Keď československých hokejových majstrov sveta poslali do uránových baní

6. 10. 2015 |
 

Hokejisti už odlietali na majstrovstvá sveta 1950 do Londýna. Režim ich však nepustil a zo strachu ich poslal do väzenia.

PRAHA. Namiesto celosvetovej slávy väzenie a neskôr nútené práce v uránových baniach.

V utorok 6. októbra uplynulo 65 rokov od spáchania jednej z najväčších špinavostí na úkor športovcov v histórii.

Komunistický režim v roku 1950 ukázal svoju silu na dvanástich československých hokejistoch.

 

Protest proti Britom? Zámienka

Začalo sa to 11. marca, keď mala výprava majstrov sveta z roku 1949 z pražského letiska odletieť obhajovať zlato na šampionát do Londýna.

Žiadna cesta sa však nekonala, režim ju na poslednú chvíľu zrušil. Zámienkou bolo, že jednému z rozhlasových reportérov neudelila britská strana víza.

O dva dni neskôr hokejistom oznámili, že do Londýna sa definitívne nebude cestovať. Oficiálny dôvod? Protest proti postupu Britov.

Prečítajte si aj

Miladu Horákovú popravili pred 65 rokmi. Nikdy ju nezlomili

 

Riadené z Moskvy?

V Československu bola vtedy dusná atmosféra, komunisti preberali moc silou a hlavne v 50. rokoch vykonštruovanými súdnymi procesmi súdili nepriateľov režimu, ale aj členov strany – aby demonštrovali silu.

Hokejisti vedeli, že za ich neúčasťou na majstrovstvách sveta nie je žiadny protest proti Britom. S najväčšou pravdepodobnosťou ich tam vládni pohlavári nepustili zo strachu.

Politici sa báli, že hokejisti môžu počas šampionátu emigrovať, viacerí z nich mali ponuky z klubov NHL.

Navyše, pár mesiacov predtým emigrovala čerstvá majsterka sveta v krasokorčuľovaní Ája Vrzáňová. A režim si nemohol dovoliť ďalšie podobné zahanbenie.

Možné je aj to, že celá akcia bola riadená z Moskvy – Sovietsky zväz chcel kvôli propagande ovládnuť svetový hokej a československý tím bol veľkou prekážkou.

Tiež sa hovorí aj o tom, že režim mal záujem exemplárne potrestať hráčov LTE Praha, ktorí tvorili základ reprezentácie. Vraj ich mala nahradiť nová, neburžoázna generácia, lojálna k režimu.

 

Kričali: Smrť komunizmu!

Keď sa hráči dozvedeli, že nepoletia do Londýna, rozdelili sa na dve skupiny. Tí, ktorí pochádzali z Moravy, odcestovali domov.

Pražania sa však pobrali do krčmy, v ktorej sa s pribúdajúcim počtom pív zvyšoval aj počet rečí kritizujúcich režim.

Na to boli pripravení tajní agenti Státní bezpečnosti (StB), ktorí umelo vyvolali potýčku a následne deviatich hokejistov predviedli na výsluch.

„Pamätám si, ako sme s Vaškom Roziňákom vybiehali z tej krčmy a kričali, ako chceme mať krídla a chceme byť voľní. Kričali sme „smrť komunizmu“ a že chceme slobodu. Blázniví dvadsaťroční chlapci – mysleli sme si, že všetko zvrátime,“ spomínal podľa webu ČT Augustín Bubník.

Najčudnejšie bolo, že o takmer dva týždne zatkli aj Bohumila Modrého, legendárneho brankára. Ten sa však nenachádzal v krčme počas zásahu tajnej polície a dokonca nebol ani súčasťou reprezentačného tímu.

Napriek tomu však z neho režim spravil hlavu celej operácie.

 

Špionáž a vlastizrada

Augustín Bubník (86) nápokon dostal druhý najvyšší trest – 14 rokov odňatia slobody.

„Bolo to príšerné, boli sme bezmocní. Mal som 22 rokov, bol som najlepším ligovým strelcom, s ATK Praha majstrom ligy, majstrom sveta, mal som olympijské striebro, športové plány a potom taká rana,“ spomínal pred piatimi rokmi pre české Lidové noviny Bubník.

Hokejistov zadržiavali v pražskom Domečku, v ktorom ich vypočúvali a mučili až do neverejného súdneho pojednávania, ktoré sa 6. októbra konalo dokonca aj bez prítomnosti rodín obžalovaných.

Hlavným bodom obžaloby bolo údajné rozhodnutie hráčov zostať v Londýne a v zahraničí organizovať protištátne skupiny.

Predseda senátu Karel Kruk odsúdil hokejistov za špionáž a vlastizradu. Najmenej dostal Josef Stock (8 mesiacov), najviac Bohumil Modrý (15 rokov).

Na tri roky odsúdili aj majiteľa krčmy (bývalého hokejistu), v ktorej hokejistov zatkli.

 

Do práce ich nemuseli nútiť

Predstaviteľov slávnej hokejovej generácie väznili v plzenských Boroch a neskôr ich presunuli na nútené práce do uránových baní, v ktorých boli bez ochranných odevov vystavení škodlivému žiareniu. Aj preto sa Bohumil Modrý dožil len 46 rokov.

„Do práce nás nemuseli nútiť. Na práci totiž záležalo, či nám raz za tri mesiace povolia návštevy rodín,“ hovorí Bubník.

„Tie sa odohrávali v kójach prepolených drôtenými sieťami – z jednej strany ja, z druhej rodičia. A keď sa strážnikovi nepáčilo nejaké slovo, návšteva sa skončila.“

Až v roku 1955 udelil hokejistom amnestiu prezident Antonín Zápotocký. Rehabilitovali ich v roku 1968.

„Nešlo by to bez toho, aby sme si udržiavali nádej. Stále sme verili v nejakú amnestiu alebo paradoxne, že bude vojna, o ktorej sa vtedy stále hovorilo,“ tvrdí Bubník a dodáva:

„Ale pobyt nám spestrovalo neustále sťahovanie z tábora do tábora. Vždy, keď sa rozkríklo, že sú tam majstri sveta, hneď sme boli stredobodom pozornosti.“

 

Kapitán bez trestu

Prípad doteraz vyvoláva viacero otázok. Jednou z najväčších je, ako je možné, že jedine Vladimír Zábrodský nedostal okrem zákazu hrať hokej žiadny trest. Bol kapitánom tímu a navyše bratom Oldřicha Zábrodského, ktorý už predtým emigroval.

Špekuluje sa, že Zábrodský bol nasadený na vlastných spoluhráčov a donášal na nich tajnej polícii. Táto teória sa však nikdy nepotvrdila a samotný hráč o tom nikdy neprehovoril.

S istotou však môžeme povedať, že zásah režimu ublížil československému hokeju. Najbližšia medaila prišla až v roku 1955 a na ďalšie zlato sa čakalo ešte o sedemnásť rokov dlhšie.

Kliknite si na našu titulku, na ktorej nájdete rubriky Výrok dňa či Troll Karol Športináka.

 

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo