Čo bude pre Sagana najnáročnejšie? Porovnali sme horský a cestný bicykel
|
Zrejme najväčší rozdiel bude v intenzite pretekov, na horských treba makať od úplného začiatku.
Hlavné rozdiely medzi cestným a horským bicyklom. Foto: Miroslava Spodniaková, grafika: Peter Kováč
Pre fotku v plnom rozlíšení kliknite sem.
BRATISLAVA. Keď mal Peter Sagan osemnásť rokov, rozhodoval sa, akému druhu cyklistiky sa bude naplno venovať.
Bol majstrom sveta v horskej, vicemajstrom sveta v cyklokrose a úspechy dosahoval aj na ceste.
Napokon sa rozhodol podľa najlepšej ponuky a tá prišla z tímu Liquigas, ktorý pretekal na ceste.
Odvtedy získal päť zelených dresov na Tour de France, stal sa majstrom sveta a ikonou cestnej cyklistiky.
Na olympiádu v Riu de Janeiro však ide ako horský cyklista.
Dôvodov je viacero: na ceste mu nesedel profil trate, stále má vášeň pre horskú cyklistiku a jeho sponzor potrebuje predávať aj horské bicykle.
V tomto článku nejdeme odhadovať Saganove šance v olympijských pretekoch (konajú sa v závere Hier, v nedeľu 21. augusta), ale poukázať na rozdiel medzi cestným a horským bicyklom.
Juraj Karas vysvetľuje hlavné rozdiely medzi cestným a horským bicyklom.
Viditeľné rozdiely
Väčšinu z nich vidno, už keď tieto dva typy bicyklov postavíte k sebe. Horský je robustnejší, má pevnejší rám a aj trikrát hrubšie kolesá.
Rozdiel v špecializácii bicyklov vidno aj na prednej vidlici – na pretekárskom horskom je odpružená (niektoré typy majú odpruženú aj zadnú vidlicu, pod zadkom).
Keďže na horskom bicykli je vyššie trenie plášťov o povrch, potrebuje aj väčšiu brzdnú silu. Preto majú horské bicykle štandardne hydraulické kotúčové brzdy.
„Začali sa montovať aj na cestné bicykle, no v pelotóne sú nebezpečné, pri pádoch spôsobujú zranenia, preto ich zakázali,“ vysvetľuje pre Športinak.sk Juraj Karas, ktorý je diagnostikom, trénerom, manažérom a cyklistickým pretekárom.
Rozdiel je nielen v brzdách, ale aj brzdových páčkach. Foto: Miroslava Spodniaková
Keď si bicykle postavíte k sebe, veľký rozdiel vidno aj na riadidlách. Najväčší je v samotnom tvare, na cestnom sú kvôli aerodynamike „barany“.
Na cestnom bicykli sú riadilá nižšie (kvôli aerodynamike), na horskom sú širšie (kvôli ovládateľnosti). Dobre to vidno na titulnej fotke tohto článku. Juraj Karas a redaktor Michal Červený sú približne rovnako vysokí (Karas je o 2 cm nižší).
Inak sa aj prehadzuje reťaz, na cestnom sa to robí mechanizmom priamo na brzdových páčkach, na horskom samostatným zariadením.
Rozdiel je aj v tom, ktorá časť tela vás bolí po jazde na jednotlivých bicykloch. Na horskom bicykli sa viac zaťažuje krížová časť.
„Aj keď nie ste zohnutí ako na cestnom, zadné koleso vám posiela nárazy z nerovného terénu. S tým súvisí aj bolesť ramien a šije,“ porovnáva Karas.
„Na cestnom bicykli ste zas dlhšie stuhnutý, ale máte možnosť uvoľniť sa, vytriasť sa. Na horskom ste počas pretekov hodinu a pol v kŕči, na tele pracuje oveľa viac svalov ako v cestnej cyklistike.“
Foto: Miroslava Spodniaková, grafika: Peter Kováč
Pre fotku v plnom rozlíšení kliknite sem.
Neviditeľné rozdiely
Juraj Karas si myslí, že pre Sagana nebude ani tak problém zžiť sa s technikou, ale skôr so štruktúrou zaťaženia počas pretekov.
Sagan bol v minulosti výborný horský cyklista a na tomto type bicykla už trénuje niekoľko mesiacov súbežne s cestným. Zúčastnil sa aj na štyroch pretekoch.
V Rakúsku pre pád nedokončil, v českých Tepliciach napriek defektu skončil štvrtý. Počas sústredenia v USA absolvoval dve amatérske podujatia, ktoré s prehľadom vyhral.
„Horské preteky trvajú rádovo tretinu či štvrtinu z cestných, no o to sú intenzívnejšie a dynamickejšie,“ vysvetľuje Karas.
Na cestnom bicykli sú riadidlá na šírku ramien a položené nižšie. Na horskom sú výrazne širšie, aby sa bicykel ľahšie ovládal. Foto: Miroslava Spodniaková
Kým na cestných pretekoch sú v úvode nejaké kilometre na rozbeh, v lese treba makať odzačiatku. „Sagan bude musieť ísť naplno, pri hromadnom štarte bude začínať zo zadných pozícií,“ tvrdí Karas.
Podľa športového diagnostika by pre Sagana mohli byť problémové najtechnickejšie pasáže trate, v ktorých on zvykne ísť naplno a tým príliš riskuje pád.
„Pri rýchlej jazde cez terénne nerovnosti dostáva zabrať centrálny nervový systém a spolu s ním aj koordinácia, špeciálne v horskej cyklistike. No Sagan je v tomto ohľade špičkový technik.“
Foto: Miroslava Spodniaková, grafika: Peter Kováč
Pre fotku v plnom rozlíšení kliknite sem.
Žiadna spolupráca
Na rozdiel od cestnej cyklistiky v horskej neexistuje tímová spolupráca, každý jazdec ide na seba. Na hromadnom štarte bude 50 jazdcov.
„Bude to veľká mela. Pár minút potrvá, než sa usporiadajú. Tí, ktorí štartovali zo zadnejších pozícií a majú naviac, sa budú postupne presúvať. A naopak,“ myslí si Karas.
Medzi horskými cyklistami sa veľmi nespolupracuje, nemajú na to veľa dôvodov, pretože nemusia až tak bojovať s odporom vzduchu ako cestní.
„Jedine ak sa vykryštalizuje skupina troch či štyroch jazdcov a pomáhajú si v pasážach, v ktorých je asfaltová cesta a fúka vietor,“ vysvetľuje.
Foto: Miroslava Spodniaková
Hlavné rozdiely pre hobby cyklistov
- V prípade, že toho nemáte veľa natrénovaného, na cestnom bicykli vás môže prekvapiť, že nie sú k dispozícií prevody s takým nízkym zaťažením ako na horskom. „Na strmých kopcoch treba mať dobrú výkonnosť, aby ste ich vyšli komfortne na cestnom bicykli. Tu je potom paradoxne lepší horský,“ hovorí Karas.
- Ak už máte špeciálne pedále, na horskom bicykli sú menšie. Je to kvôli tretrám, horské musia byť pohodlnejšie a ohybnejšie, aby sa v nich dalo aj utekať či dostať sa z blata. Nie je preto zlé, keď máte pedále určené na horský aj na cestnom bicykli. „Ak hobby jazdec začne pociťovať vyššiu ambíciu na cestnom bicykli, časom si kúpi cestné tretry aj pedále. Tým, že je cestný pedál väčší, prebieha aj trochu lepší prenos energie.“
- Dávajte si pozor na brzdy, hlavne ak pôjdete na cestnom bicykli prvýkrát dole kopcom. Rozdielny je nielen úchyt na riadidlách, ale aj brzdná sila. Na cestnom treba inak skladať telo do zákrut, oveľa väčší pozor treba dávať, ak je asfalt mokrý. „Na horskom treba variovať podľa terénu, strmosti zákruty či samotného zjazdu. Treba pracovať s ťažiskom tela, dať ho za sedlo, čo najviac dozadu, aby sme odľahčili zaťaženie predného kolesa,“ vysvetľuje Karas. Podľa neho je na cestnom bicykli pri zjazde kľúčové bojovať s aerodynamikou, „dobre sa vedieť poskladať“.
