Hokejistom znížili platy, hovoria, že pre zákon. Hráčska asociácia: Neakceptovateľné

4. 10. 2016 |
 

Podľa novej legislatívy musia byť všetci kolektívni športovci zamestnanci. Hokejovej lige sa to nepáči, dodržiava to len jeden klub.

Zľava: generálny manažér HC Košice Juraj Bakoš, Oliver Pravda z hráčskej asociácie a prezident HK Nitra Miroslav Kováčik. Foto: TASR, archív O.P., Peter Kováč

V stredu 5. októbra doplnené o vyjadrenie Moniky Maršálekovej.

Drvivá väčšina hokejistov z profesionálnych slovenských klubov sa dostáva do právnickej slepej uličky.

Podľa novely Zákona o športe, ktorá je v programe parlamentu, už nebude možné vykonávať kolektívny šport ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Doteraz platilo obmedzenie len pre tých, ktorých „výkon činnosti nespĺňa znaky závislej práce“ a viedli sa polemiky či tam spadajú aj hokejisti.

Teraz je to už jasné. Všetci hokejisti zo slovenských klubov budú musieť byť zamestnancami a nie živnostníkmi, čo klubom navýši náklady. Momentálne zamestnáva hráčov jeden klub – HC Košice.

 

Surový: S lepšími podmienkami budem zamestnanec

Hlavný rozpor medzi zástancami zamestnaneckého pomeru a formy SZČO doteraz spočíval v určení či hokejisti vykonávajú závislú činnosť.

Ak ju vykonávajú, už od 1. januára 2016 musia byť podľa nového zákona o športe zamestnancami.

Hokejisti v slovenských pomeroch podpisujú zmluvy na 6 – 8 mesiacov a mnohé náklady súvisiace s ich činnosťou si hradia sami.

„Klub mi poskytuje základný servis, ale profi hokej na najvyššej úrovni, nielen na Slovensku, vyžaduje od hráčov, aby ich sústredenie, regenerácia a individuálny tréning aj mimo zimného štadióna bol súčasťou každodenného programu,“ hovorí Tomáš Surový, útočník Banskej Bystrice.

Tvrdí, že podstatnú časť dňa si organizuje sám. „S tým súvisia aj ďalšie výdavky, ktoré si ako SZČO môžem efektívnejšie uplatniť.“

Slovenský reprezentant, ktorý má skúsenosti z NHL aj KHL, tvrdí, že si vie predstaviť stav, kedy sa bude veľmi komfortne cítiť ako zamestnanec.

„Bude to v momente, keď sa posunieme výraznejšie vpred v rámci klubového zázemia a dostanem servis, na ktorý sú zvyknutí napríklad kolegovia zo severských krajín. Môj vzťah s klubom bude v tom prípade výrazne závislejší.“

Tomáš Surový. FOTO TASR - Andrej Galica

 

Kováčik: Všetko nám odíde do zahraničia

Novela chce zmeniť to, že už sa ani nebude dať polemizovať o tom, či hokejista vykonáva závislú činnosť.

Ponovom už jedinci z kolektívnych športov budú musieť byť zamestnancami. Ak nimi nebudú, pôjde o ilegálnu prácu a klubom aj hráčom budú hroziť pokuty.

To, či už teraz alebo v budúcnosti ide o nelegálnu prácu, môže posúdiť inšpektorát práce preskúmaním zmlúv hráčov s klubmi, najmä v obsahu vzájomných práv a povinností hráča a klubu.

„Kluby v súčasnosti nie sú schopné hráčom poskytnúť servis, o akom hovorí Tomáš Surový,“ tvrdí Miroslav Kováčik, prezident HK Nitra.

„Ešte v nedávnej minulosti som hrával, byť SZČO mi vyhovovalo. Myslím, že to je tá posledná vec, ktorú by bolo treba meniť. Nechcú to kluby a nechcú to ani samotní hráči.“

Miroslav Kováčik. Foto: Peter Kováč

Ak budú všetci hráči zamestnanci, dostanú menej peňazí ako doteraz, argumentuje Kováčik. Navýšenie na mzdy sa podľa neho bude pohybovať okolo 40 percent, klubom sa zvýšia výdavky na účtovnícke služby.

„Do zahraničia nám odíde všetko, čo bude mať len trochu možnosť. Kluby v Maďarsku či v Rumunsku vedia dať hráčom lepšie platy ako u nás. To sa už ani nebavíme o Česku či iných krajinách.“

V pôvodnom návrhu zákona o športe, ktorý platí od začiatku roka 2016, sa rátalo s akousi kompenzáciou pre kluby, ktoré budú musieť vynakladať väčšie prostriedky na mzdy.

Mal ňou byť takzvaný superodpočet dane vo výške 125 percent, ktorý mal motivovať potenciálnych sponzorov. Ten sa však do zákona nedostal.

„Zavedením zamestnaneckých zmlúv bez prísunu nových prostriedkov do klubov sa posunieme k poloamaterizmu až amaterizmu,“ hovorí Kováčik.

 

Hráčska asociácia: Zamestnanecký režim výhodnejší

Zatiaľ jediným slovenským hokejovým klubom, ktorý prešiel na formu zamestnávania hráčov, je HC Košice.

Generálny manažér klubu Juraj Bakoš tvrdí, že hráčom, ktorí teraz uzatvárali nové zmluvy, klesla čistá mzda o 25 percent.

„Mzdy sme nenavyšovali, bol by to veľký zásah do rozpočtu,“ hovorí pre Športinak.sk.

Bakoš dodáva, že klub využil prechodné obdobie, v ktorom klub za hráčov nemusí platiť sociálne a zdravotné odvody, to trvá do konca roka 2018.

„Z pohľadu hráčov je však absolútne neakceptovateľné, aby kluby všetky zvýšené náklady na hráčov šetrili práve z výplat hráčov,“ hovorí Oliver Pravda z hráčskej asociácie SIHPA.

S využitím prechodného obdobia sa aj pri zachovaní súčasných výplat náklady klubu zvýšia o približne dvadsať percent a nie o štyridsať, ako hovorí Kováčik z HK Nitra, odhaduje Pravda.

Novovzniknutá asociácia zastupuje približne 140 hráčov (cca 14 na jeden klub).

„Ak si hráči vezmú do úvahy všetky pre a proti, v konečnom dôsledku je pre nich zamestnanecký režim výhodnejší,“ tvrdí zástupca hráčskej asociácie.

 

Pre úplnosť vám prinášame aj kompletné vyjadrenia Juraja Bakoša, Moniky Maršalékovej, Olivera Pravdu a na tomto linku nájdete aj stĺpček Richarda Lintnera.

Juraj Bakoš, generálny manažér HC Košice

Foto: archív TASR

Je pravdou, že váš klub je jediným, ktorý má s hráčmi zamestnanecké zmluvy?

„Hneď na úvod, každý športový klub je sám zodpovedný, aby nové zmluvy uzatváral v zmysle zákona o športe, čo si myslím, že je každému jasné. Napriek tomu nemám informácie, aké zmluvy uzatvárajú iné kluby, alebo žeby sme boli jediným klubom, ktorý koná v zmysle zákona. Pravdou však je, že klub HC Košice uzatváral nové zmluvy s profesionálnymi športovcami v zmysle nového Zákona o športe – teda uzatváral zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Klub v zmysle nového Zákona o športe mal povinnosť prijať aj viacero ďalších opatrení, nielen zmenu hráčskych zmlúv ale aj zmenu stanov, zmenu účtovného hospodárskeho roku na kalendárny rok, musel si splniť registračné povinnosti, urobiť zmeny v obsahu ostatných zmluvných vzťahov, a pod. Náročné to bolo z hľadiska naštudovania, odborných konzultácií, ktoré boli nevyhnutné ku zvládnutiu tak rozsiahlych zmien. Klub je neustále v kontakte s odborníkmi, my konkrétne so spoluautorom zákona JUDr. Jaroslavom Čollákom ml., pričom spoločne konzultujeme rôzne vzniknuté a vznikajúce situácie, či sú alebo nie sú v súlade s novým Zákonom o športe.

Čo sa týka spomínaných zmlúv pre profesionálnych športovcov, tí, ktorí mali v minulosti zmluvy uzavreté na dlhšiu dobu v starom právnom režime, ostávajú v platnosti do termínu ich skončenia, ak sa skončia do 31.12.2018. V prípade uzatvárania nových zmlúv bola povinnosť uzavrieť nové zmluvy v zmysle nového Zákona o športe.

V prechodnom období 1.1.2016-31.12.2018 sú v zmysle Zákona o športe profesionálni športovci z pohľadu nášho klubu zamestnancami bez sociálnych a zdravotných odvodov, t.z. klub/zamestnávateľ im zráža preddavkovo len daň zo mzdy v zákonnej výške, to na základe zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu.

O ich právnom režime sme nemali žiadne pochybnosti.. Odvody na spomínané zdravotné poistenie majú hráči povinnosť uhrádzať samostatne za seba, v prípade sociálneho poistenia sa môžu stať v období do 31.12.2018 dobrovoľnými platcami. O týchto skutočnostiach sme hráčov klubu riadne informovali.“

Aké sú výhody a nevýhody tohto pracovného pomeru, čo to v praxi znamená pre klub? Potrebujete vyššie výdavky na mzdy alebo ste znížili platy?

„Hráčom sme mzdy nenavyšovali, bol by to veľký zásah do navýšenia rozpočtu, takže realita je taká, že hráči ktorí pôsobili v Košiciach aj minulú sezónu a majú nové zmluvy išli v čistom so svojimi príjmami o 25% nižšie. Od 1.1.2019, teda po tomto prechodnom období budú hráči už „kompletnými“ zamestnancami aj s odvodmi zamestnávateľa.

Čo sa týka týchto zmlúv - zo strany klubu bola jednoznačná povinnosť ich pripraviť v súlade s novým Zákonom o športe, rozšíriť mzdové programové vybavenie, personálne zabezpečenie a pod. Iné riešenie sme si nepripúšťali.

Z pohľadu hráčov – mesačne k mzde dostanú čiastku zníženú o preddavkovú daň, čo predstavuje 25%,resp.19 % zo základu podľa výšky odmeny.

Bolo potrebné pripraviť taktiež nové typy zmlúv pre amatérskych hráčov, talentovaných hráčov, sponzorské zmluvy, zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti, čo sme zabezpečili rovnako v súlade s Novým Zákonom o športe.“

 

Monika Maršáleková - poverená riadením sekcie štátnej starostlivosti o šport a mládež na ministerstve školstva

Foto: TASR

Profesionálnym hokejovým klubom sa nepáči úprava, po ktorej budú musieť byť športovci z kolektívnych športov zamestnanci a prídu o možnosť byť SZČO.

"Profesionálny športovec nemá možnosť sa sám rozhodnúť či bude vykonávať športovú činnosť ako SZČO alebo na základe profesionálnej zmluvy o vykonávaní športu. V prvom rade je potrebné skúmať, či vykonávaná športová činnosť spĺňa znaky závislej práce. Ak spĺňa znaky závislej práce, je povinnosť uzavrieť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle zákona č. 440/2015 Z.z. o športe.

Zákon o športe platný od 1.januára 2016 poskytuje možnosť športovým klubom prispôsobiť sa tejto zmene právneho vzťahu medzi nimi a profesionálnymi športovcami do 31.12.2016. Ak tak neurobia, zmluvné vzťahy, ktoré sa dostanú do rozporu zo zákonom o športe pričom športovú činnosť vykonávanú športovcom pre športový klub bude možné považovať za závislú prácu v zmysle Zákonníka práce a budú považované za zmluvné vzťahy s charakterom zmluvy o profesionálnom výkone športu. Tie z ustanovení, ktoré budú v rozpore s ustanoveniami zákona sa zo zákona nahradia kogentnými ustanoveniami, od ktorých sa tieto subjekty nemôžu odchýliť.

Prečo ste pristúpili k tejto zmene legislatívy, aké dôvody Vás k tomu viedli?

"Ide o spresnenie doteraz platného zákona o športe. Predmetnou úpravou sa zamedzuje obchádzaniu ustanovených povinnosti zákonom o športe, účelovému výkladu ustanovenia pri kolektívnych športoch, zabezpečenie jednoznačného výkladu a uplatňovaniu zákonných povinností športovými organizáciami. Predmetnou úpravou zákona nedochádza k zmene filozofie voči doteraz platnému zákonu. Už v súčasnosti je povinnosť uzatvárať so športovcami zmluvu o profesionálnom výkone športu ak spĺňajú znaky závislej práce."

Je to naozaj tak, že drvivá väčšina profesionálnych hokejistov má záujem o formu SZČO?

"O tomto názore nemám žiadne informácie."

Ak zmena prejde, budú musieť kluby znášať vyššiu finančnú záťaž?

"Ak kluby za zvýšenú záťaž považujú platenie odvodov zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu, povinnosť platiť sociálne odvody vzniká od 1.1.2019. V zmysle súčasne platného zákona o zdravotnom poistení, príjem zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu nevstupuje do vymeriavacieho základu zdravotného poistenia."

Akou formou sú zamestnaní profesionálni športovci v zahraničí, teda aká je tam bežná prax.

"V zahraničí je bežný zamestnanecký pomer profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch."

Oliver Pravda, hráčska asociácia SIHPA

Na akej pracovno-právnej báze fungujú podľa vašich znalostí profesionálni hokejisti v zahraničí?

„V podmienkach Európskej únie v rámci kolektívnych športov nie je v tomto smere žiadna polemika, športovci sú zamestnanci klubov.“

Koľko hráčov vaša hráčska asociácia zastupuje?

„Presné číslo Vám k dnešnému dňu neviem povedať, je ich okolo 140, ale nie je to konečné číslo nakoľko v najbližších dňoch očakávame doručenie ďalších podpísaných prihlášok. SIHPA poctivo denno-denne pracuje na nadväzovaní nových partnerstiev so subjektami či už z hokejového alebo podnikateľského prostredia. Stretávame sa s pozitívnymi reakciami a vidíme priestor, kam hráčsku asociáciu posúvať. Náš cieľ je nielen hráčov zastupovať, ale poskytovať im aj výhody ekonomického charakteru, vzdelávať ich a umožniť im zapojiť sa do činností SIHPA, resp. SZĽH.“

Súhlasíte s novelou zákona o športe, podľa ktorej budú musieť byť všetci profesionálni hokejisti povinne zamestnanci a nebudú mať možnosť byť SZČO?

„Povinnosť uzatvárať zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle Zákona o športe platí od 1.1.2016, teda navrhovanou novelou sa žiadnym spôsobom nemení súčasný platný stav. Obsahom novely zákona o športe je len odstránenie nedostatkov, ktoré sa ukázali až pri aplikácii Zákona o športe do praxe. Na tomto mieste je potrebné poukázať na predchádzajúci Zákon o športe č. 300/2008 Z. z., na základe ktorého sa vzťah športovec - klub mal spravovať Zákonníkom práce, t. j. hráči mali byť zamestnanci. Bohužiaľ tento zákon nenaplnil svoj účel a hokejisti aj iní športovci vykonávali svoju športovú činnosť v klube ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zákonodarca preto pripravil nový Zákon o športe tak, aby nebolo o čom pochybovať a aby "spravil" zo športovcov (predovšetkým športovcov v kolektívnom športe) zamestnancov.

Vaša otázka smeruje k novelizácii § 4 ods. 3 Zákona o športe. Účelom novely tohto ustanovenia je len precizovanie pôvodného znenia tohto ustanovenia v tom zmysle, že iba individuálni športovci budú môcť vykonávať športovú činnosť ako SZČO. Toto bol pôvodný zámer zákonodarcu a potreba upresnenia tohto ustanovenia vychádza z aplikácie Zákona o športe najmä v podmienkach Tipsport Extraligy. Vedenie PRO-HOKEJA v spojení s niektorými extraligovými klubmi sú podľa dostupných informácií jediní na Slovensku, ktorí majú neoblomný názor na súčasné znenie Zákona o športe a tvrdia, že na základe súčasného znenia športovci, ktorí uzavreli hráčsku zmluvu s extraligovým klubom po 1. 1. 2016 môžu vykonávať športovú činnosť ako SZČO. Tu dochádza podľa názoru mnohých odborníkov k skresľovaniu právnych faktov zo strany týchto subjektov. Problémom je, že kluby hráčom pri podpisovaní SZČO zmlúv nevysvetlili, akým možným dôsledkom budú musieť hráči čeliť zo strany kontrolných a daňových orgánov Slovenskej republiky, prípadne zo strany disciplinárnych orgánov SZĽH, keď sa ukáže, že mali byť zamestnanci. Ak sú si kluby vedomé následkov, ktoré budú musieť znášať a napriek tomu idú do toho rizika, tak je to samozrejme ich rozhodnutie. Potom je ale potrebné, aby hráči boli v rámci hráčskej zmluvy zo strany klubu chránený voči prípadným sankciám, ktoré budú musieť hráči znášať. K takémuto kroku kluby zatiaľ nepristúpili.  

Téma formy hráčskych zmlúv (SZČO vs. zamestnanci) je jednou z tém, kde sa názory SIHPA a klubov, resp. PRO-HOKEJa rozchádzajú. Všetci si uvedomujeme, že na zachovanie kvality je potrebné zachovanie a postupné zvyšovanie platov hokejistov. SIHPA tvrdí, že treba ísť cestou rešpektovania Zákona o športe aby mali hráči istotu, že ich zmluvy sú platné a nebude im hroziť dodatočná sankcia, a cestou zabezpečenia väčšieho množstva finančných prostriedkov. Iba za splnenia týchto dvoch podmienok sa budú hráči môcť sústrediť na podávanie najlepších možných výkonov na ľade. Som ale presvedčený, že všetci, SIHPA, PRO-HOKEJ aj kluby, majú rovnaký cieľ a to je zlepšovanie hokejového prostredia na Slovensku. Verím, že vzájomnou komunikáciou budeme schopní hľadať riešenia a približovať sa nášmu spoločnému cieľu.“

Oliver Pravda.

Pokiaľ ide o hráčov, ktorá alternatíva im viac vyhovuje? v čom sú výhody/nevýhody jednotlivých alternatív?

„Toto nie je o možnosti výberu medzi SZČO zmluvou a zamestnaneckou zmluvou. Od 1.1.2016 majú kluby s hráčmi uzatvárať zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Vo futbale takáto situácia nie je, pretože o futbale rozhoduje iná skupina ľudí. Prax v hokeji je bohužiaľ taká, že hráč je nútený podpísať takú zmluvu, akú mu klub ponúkne. Kluby bez toho, aby si spravili hlbšiu analýzu súčasnej situácie a legislatívnych zmien vyplývajúcich zo Zákona o športe aj naďalej nútia hráčov podpisovať SZČO zmluvy. Kluby a hráči často nemajú dostatočnú znalosť právnych predpisov a preto si neuvedomujú aké dôsledky to môže mať. Pritom k tomu existuje odborná literatúra a rôzne články voľne dostupné na internete, ktoré môžu laikovi pomôcť objasniť túto problematiku.

Hráči často využívajú služby agentov, ktorí by mali mať tieto zmeny naštudované a svojim klientom - hráčom vysvetliť čo to pre nich znamená. Nepoznám prácu všetkých agentov, ale zjavne drvivá väčšina agentov túto problematiku absolútne neovláda a svojim klientom neposkytuje služby na takej úrovni, na akej by ich za peniaze ktoré od hráčov berú mali poskytovať. Dôkazom toho je, že žiadny hráč hrajúci na Slovensku zastúpený agentom nemá vyjednanú zamestnaneckú zmluvu v zmysle zákona o športe, pokiaľ tento hráč nehrá v jednom extraligovom klube, ktorý sa rozhodol rešpektovať Zákon. Čiže práca agenta na Slovensku zjavne nespočíva v poskytovaní komplexných a kvalitných služieb v oblasti hokejového poradenstva.

 SIHPA sa stretla so všetkými extraligovými hráčmi, snažili sme sa im tieto skutočnosti vysvetliť, v niektorých kluboch sa nám to podarilo viac, v iných menej. V tých družstvách, kde sú skúsení hráči a chápu túto problematiku komplexne, tak reagujú tak, že je pre nich výhodnejšie a jednoduchšie dostať ako zamestnanec čisté peniaze a nemusia sa zaťažovať s administráciou, ktorú ako SZČO musia vykonávať. Ako zamestnanci sa športovci môžu oprieť o ďalšie výhody ako napríklad o spôsoby ukončenia hráčskej zmluvy, zákonom stanovená výpovedná lehota v trvaní aspoň jeden mesiac, pravidlá čerpania dovolenky, istota vyplácania mzdy nakoľko na splatnosť, výplatu mzdy a zrážky zo mzdy sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, taktiež so zamestnancom nie je možné zo sezóny na sezónu donekonečna uzatvárať zmluvu na 8 mesiacov, namiesto na 12 mesiacov, nehovoriac o tom, že ako zamestnanec máte právo na kolektívne vyjednávanie. 
Čiže hráči vezmú do úvahy všetky pre a proti, tak v konečnom dôsledku je pre nich zamestnanecký režim výhodnejší.“

Klubom, zrejme, viac vyhovuje SZČO. Predpokladám správne?

„PRO-HOKEJ aj kluby majú legitímny záujem na tom, aby mohli ďalej "fungovať v režime SZČO", pretože je to pre nich z ekonomickej stránky výhodnejšie. Keby hráči v súlade so Zákonom o športe už "fungovali v režime zamestnancov", tak kluby by museli platiť za hráčov odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, plus museli by platiť preddavok na daň, ako ktorýkoľvek iný zamestnávateľ. To klubom môže zdvihnúť náklady na výplaty hráčov cca. o 40%, čo je dosť zásadné zvýšenie a kluby majú obavy, že to jednoducho finančne nezvládnu. Na Slovensku často krát funguje profesionálny hokej len a len preto, že mnohí ľudia vo vedení klubov dávajú svoje súkromné peniaze do mužského hokeja, nebyť napríklad pána Suchardu v Nových Zámkoch, tak Nové Zámky sa do extraligy nikdy nedostanú. Vo Zvolene drží extraligový hokej nad vodou pán Mráz, v prvej lige zase treba oceniť nenahraditeľnú prácu pána Ľuptáka. Ale takýchto ľudí, ktorí investujú do fungovania klubov vlastné finančné prostriedky je viac, a naozaj ide o značné finančné prostriedky za čo im patrí obdiv a rešpekt a je logické, že takéto zásadné zvýšenie nákladov nie sú ochotní znášať.

Toto je ale len jedna časť celej problematiky. Zvýšenie nákladov na príjmy hráčov o cca. 40% je len čiastočne pravda, pretože v Zákone o športe je prechodné ustanovenie, na základe ktorého kluby začnú platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne za svojich zamestnancov (hráčov) až od 1.1.2019. Do tohto momentu je platenie odvodov na hráčoch. Kluby budú musieť platiť iba preddavok na daň vo výške 19% zo mzdy, ak mzda hráča nepresiahne sumu 2918,53,- EUR, a vo výške 25% ak mzda hráča presiahne 2918,53 EUR. Teda klubom sa síce zdvihnú náklady, ale v podstatne nižšej miere ako tvrdia, povedzme o cca. 20%. Táto zvýšená finančná záťaž sa dá vyriešiť, pretože by stačilo, keby sa klub dohodol so svojimi partnermi, že finančné prostriedky poskytnuté klubu budú poskytované na základe zmluvy o sponzorstve v zmysle § 50 Zákona o športe. Výhoda tohto riešenia, ktoré zákonodarca poskytol ako kompenzáciu klubom za povinnosť platiť odvody je zjednodušene v tom, že partner môže dať klubu o 20% viac finančných prostriedkov, pretože celú sumu sponzorského si partner môže odpísať zo svojho daňového základu, čiže bude platiť menej daní.

Prakticky to znamená, že ak sponzor dal klubu v roku 2015 finančné prostriedky v hodnote 100.000 EUR, tak sponzor mal vo svojej kase mínus 100.000 EUR. Ak v roku 2016 poskytne sponzor sponzorské na základe zmluvy o sponzorstve v zmysle Zákona o športe v hodnote 120.000 EUR, tak o 120.000 EUR sa mu zníži daňový základ, teda zaplatí na daniach o 24.000 EUR menej, čiže v skutočnosti bude mať v kase mínus 98.000 EUR (120 - 24 = 98), teda o 2.000 EUR menej ako v roku 2015. Nevýhodou tohto riešenia je to, že všetky tieto zmluvy sa musia zverejňovať a klub musí preukázať či tieto prostriedky minul v súlade s účelom na ktorý mu boli tieto peniaze poskytnuté, teda zo strany štátu je požadovaná transparentnosť na to, aby mohli kluby takéto výhody požívať. Čiže prirodzene sa tu naskytá otázka, že prečo to kluby takto neriešia.

Zákonodarca taktiež navýšil objem finančných prostriedkov, ktoré prerozdeľuje národným športovým zväzom. Je teda na kluboch, aby sa začali pýtať zväzu o koľko finančných prostriedkov dostal zväz viac a koľko z týchto prostriedkov môže delegovať klubom, aby uvládali platiť všetko to, čo im zákon prikazuje. SZĽH sa pod novým vedením profiluje ako servisná organizácia pre svojich členov, preto je dôvodné aby zväz možno v tomto období čiastočne pomohol extraligovým klubom zvládnuť tento prechod na nový režim.

A nakoniec je tu ešte jedna cesta. Kluby by v duchu športového porekadla "začneme na sto percent a pomaly budeme pridávať" musia zvýšiť svoju aktivitu a pracovať od rána do večera a od večera do rána. Veď kluby sú de facto podnikateľské subjekty, je to súkromná spoločnosť. Čo spraví ktorákoľvek súkromná spoločnosť, keď je vo finančných ťažkostiach? Začne robiť veci navyše, zamestnanci pracujú nadčasy, začne viac investovať do zefektívnenia procesov, atď. A toto sa v našich kluboch nedeje. Nechcem sa dotknúť klubov, osobne poznám ľudí, ktorí sa podieľajú na ich riadení a viem, že pracujú veľa a veľmi poctivo. Avšak, vždy je priestor na zlepšenie, to Vám potvrdia aj hokejisti po ich najlepšom zápase v sezóne.

Čiže je tu priestor na to, aby kluby dokázali pokryť zvýšené finančné nároky vyplývajúce zo zmien na základe Zákona o športe. Realita ako sa s touto novou situáciou kluby vyrovnávajú je bohužiaľ iná. Kluby sa nesnažia pracovať tvrdšie, a teda získať viac peňazí, práve naopak. Kluby približne vedia koľko si môžu dovoliť minúť, rozumej koľko peňazí získajú od sponzorov a z vlastných aktivít ako predaj suvenírov a lístkov. A získať čokoľvek navyše by znamenalo vyvinúť obrovské úsilie, pretože získať, resp. zarobiť peniaze je veľmi náročné. Túto aktivitu podľa všetkého kluby nevyvíjajú a zvolili si jednoduché a pohodlné riešenie a to, že kluby znížia výplaty hokejistov-zamestnancov o toľko, aby sa klubom náklady na výplaty hokejistov vôbec nezvýšili. 

Z pohľadu hráčov je ale absolútne neakceptovateľné, aby kluby všetky zvýšené náklady na hráčov šetrili práve z výplat hráčov. Keďže kluby presadzujú ale znižovanie platov hráčov, tak z pohľadu vedenia klubov nevidím žiadny relevantný dôvod na to, aby presadzovali to, že hráči aj naďalej vykonávajú športovú činnosť v kluboch ako SZČO. Ako som vysvetlil vyššie, sú spôsoby ako získať finančné prostriedky navyše, preto riešenie kedy kluby nespravia prácu navyše a zvolia si to najjednoduchšie riešenie - siahnuť na výplaty hráčov, je neakceptovateľné riešenie nielen pre hráčov, pre SIHPA ale aj pre úroveň profesionálneho hokeja na Slovensku. Ak naše extraligové kluby nebudú schopné zaplatiť hráčov aspoň tak, ako v predchádzajúcej sezóne, tak hráči postupne začnú odchádzať do konkurenčných súťaží v zahraničí. Konkurenčné ligy sú po finančnej stránke už ale aj ligy v Maďarsku, Francúzsku, Anglicku, Škótsku a podobných hokejovo exotických destináciách. Je preto nevyhnutné, aby kluby zabezpečili výplaty minimálne na úrovni predchádzajúcej sezóny, inak to môže znamenať, že trend zvyšovania úrovne extraligy, na čom Richard Lintner postupnými krokmi bez pochýb pracuje, sa môže veľmi rýchlo skončiť, pretože kvalita ligy vychádza predovšetkým z kvality hráčov, ktorí v lige nastupujú. 

Tu sa naskytá otázka či kvalitní hráči budú ochotní hrať na Slovensku, ak im hrozí, že ako zamestnanci budú zarábať menej peňazí ako v okolitých krajinách alebo, že ako SZČO budú zarábať porovnateľne, ale sú vystavení riziku, že ich hráčska zmluva je neplatná lebo nie je uzavretá v súlade so Zákonom o športe. Ak inšpektorát práce vyhodnotí vzťah klub - hráč ako závislú prácu a hráč bude vykonávať športovú činnosť ako SZČO, tak uloží hráčovi pokutu 331 EUR. Následne Daňový úrad dodaní hráčov ako zamestnancov (čiže kluby hráčov vystavujú riziku dvojitého zdanenia, pretože raz zaplatia dane ako SZČO a druhýkrát ako zamestnanci), hráč bude disciplinárne postihnutý zo strany SZĽH pretože hrá za klub na základe neplatnej zmluvy. Taktiež kluby môžu byť zo strany inšpektorátu prácu pokutované a to od 2.000 EUR do 20.000 EUR za každého hráča. Kluby sa taktiež vystavujú aj dodatočným sankciám od daňového úradu ako aj disciplinárnym sankciám od SZĽH. Napriek týmto obrovským rizikám kluby (s výnimkou jedného extraligového klubu) nútia hráčov podpisovať SZČO zmluvy.“

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo