Mladí Ivankovci na sústredení v Turecku: Ráno sa zobúdzam s futbalom v hlave, sú aj takí, ktorí závidia

7. 3. 2018 |
 

FK Inter Bratislava U12 odišla v stredu, 28.02 na sústredenie do tureckého Side. My sme sa pozhovárali so šéftrénerom mužstva, 25-ročným Dominikom Ivankom, ktorý nám prezradil ako k tomu došlo, čo tam chlapcov čakalo, ako prešiel z hráčskej kariéry na tú trénerskú, ale aj ako na to reaguje okolie.

FOTO: Slávka Marčíková

Ako sa zrealizovalo takéto netradične sústredenie?
„Sústredenie sa už plánovalo dlhšiu dobu ešte minulého roku, kde som prišiel s myšlienkou, že prečo nedať možnosť mladým chlapcom odísť na takéto sústredenie a ukázať im, ako to vyzerá v reálnom, profesionálnom futbalovom živote. Chlapci majú možnosť vidieť tieto špičkové kluby len v televízii a prostredníctvom internetu. Tu, však môžu na vlastnej koži pocítiť atmosféru veľkého futbalu. Chcel som ich motivovať, že ak budú na sebe tvrdo a zodpovedne pracovať, tak majú väčšiu šancu zopakovať si to so seniorským tímom. Práve v ich veku je najdôležitejšia motivácia.“

Ako na to reagovalo okolie?
„Je zvykom, že naša mládež v Interi absolvuje zimné, aj letné sústredenie, no zatiaľ na Slovensku. Keď sme sa bavili o zimných sústredeniach povedal som, že pravdepodobne pôjdeme do tepla. Konkrétnejšie sme sa o tom nebavili, ale až po určitej dobe som povedal, že destináciou bude práve Turecko. Mnohí na to reagovali s humorom a mysleli si, že si robím srandu. Po pár mesiacoch zistili, že ozaj si nerobím žarty a všetko to je realitou. Veľa ľudí sa pýtalo prečo v kategórii mladších žiakov je potrebné až takéto sústredenie. Ja si stále myslím, že slovenská mládež potrebuje sústredenie na profi úrovni. Pre hráčov je to obrovská motivácia a skúsenosť, pretože mladí chalani sú budúcnosť pre seniorsky tím a reprezentáciu. Stálo to veľa síl a námahy niečo takéto zorganizovať a som naozaj rád, že sa mi to podarilo.“

Ako prebieha váš deň na sústredení?
„Deň máme rozdelený na dve tréningové jednotky – ranný a poobedňajší tréning. Počas celého pobytu máme k dispozícii služby all inclusive, takže v oblasti gastronómie je o nás skvelo postarané. Medzi tréningovými jednotkami majú deti odpočinok, team building, rôzne súťaže a aktivity. Takže o program núdzu nemajú. Každý druhý deň využívajú wellness služby. Na záver dňa absolvujú kompenzačné cvičenia. Pred večierkou majú deti zhodnotenie uplynulého dňa spojené s odovzdávaním ceny za najlepšieho hráča dňa a rozhovory pred kamerou.“


Víťazna radosť zverencov trénera Dominika Ivanka. FOTO: Slávka Marčíková

Absolvovali ste okrem tréningov aj prípravne zápasy?
„Áno. Prvý zápas sme odohrali v nedeľu doobeda s tureckým mužstvom Manavgat Belediyespor, ktorý sme porazili vysokým výsledkom 17:3. V zápase sme boli herne lepším mužstvom, boli sme dominantní na lopte a vypracovali sme si obrovské množstvo šancí a výsledkom toho je vysoký počet strelených gólov. Ďalší zápas nás čaká v stredu popoludní, kde nastúpime proti tureckej špičke, akadémii Galatasarayu Istanbul. Veľmi sa na toto stretnutie tešíme, lebo s takýmito súpermi sa vôbec nestretávame a je to pre nás česť porovnať sa s klubom ako je Galatasaray.“

Pociťujete aj závisť okolia, alebo máte len pozitívne ohlasy na toto sústredenie?
„Ľudia, ktorí ma poznajú vedia, že svoju prácu robím stále naplno. Často sa stáva, že ráno sa zobúdzam a prvá moja myšlienka je ako sa zlepšiť  a ako sa každodenne posúvať vpred. Vnímam obrovské množstvo pozitívnych ohlasov, ale myslím si, že určite sa nájdu aj tí, ktorí závidia. Závidieť však podľa môjho názoru nemajú načo, pretože túto prácu nerobím pre seba, ale pre klub a hráčov.“

V prvej lige mladších žiakov sa nachádzate na 5. mieste tabuľky. Myslíte si, že toto sústredenie vám výrazne pomôže k tomu, aby ste v jarnej časti bojovali o popredné priečky?
„Ja si osobne myslím, že toto sústredenie nám môže pomôcť do ďalších bojov. Ako som už spomínal, v tomto veku je najdôležitejšia psychika hráčov, ako sa vysporiadajú s daným súperom a ako sa v daný deň vyspia. Sú to faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú ich herný výkon. Je vidieť, že chlapci tu majú väčšiu motiváciu a na každodenných tréningoch odovzdávajú obrovské penzum práce. Poznám ich dlhšiu dobu a viem, že na tomto sústredení podávajú naozaj maximálny ich možný výkon a siahajú až na dno svojich síl. Verím, že náš herný prejav ešte zlepšíme a v jarnej časti nadviažeme minimálne na jesenné výkony.“

Hráči do 12 rokov sú dá sa povedať už v predpubertálnom veku. Ako ich motivujete do neustáleho zlepšovania sa?
„V tréningoch sa zameriavame na súťaživé formy hravými cvičeniami, pretože víťaz chce byť každý. V zápasoch je to ťažšie, lebo cítia tlak cudzieho súpera a najväčšiu úlohu hrá stres. Motiváciou pre nich sú povzbudivé slová, hecovačky a prízvukovať, že ak pokazia nesmú sa vzdávať. Ak by žiaden futbalista nepokazil, tak všetky zápasy skončia 0:0.“


Dominik Ivanko počas tréningu. FOTO: Slávka Marčíková

Od piatich rokov ste hrali futbal, skončili ste v 20-tke, keď ste sa vydali na trénerskú cestu. Prečo ste sa takto rozhodli?
„Keď som bol v štvrtom ročníku na strednej škole veľa mojich spoluhráčov si podávali prihlášky na vysoké školy. Povedal som si, že to skúsim aj ja. Študoval som na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave. Popri tom som naďalej hrával futbal, no veľa času už na neho neostávalo, keďže som potreboval absolvovať trénerskú prax. Po vyštudovaní vysokej školy som získal licenciu Euro A a to rozhodlo, že som sa vydal na profesionálnu trénerskú cestu.“

Neľutuje to? Baví vás vaša práca?
„Neviem, či by som chcel vrátiť čas. Určite sú vo futbalovom, ale aj v osobnom živote situácie, ktoré by som chcel zmeniť, no čas sa vrátiť nedá. Trénovanie bola pre mňa veľká výzva. Vo veku 23 rokov som už mal licenciu Euro A a pravdepodobne som na Slovensku patril k najmladším trénerom s takouto kvalifikáciou. Moja práca ma nesmierne baví a napĺňa. Pevne verím, že s postupom času sa budem môcť v trénovaní posúvať vpred.“

Čo je na trénovaní najťažšie?
„Samotné trénovanie je špecifické. Treba brať do úvahy, že v kategórii prípraviek, žiakov, dorastencov alebo mužov sú aspekty dosť rozdielne. Najťažšia práca je v kategórii prípraviek, kde vlastne učíme úplne základy futbalu. Je to hlavne náročné aj na samostatnú organizáciu, pretože je ťažko ustrážiť ich upriamenú pozornosť na dané cvičenia. Myslím si, že na Slovensku práve v tejto sekcii je málo trénerov na jednu kategóriu.“

 
 
 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo