Patrik Le Giang: Žilina ostane mojou srdcovkou, v Karvinej sa rokuje o mojom prestupe

14. 1. 2018 |
 

Patrik Le Giang sa okrem futbalu venuje písaniu blogov o zdravej výžive a životnom štýle.

- - - -

Foto - Patrik Le Giang

 

Patrik Le Giang sa narodil v Lučenci, no žil s rodičmi a bratom vo Fiľakove. Už v mladom veku nastúpil do akadémie MŠK Žilina. K futbalu ho priviedol starší brat, ktorého v tom čase radili medzi najväčšie futbalové talenty na Slovensku. Okrem Žiliny si zachytal aj v Michalovciach vo Vlašime, odkiaľ hosťuje v Karvinej. Okrem futbalu sa venuje aj písaniu blogov, ktoré si môžete prečítať tu .

 

Kariéru ste odštartovali v Žiline, no v A-mužstve ste sa výraznejšej šance nedočkali. Nemrzí vás to?

„V Žiline som strávil krásnych 9 rokov, vždy na toto obdobie budem spomínať ako na jedno z najkrajších v mojom živote. Samozrejme, mojím snom bolo chytať za A mužstvo a neskôr sa posunúť ďalej, no niekedy nám život prinesie iný priebeh, ako si myslíme. Ja som však zástancom toho, že všetko ma svoj dôvod a deje sa pre niečo a ani táto situácia pre mňa nie je výnimkou.“

 

Za čo všetko ste vďačný Žiline?

„Za veľmi veľa. Od 15 rokov som pôsobil v najlepšej akadémii na Slovensku, mohol som tu futbalovo rásť, posúvať sa aj osobnostne. Nebolo to jednoduché, odísť v 15 z domu od rodičov, no tie skúsenosti, čo som za tých pár rokov nabral sú na nezaplatenie. Spoznal som množstvo skvelých ľudí, obľúbil som si mesto, dokonca mám v Žiline trvalé bydlisko.“

 

Na Slovensku ste si okrem Žiliny zachytali aj v Michalovciach. Ako si spomínate na pôsobenie na východnom Slovensku?

„V Michalovciach som hosťoval ako 18-ročný, opäť to hodnotím ako veľmi cennú skúsenosť v mojej kariére. Michalovce vtedy hrali druhú ligu a pod trénerom Petrželom som odchytal prakticky celú polsezónu. Žiaľ, začiatkom roka som sa zranil počas reprezentačného zápasu v Portugalsku, musel som podstúpiť operáciu kolena a druhú polsezónu som odchytal len 2 zápasy.“


 

Vaším prvým zahraničným angažmánom bol český druholigový Vlaším. Práve tam si vás vyhliadla prvoligová Karviná, do ktorej ste odišli na hosťovanie. Kto si vás tam vyžiadal?

„Do Vlašimi som šiel ako voľný hráč s cieľom do roka sa dostať do ligy. V lete sme sa skontaktovali s pánom trénerom Rzeszotom, Karviná hľadala brankára a ja som sa prišiel ukázať. Uspel som a dohodlo sa polročné hosťovanie.“

 

Je šanca, že sa hosťovanie zmení na trvalý prestup a stanete sa hráčom Karvinej?

„Áno, za toho pol roka sa veľa udialo, v Karvinej mám ešte hosťovanie do konca januára 2018, no rokuje sa o mojom prestupe.“


                                                                            Foto - Patrik Le Giang
 

Prvý ligový zápas v novom klube ste odchytali proti Slavii Praha. Dá sa povedať, že po tomto zápase ste si získali dôveru u trénera a vytlačili ste z brány Martina Berkovca. Čiže spokojnosť s jesennou časťou?

„Nemyslím si, že tento zápas rozhodol o dôvere trénerov. Tí ma mali možnosť vidieť každodenne v tréningovom procese a, samozrejme, v zápasoch. Mužstvu sa nedarilo najmä výsledkovo a po odvolaní trénera som dostal v posledných 3 zápasoch dôveru ja, za čo som veľmi vďačný.“

 



 

Aký vzťah máte v klube s ostatnými brankármi?

„Myslím si, že tvoríme výbornú partiu a navzájom sa podporujeme. Panuje medzi nami vždy skvelá nálada.“

 

Dá sa porovnať atmosféra na zápasoch v Česku s tými na Slovensku?

„Nerád by som to porovnával. Aj slovenská liga má svoju kvalitu, no pri všetkej úcte si myslím, že atmosféra, návštevnosť na štadiónoch a celkovo propagácia a všetko okolo futbalu je v Čechách na vyššej úrovni.“

 

Žilina neodštartovala sezónu najlepšie, no v závere dohnala stratené body a po zimnej prestávke bude bojovať o majstrovský titul. Myslíte, že sa im to podarí?

„MŠK Žilina je mojou srdcovkou a aj po mojom odchode chalanov sledujem a fandím im. Mal som možnosť pôsobiť pod trénerom Guľom 3 roky, nemožné pre neho neexistuje a túto filozofiu a mentalitu vštepuje aj do hráčov, takže nepochybujem o tom, že Žilina bude bojovať až do posledného kola.“

 

Už ako osemnásťročný ste dostali pozvánku do slovenskej reprezentačnej dvadsaťjednotky. Veríte preto aj v reprezentačné A-čko?

„Obliecť si najcennejší dres s dvojkrížom na hrudi a spievať slovenskú hymnu pred zápasom je jeden z najkrajších pocitov, aké som v živote zažil. Myslím, že to je dostačujúca odpoveď.“


                                                                            Foto - TASR
 

Neľutujete s odstupom času, že ste odmietli vietnamskú reprezentáciu?

„Absolútne nie.“

 

Aj váš starší brat Emil je futbalista. Jeho kariéra sa v mladom veku rozbehla raketovým tempom. Nie je preto na škodu, že momentálne je hráčom “len“ Borčic?

„Ako som už spomínal, všetko sa pre niečo deje. A aj toto je súčasťou života. Brat bol mojím prvým vzorom vo všetkom, dovolím si tvrdiť, že veľkou mierou prispel k tomu, že som dnes profesionálnym futbalistom.“

 

Máte nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa vám počas vašej doterajšej kariéry prihodila, najradšej spomínate?

„Pri futbale zažívate kopec srandy dennodenne, takže o tom by sa dala napísať asi aj kniha (smiech).“
 

 

Čomu okrem futbalu sa ešte venujete?

„Venujem sa viacerým veciam, veľmi rád varím a učím sa novým veciam, čítanie je ďalšou z mojich vášní a momentálne pracujem aj na svojom osobnom blogu, ktorý bude o životnom štýle, stravovaní, mojich receptoch a podobne.“

 

Dovolenku ste strávili vo Vietname. Ako na vás pôsobí krajina? Aký máte vzťah s vašou rodinou, ktorá tam žije?
„Vietnam je prekrásna krajina, ľudia sú veľmi priateľskí, kultúra a mentalita ľudí je určite odlišná od tej európskej. S rodinou som sa videl len 2.krát v živote, no o to cennejšie pre mňa boli naše spoločne strávené chvíle.“

 

V Karvinej Vám začala zimná príprava, táto časť sezóny, je pre hráčov menej príjemná, keďže sa tam viac behá bez lopty, ako s ňou. Ako je to u vás? Máte naplánované nejaké herne sústredenie mimo českej republiky?

„Zimná príprava nepatrí medzi obľúbené obdobia u futbalistov, no všetci si uvedomujeme, že práve z nej môžeme potom ťažiť po celý rok. Mávame tréningy aj s loptami aj bez, takisto naberáme silu aj v posilňovni. My brankári s trénerom Rzeszotom máme aj oddelené tréningy od hráčov, takže sa pripravujeme aj individuálne. Sústredenie je naplánované na prelome januára a februára a malo by sa letieť na Cyprus.“

 


                                                                            Foto - Patrik Le Giang

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo
 
 
- - - -