj vďaka tomu, že bol v tom čase záujem z Michaloviec.“

Hodný čas ste strávil aj v metropole Zemplína. Počas Vášho 3,5-ročného pôsobenia v Michalovciach ste toho určite veľa zažili. Ako sa vám tam páčilo?
„Nad Michalovcami som veľa rozmýšľal, lebo vtedy, keď som prichádzal hrali druhú ligu. Ja som dovtedy pôsobil len v najvyšších súťažiach. Počul som však, že to tam funguje na slušnej úrovni a klub mal taktiež ambíciu postúpiť do najvyššej ligy. Časom som si Zemplín veľmi obľúbil a spoznal som tu veľa skvelých ľudí. Takže za možnosť hrať v Michalovciach som veľmi vďačný. A napokon sa mi s nimi podarilo zahrať si aj najvyššiu súťaž, aj keď postupovú sezónu som strávil na hosťovaní v rodnom Poprade.“ 

Tomáš Sedlák v súboji s Davidom Depetrisom - FOTO TASR/AP

Všetci iste vieme, že Michalovce a váš súčasný klub Prešov sú v našej lige rivali. Nikto vám tento prestup nevyčítal a neodsudzoval Vás za to?
„Čakal som, že budú nejaké narážky alebo nejaká negatívna reakcia fanúšikov, ale nič sa neudialo. Takže asi tá rivalita nie je až taká horúca.“

1.FC Tatran Prešov, vaše aktuálne pôsobisko sa nachádza po 18.kole v tabuľke slovenskej Fortuna ligy na 10.mieste s trinástimi bodmi. Ako to hodnotíte? Podarí sa Vám v najvyššej súťaži udržať?
„Zatiaľ nechcem nejako hodnotiť, lebo do konca jesennej časti máme ešte jedno kolo v Trnave. Samozrejme, každému je jasné pri pohľade na tabuľku, že nás čaká boj o záchranu, takže si myslím, že na jarnú časť sa treba veľmi dobre pripraviť. Nebude to jednoduché. Náš bodový zisk nie je príliš ideálny, ale liga je náročná a akékoľvek menšie podcenenie svojich povinností sa vám v dlhodobej sezóne môže vypomstiť.“ 

Tomáš Sedlák sa snaží obrať o loptu Žilinčana Nikolasa Špaleka - FOTO TASR/AP

Svoje domáce zápasy hráte v Poprade, keďže v Prešove sa stavia nový štadión. Avšak práce na Tatran Aréne veľmi nevidno. Ako to vnímate?
„Do sezóny som šiel s tým, že to tak bude takže, nesnažím sa to nejako riešiť. Na druhej strane atmosféra na popradských zápasoch je veľmi komorná a pripomína skôr priateľské ako ligové stretnutia. Čo je pre nás, ale aj pre súperových hráčov náročné. Keď nemáme „vlastný hrad“ je to pre nás obrovská nevýhoda."

V najstaršom klube na Slovensku vás trénuje Ukrajinec Sergij Kovalec, ktorý začiatkom novembra vystriedal Miroslava Janteka. Od príchodu nového kouča sa mužstvu o čosi lepšie darí, dostali ste omnoho menej gólov, vaša hra sa podstatne zlepšila a pozbierali ste aj nejaké body. Čím si to vysvetľujete? Bol za negatívnymi výsledkami práve tréner Jantek?
„Hodiť zlé výsledky mužstva na trénera Janteka by bolo veľmi alibistické. Samozrejme vo futbale je to tak, že keď nie sú výsledky tak zodpovednosť berie stále tréner. Podiel máme na tom aj my, hráči. Predsa, my sme na ihrisku. Ale dá sa povedať, že pod vedením Kovalca sa nám zlepšila celková defenzívna hra mužstva, aj keď bodov by sme mohli mať viac.“

Tak ako skoro každého futbalistu, aj vás postihli dlhé a nepríjemné zranenia. To najvážnejšie bolo určite po vašom príchode do Turecka, mali ste problémy s kolenom. Ako ste vnímali futbal po zraneniach?  Skúste nám to priblížiť.
„Áno, dovtedy som nemal žiadne dlhodobé zranenie. Možno len výpadok na maximálne dva týždne. V Turecku prišlo však prvé vážne zranenie, ktoré ma vyradilo na celú prebiehajúcu sezónu. Podstúpil som tam aj operáciu krížneho väzu. Môj pohľad na futbal sa ani po zranení nezmenil, nevnímal som to zranenie negatívne. Musím podotknúť, že v Turecku starostlivosť o zraneného hráča bola na dobrej úrovni.“

O necelé dva mesiace budete oslavovať 35 rokov. Ako si spomínate na to, keď ste bol ešte mladý futbalista? Ktoré kroky považujete za tie správne a ktoré za menej správne?
„V prvom rade neviem, či som vôbec futbalista (smiech), lebo ako vždy hovorím tí hrajú Bundesligu. Teraz vážne, na to obdobie spomínam veľmi rád, mám skvelé spomienky. Pamätám si pre dnešných mladých futbalistov už nepredstaviteľné tréningy na škvarovom ihrisku. Futbal bola pre mňa radosť a vášeň a ostalo to až dodnes. Keď sa človek obzrie do minulosti tak určite mohol niektoré rozhodnutia urobiť inak, ale v tom čase som všetky svoje kroky považoval za správne. Nič neľutujem.“

Zimné obdobie je už tu. Keďže ste spod Tatier tak ho určite máte aj rád. Ako sa však v takýchto podmienkach trénuje a hrá futbal?
„Nikto z futbalistov neobľubuje takéto zimné podmienky. V našich zemepisných šírkach je to normálne a patrí to k tomu, takže sme na to už zvyknutí. Určite je pre každého lepšie priaznivé počasie a kvalitný trávnik.“

Život futbalistu, alebo celkovo športovcov je jeden veľký risk. Príde jedno nepríjemne zranenie, dlhá liečba, regenerácia a dostávať sa naspäť do formy vyžaduje trpezlivosť. Ten najhorší prípad je, keď musíte s tým úplne skončiť. Nerozmýšľali ste nikdy nad tým, že ak by sa to náhodou stalo, tak čo by bolo vaším povolaním?
„Vždy sa môže stať hocičo a tým, že som si prešiel zranenia a štyrikrát som mal operované koleno, tak vtedy možno v hlave človeka prebiehajú rôzne myšlienky. Pre mňa bol vždy prioritný návrat k futbalu, ku ktorému ma ťahala už vyššie spomenutá vášeň a láska. Nad nejakým povolaním v budúcnosti som vážnejšie nerozmýšľal, uvidíme čo prinesie budúcnosť. Už počas kariéry, či už za pôsobenia v Ružomberku alebo v Michalovciach mi boli navrhnuté nejaké možnosti rozmýšľať aj nad trénerskou budúcnosťou, ale zatiaľ ma to neláka. Mám iba UEFA EURO B trénerskú licenciu, a keby som rozmýšľal ísť týmto smerom, chce to neustále sa vzdelávať a napredovať.“ 

Tomáš Sedlák na tlačovej konferencii pred štartom novej sezóny - FOTO TASR

Celý svoj život ste obetovali športu, ktorý milujete. Oplatilo sa to? Čo je podľa vás najväčšiou nevýhodou profesionálneho futbalistu?
„Už ako malý chlapec som sníval, aby som mohol hrať futbal a robiť to, čo ma baví. Takže z tohto hľadiska som určite veľmi rád. Nevýhodou je malo voľného času s najbližšími, neustále cestovanie aj keď na Slovensku to nie je až také náročné.“

Pociťovali ste vo svojej kariére určitý tlak?  
„Tým, že na niečom ti záleží, máš to rád a chceš to robiť čo najlepšie, tak už len tým pádom vyvíjaš sám na seba určitý tlak. Inou formou tlaku bola napríklad tá v Turecku od fanúšikov, ktorí keď sme vychádzali z tréningového centra po prehranom zápase tak nás nechceli pustiť a búchali nám po autách. Turci sú temperamentní a tieto situácie tam nie sú neobvyklé. Čo môžem porovnať s tlakom na Slovensku tak ten najväčší bol výsledkový v Ružomberku. Hráči to určite pociťovali, lebo majiteľ mal len tie najvyššie ciele. Počas futbalového života mne ten tlak veľmi neprekážal, predsa to k tomu patrí. V niektorých kluboch však vôbec nie je (úsmev).“

V šatni, ale aj v osobnom živote ste vraj veľký motivátor a taktiež človek s veľkým srdcom. Je to pravda?
„Neviem odkiaľ máte túto informáciu (úsmev). To musia posúdiť druhí ľudia, ale počas svojho futbalového života som si našiel veľa dobrých priateľstiev a to je tiež na futbale tak veľmi pekné. V šatni som sa ku všetkým hráčom snažil správať rovnako a myslím si, že zo všetkými som mal dobrý vzťah.“

Čo považujete za doteraz najväčší futbalový úspech? Aké ambície máte ešte do budúcnosti?
„Pre mňa je úspechom po všetkých tých operáciách, že ešte vôbec hrám. Čo sa týka tímového úspechu je to titul a Slovenský pohár s Ružomberkom. Určite aj to, že som si mohol zahrať predkola Ligy Majstrov a poháru UEFA, aj keď nebolo tých zápasov veľa, ale som za to vďačný. Do budúcnosti sa sústredím zatiaľ na najbližšiu sezónu a čas ukáže, čo bude po nej. Čo sa týka futbalového hľadiska chcel by som byť čo najviac prospešný pre tím.“
 

 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo