Veľký príbeh veľkej gymnastky: Prešlo už 40 rokov od perfektnej desiatky športovkyňe storočia

26. 7. 2016 |
 

Na olympiáde v roku 1976 Nadia Comaneci predviedla fenomenálnu zostavu a navždy sa zapísala do histórie gymnastiky.

Minulý týždeň uplynulo už neuveriteľných štyridsať rokov od jedného z najúžasnejších a nezabudnuteľných individuálnych výkonov na olympijskej pôde.

Na letnej olympiáde v kanadskom Montreale v roku 1976 totiž mladučká, vtedy iba štrnásťročná Rumunka Nadia Comaneci, navždy prepísala dejiny gymnastiky.

Publikum onemelo

Vo svojej prvej disciplíne na týchto OH predviedla Nadia na bradlách fenomenálnu zostavu, po ktorej zožala obrovský aplauz. Publikum však onemelo pri pohľade na hodnotiacu tabuľu, na ktorej svietilo 1,00. Už o pár sekúnd však aplauz dosiahol ešte väčšie rozmery, pretože sa ukázalo, že Rumunkin výkon bol ocenený známkou 10,00, čo je najvyššia možná známka a bolo to vôbec po prvýkrát, čo nejaký gymnasta dosiahol "perfektnú desiatku".

Na montrealskej olympiáde dosiahla najvyššie hodnotenie ešte šesťkrát a z Kanady si odniesla tri olympijské tituly, jedno striebro a jednu bronzovú medailu, čím sa stala hlavnou hviezdou týchto olympijských hier.

 

 

Treba však zdôrazniť, že tento obrovský úspech rozhodne nebol dielom náhody a Nadia už v štrnástich rokoch patrila ku gymnastickým velikánkam, hoci si svoje miesto na európskom gymnastickom nebi získala len rok pred OH.

A o tejto najznámejšej rumunskej športovkyni by sme možno vôbec nevedeli,  nebyť jedného, mimoriadne excentrického, tvrdohlavého, ale zároveň cieľavedomého a starostlivého maďarského trénera Bélu Károlyiho.

Ten Nadiu objavil na školskom ihrisku, kde ako šesťročná predvádzala jedno utešenejšie mlynské kolo za druhým. Napriek tomu, že dievčatko toho veľa nenarozprávalo, odhodlania a pevnej vôli mala na rozdávanie už od útleho veku.

Každodenné (vrátane víkendov) štvorhodinové tréningy posúvali výkony mladej Nadie vždy ďalej a ďalej a v roku 1975 na ME v nórskom Skyene šokovala celú Európu ziskom štyroch zlatých medailí (v trinástich rokoch).

Pád priamo z vrcholu

Po už spomínanom fenomenálnom úspechu v Montreale však nastal v živote Nadii neočakávaný pád. Stala sa síce národnou hrdinkou, ale zároveň v dobe totalitnej vlády Caucesca jeho bábkou (hovorí sa dokonca o tom, že bola milenkou Caucescovho syna).

Z rodnej Onesti sa musela presťahovať do Bukurešti, čo znamenalo odlúčenie od trénera Károlyiho, ktorý mal na ňu zásadný vplyv.

Nadiu rumunskí najvyšší predstavitelia ukazovali na banketoch, či iných spoločenských podujatiach a v hlavnom meste bola všade strážená, čo malo zamedziť jej emigrácii. V dôsledku toho osamotená Nadia upadala do depresií, ktoré riešila častým prejedaním sa, čo sa prejavilo na jej váhe.

 

Zlé psychické rozpoloženie vyvrcholilo v pokus o samovraždu (hoci, či pri požití toxickej látky a následnej hospitalizácii, naozaj šlo o samovražedný pokus alebo nie, nie je stopercentné potvrdené).

Z najhoršieho sa síce dostala, ale päť týždňov pred začatím MS v Štrasburgu v roku 1978 zaklopala zúfalá a dá sa povedať, že až obézna Nadia na dvere Bélu, ktorý s ňou za 25 dní dokázal zázrak. Drastická diéta, veľký počet nabehaných kilometrov vyniesli Nadii jedno zlato a dve striebra.

Profesionálnu kariéru definitívne ukončila v roku 1984 a do pádu železnej opony pracovala v Rumunsku ako trénerka a rozhodkyňa.

V roku 1989 emigrovala do USA, kde sa vydala za amerického gymnastu Barta Connora, s ktorým majú v Oklahome vlastnú gymnastickú akadémiu. Obrovskej pocte, ktorú si za svoju mimoriadne úspešnú kariéru Nadia určite zaslúžila, sa Rumunke dostalo v roku 2000, keď ju vo Viedni vyhlásili za športovkyňu storočia.  

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo