Kapitánka florbalistiek: Zrazu sa s nami ľudia chcú fotiť

2. 5. 2016 |
 

Florbalové juniorky idú na majstrovstvá sveta do Kanady s cieľom minimálne obhájiť piate miesto.

Kapitánka reprezentačného družstva junioriek SR vo florbale Zuzana Šponiarová počas tlačovej konferencie Slovenského zväzu florbalu k blížiacim sa MS junioriek vo florbale 2016 v Kanade, 28. apríla 2016 v Bratislave. FOTO TASR - Jakub Kotian

BRATISLAVA. Líderkou slovenských florbalových junioriek na tohtotýždňových (4. - 8. mája) majstrovstvách sveta v Kanade bude 17-ročná Zuzana Šponiarová.

Napriek nízkemu veku má skúsenosti aj zo seniorskej reprezentácie, bola súčasťou tímu, ktorý zažiaril na decembrových majstrovstvách sveta vo Fínsku.

Zuzana je odchovankyňou florbalu v Pruskom, uplynulú sezónu však už strávila vo Vítkoviciach, s ktorými aj vyhrala kvalitnú českú Extraligu.

Kapitánka slovenského tímu tvrdí, že prvoradým cieľom je obhájiť 5. miesto spred dvoch rokov.

Na šampionáte sa hrá v dvoch štvorčlenných skupinách. Prvé dva tímy postúpia do semifinále. Tretie si zahrajú o piate, štvrté o siedme miesto.

Súperkami našich florbalistiek budú suverénne Švédky, Švajčiarky a nováčik A-kategórie Norky.

 

Aké sú reálne možnosti slovenských junioriek na nadchádzajúcom šampionáte?

„Minimálne chceme obhájiť piate miesto. Každý však chce ísť vyššie a ak vyhráme kľúčový zápas so Švajčiarkami, tak si myslím, že môžeme dosiahnuť aj viac.“

Pre mononukleózu vám bude chýbať najväčšia hviezda tímu Paulína Hudáková. Čo to pre vás znamená?

„V najvyššej slovenskej súťaži je najproduktívnejšeou hráčkou. Cítiť, že nie je v tíme, aj keď ona je skôr taká tichá myška. Vždy však vedela prísť a podporiť nás. S dievčatami aj s trénermi sme sa však už rozprávali, že na to nemôžeme myslieť. Sme tu pre jeden cieľ a niečo takéto nás nemôže ovplyvniť, aj keď je to smutné. Myslím si však, že tím sa na sústredení v Českej Třebovej oťukal a je to fajn.“

Počas decembrových seniorských majstrovstiev sveta ste aj vďaka televíznym prenosom pobláznili celú krajinu. Ako na ne spomínate?

„Boli to super majstrovstvá, zišla sa tam skvelá partia, len som pozerala, ako je vôbec možné tak sa zomknúť. Nevyšiel nám však jeden zápas s Lotyškami, v ktorom spoluhráčke neuznali rozhodujúci samostatný nájazd. Potom sa začalo šialenstvo v médiách, veľa ľudí sa o nás dozvedelo. Do budúcnosti nám to len pomôže. Zmenili sme trénera, uvidíme, ako to bude ďalej.“

Vaše zápasy sledovali v televízii desaťtisíce ľudí, spoznávajú vás na ulici?

„Cítim, že ma zrazu niekto pozdraví s tým, že ma videl v telke, je to milé. Človek si uvedomí, ako sa dá prostredníctvom televízie dostať medzi ľudí a koľko mladých ľudí a detí viac láka florbal. Keď stretnú len obyčajnú hráčku, ktorá skončila ôsma na majstrovstvách sveta, chcú sa s ňou fotiť. Povzbudí ma to a cítiť, že sa florbal rozrastá. Ak to takto pôjde ďalej, môže to byť ešte lepšie.“

 

Roztrasené kolená pred Superfinále

Pôsobíte v tíme čerstvého českého majstra Vítkovice. V Ostrave aj študujete?

„Nie, mám individuálny plán, študujem na Slovensku. Tak trochu pendlujem medzi Ostravou a Ilavou, v ktorej študujem na obchodnej akadémii. Pokiaľ ide o školu, je to pre mňa dosť ťažké. Táto sezóna mi však ukázala, že sa to dá zvládnuť, mám o to väčšiu motiváciu ísť ďalej.“

Za Vítkovice už tri roky hrá aj vaša staršia sestra Michaela. Študuje tam?

„Pracuje. Býva s priateľom, bolo to také fajn, že som prišla.“

Pomohli jej ľudia z klubu nájsť si prácu?

„Vítkovice sú také, že keď chcú nejakú hráčku, vytvoria jej čo najlepšie podmienky. Pomáhali jej s prácou, našli byt. Podmienky boli zariadené, aby sme sa v Ostrave cítili čo najlepšie.“

Ide o čisto amatérsky klub, nedostávate honoráre?

„Ženy určite nie.“

Zažili ste české florbalové Superfinále v pražskej O2 aréne, na finálovou zápase žien bolo 8-tisíc ľudí, na mužov prišlo o 4-tisíc viac. Aký to bol zážitok?

„Kto to nezažije, nemôže hovoriť, bolo to niečo úžasné. Zažila som to už dva roky predtým ako diváčka. Už vtedy som mala roztrasené kolená, že aké úžasné musí zažiť to ako hráčka. Keď sme pred zápasom prišli do haly, tak som len kukala, aká je veľká. Bolo to super, celá atmosféra, akú diváci vytvorili, bolo to niečo neuveriteľné.“

Mohli by ste porovnať českú a slovenskú extraligu žien?

„Je to asi o tri levely inde, a to nehovorím o vyspelejších florbalových krajinách. Na Slovensku to ešte veľa hráčok berie ako krúžok, vyplnenie voľného času. Ale tam je to naozaj niečo, pre čo sa rozhodli a idú do toho naplno. Nie, že mám tréning, ale aj školu, tak čo teraz? Hráčky a hráči tam viac žijú pre florbal, obetujú mu veľmi veľa času a energie. Ale možno je to aj o kluboch a financiách.“

Ako by ste porovnali haly a atmosféru v nich?

„Na obyčajný zápas Vítkovíc príde vždy minimálne sto ľudí, na chlapov aj štyrikrát toľko. Potom to vyvrcholí v Superfinále, na ktorom sa zíde 12-tisíc ľudí.“

Pochádzate z obce Pruské, ktorá sa preslávila florbalom. Ako je možné, že je táto dedina tak úspešná v tomto športe?

„Stretli sa dievčatá s učiteľom a hral sa florbal. Postupne sa to vyvíjalo a zo školy sa presunuli do haly, aj keď ide len o maličkú telocvičňu. Potom sa tím dostával na rôzne majstrovstvá a letná turnaje. Zrazu sa zistilo, že je ambícia ísť vyššie. Prihlásili sa do extraligy a už sú tam piaty rok a vždy získali medailu. Je to fajn, nás k tomu doviedli rodičia. Je to dedinský šport, tam to tým žije všade.“

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo