Zrejme najväčší rozdiel bude v intenzite pretekov, na horských treba makať od úplného začiatku.
Hlavné rozdiely medzi cestným a horským bicyklom. Foto: Miroslava Spodniaková, grafika: Peter Kováč
Pre fotku v plnom rozlíšení kliknite sem.
BRATISLAVA. Keď mal Peter Sagan osemnásť rokov, rozhodoval sa, akému druhu cyklistiky sa bude naplno venovať.
Bol majstrom sveta v horskej, vicemajstrom sveta v cyklokrose a úspechy dosahoval aj na ceste.
Napokon sa rozhodol podľa najlepšej ponuky a tá prišla z tímu Liquigas, ktorý pretekal na ceste.
Odvtedy získal päť zelených dresov na Tour de France, stal sa majstrom sveta a ikonou cestnej cyklistiky.
Na olympiádu v Riu de Janeiro však ide ako horský cyklista.
Dôvodov je viacero: na ceste mu nesedel profil trate, stále má vášeň pre horskú cyklistiku a jeho sponzor potrebuje predávať aj horské bicykle.
V tomto článku nejdeme odhadovať Saganove šance v olympijských pretekoch (konajú sa v závere Hier, v nedeľu 21. augusta), ale poukázať na rozdiel medzi cestným a horským bicyklom.
Juraj Karas vysvetľuje hlavné rozdiely medzi cestným a horským bicyklom.
Väčšinu z nich vidno, už keď tieto dva typy bicyklov postavíte k sebe. Horský je robustnejší, má pevnejší rám a aj trikrát hrubšie kolesá.
Rozdiel v špecializácii bicyklov vidno aj na prednej vidlici – na pretekárskom horskom je odpružená (niektoré typy majú odpruženú aj zadnú vidlicu, pod zadkom).
Keďže na horskom bicykli je vyššie trenie plášťov o povrch, potrebuje aj väčšiu brzdnú silu. Preto majú horské bicykle štandardne hydraulické kotúčové brzdy.
„Začali sa montovať aj na cestné bicykle, no v pelotóne sú nebezpečné, pri pádoch spôsobujú zranenia, preto ich zakázali,“ vysvetľuje pre Športinak.sk Juraj Karas, ktorý je diagnostikom, trénerom, manažérom a cyklistickým pretekárom.
Rozdiel je nielen v brzdách, ale aj brzdových páčkach. Foto: Miroslava Spodniaková
Keď si bicykle postavíte k sebe, veľký rozdiel vidno aj na riadidlách. Najväčší je v samotnom tvare, na cestnom sú kvôli aerodynamike „barany“.
Na cestnom bicykli sú riadilá nižšie (kvôli aerodynamike), na horskom sú širšie (kvôli ovládateľnosti). Dobre to vidno na titulnej fotke tohto článku. Juraj Karas a redaktor Michal Červený sú približne rovnako vysokí (Karas je o 2 cm nižší).
Inak sa aj prehadzuje reťaz, na cestnom sa to robí mechanizmom priamo na brzdových páčkach, na horskom samostatným zariadením.
Rozdiel je aj v tom, ktorá časť tela vás bolí po jazde na jednotlivých bicykloch. Na horskom bicykli sa viac zaťažuje krížová časť.
„Aj keď nie ste zohnutí ako na cestnom, zadné koleso vám posiela nárazy z nerovného terénu. S tým súvisí aj bolesť ramien a šije,“ porovnáva Karas.
„Na cestnom bicykli ste zas dlhšie stuhnutý, ale máte možnosť uvoľniť sa, vytriasť sa. Na horskom ste počas pretekov hodinu a pol v kŕči, na tele pracuje oveľa viac svalov ako v cestnej cyklistike.“
Foto: Miroslava Spodniaková, grafika: Peter Kováč
Pre fotku v plnom rozlíšení kliknite sem.
Juraj Karas si myslí, že pre Sagana nebude ani tak problém zžiť sa s technikou, ale skôr so štruktúrou zaťaženia počas pretekov.
Sagan bol v minulosti výborný horský cyklista a na tomto type bicykla už trénuje niekoľko mesiacov súbežne s cestným. Zúčastnil sa aj na štyroch pretekoch.
V Rakúsku pre pád nedokončil, v českých Tepliciach napriek defektu skončil štvrtý. Počas sústredenia v USA absolvoval dve amatérske podujatia, ktoré s prehľadom vyhral.
„Horské preteky trvajú rádovo tretinu či štvrtinu z cestných, no o to sú intenzívnejšie a dynamickejšie,“ vysvetľuje Karas.
Na cestnom bicykli sú riadidlá na šírku ramien a položené nižšie. Na horskom sú výrazne širšie, aby sa bicykel ľahšie ovládal. Foto: Miroslava Spodniaková
Kým na cestných pretekoch sú v úvode nejaké kilometre na rozbeh, v lese treba makať odzačiatku. „Sagan bude musieť ísť naplno, pri hromadnom štarte bude začínať zo zadných pozícií,“ tvrdí Karas.
Podľa športového diagnostika by pre Sagana mohli byť problémové najtechnickejšie pasáže trate, v ktorých on zvykne ísť naplno a tým príliš riskuje pád.
„Pri rýchlej jazde cez terénne nerovnosti dostáva zabrať centrálny nervový systém a spolu s ním aj koordinácia, špeciálne v horskej cyklistike. No Sagan je v tomto ohľade špičkový technik.“
Foto: Miroslava Spodniaková, grafika: Peter Kováč
Pre fotku v plnom rozlíšení kliknite sem.
Na rozdiel od cestnej cyklistiky v horskej neexistuje tímová spolupráca, každý jazdec ide na seba. Na hromadnom štarte bude 50 jazdcov.
„Bude to veľká mela. Pár minút potrvá, než sa usporiadajú. Tí, ktorí štartovali zo zadnejších pozícií a majú naviac, sa budú postupne presúvať. A naopak,“ myslí si Karas.
Medzi horskými cyklistami sa veľmi nespolupracuje, nemajú na to veľa dôvodov, pretože nemusia až tak bojovať s odporom vzduchu ako cestní.
„Jedine ak sa vykryštalizuje skupina troch či štyroch jazdcov a pomáhajú si v pasážach, v ktorých je asfaltová cesta a fúka vietor,“ vysvetľuje.
Foto: Miroslava Spodniaková
Hlavné rozdiely pre hobby cyklistov