Po futbalovej tragédii v Glasgowe pred 115 rokmi použili všetko drevo a plechy na nosidlá

5. 4. 2017 |
 

Dnes je to 115 rokov od jednej z prvých veľkých futbalových tragédií. Na futbale v Glasgowe pri nej prišlo o život 25 fanúšikov. O 69 rokov ich na rovnakom štadióne zahynulo skoro trikrát toľko.

Štadión po páde západnej tribúny.  Foto - wikipedia.org

Škótski a anglickí futbaloví fanúšikovia sa 5. apríla 1902 tešili na derby medzi škótskou a anglickou reprezentáciou. Išlo o zápas jedného z prvých národných turnajov - British Home Championship, čo bol šampionát medzi štyrmi národnými reprezentáciami (anglickou, škótskou, waleskou a severoírskou) v rámci Veľkej Británie.

Podľa britského denníka Telegraph to bol zároveň prvý medzinárodný futbalový duel, v ktorom na oboch stranách do hry nastúpili výlučne profesionálni hráči, toto však napokon nebolo dôvodom, pre ktorý stretnutie vošlo do histórie.

Hostiť takýto zápas znamenalo pre klub a jeho štadión obrovskú prestíž. Predtým sa medzinárodné stretnutia štyrikrát uskutočnili na trávniku Celticu Glasgow, v roku 1902 však po desiatich rokoch konečne v hlasovaní o mieste konania uspel jeho mestský rival Rangers.

Snahu o zisk usporiadateľského práva potvrdili majitelia klubu aj investíciou vyše 20-tisíc libier, čo bola v tých časoch veľká suma. Časť z nej putovala aj na kompletizáciu západnej tribúny.

Drevené tribúny nevydržali nápor dažďa a fanúšikov

V deň zápasu vládlo typické ostrovné počasie, dážď zmáčal nielen trávnik, ale aj drevené tribúny glasgowského štadiónu Ibrox Park. Na západnej tribúne sedeli domáci fanúšikovia, ktorí sa pri šanci škótskych reprezentantov natlačili k jej dolnému okraju. Po nevyužitej príležitosti sa zase vrátili na pôvodné miesta, čím vytvorili neúnosný tlak na konštrukciu tribúny.

Ako píše Telegraph, pri incidente zahynulo 25 ľudí a takmer 600 bolo zranených. Napodiv, na trávniku hra pokračovala. Polícia a záchranári chceli zabrániť zhromažďovaniu ostatných návštevníkov na mieste tragédie, pretože by mohli vzniknúť ďalšie nepokoje a skomplikoval by sa prístup záchranných zložiek.
 


 

Nemocnice v Glasgowe nezvládali prijímať počty ranených, aj preto vznikali malé zdravotnícke bunky na policajných staniciach. Pár dní po zápase sa na mieste tragédie nenachádzal takmer žiadny materiál, väčšina dreva a plechu totiž bola použitá ako provizórne nosidlá.

Stretnutie skončilo remízou 1:1, anglická a škótska futbalová asociácia však vyhlásili výsledok za neplatný. Repríza sa konala o necelý mesiac na to, 3. mája sa na britskom štadióne Villa Park zrodila remíza 2:2. Finančný výťažok zo stretnutia putoval na konto fondu katastrofy.

Nebola to však jediná futbalová tragédia, ktorú glasgowský Ibrox Park zažil. Ani najhroznejšia, aspoň čo sa týka počtu obetí.

 

Zápas z osudného dňa roku 1902.   Foto - pinterest.com

Glasgowské derby sa skončilo katastrofou

Rivalita dvoch futbalových celkov z Glasgowa už bola spomínaná. 2. januára 1971 ju bolo cítiť priamo na ihrisku, konalo sa totiž derby medzi Celticom a Rangers.

Napriek mrazivému januárovému počasiu si na štadión našlo cestu vyše 80-tisíc divákov. Prvý gól padol až v 89. minúte a tešil sa z neho hosťujúci Jimmy Johnstone. Viacero domácich priaznivcov sa v tej chvíli, v domnienke, že je po zápase, zdvihlo a štadión opustilo.

O dramatický záver sa však postaral hráč Rangers Colin Stein. Poslednú strelu zápasu poslal rovno do siete a smútok domácich sa po necelej minúte zmenil na obrovskú radosť.

Po stretnutí teda mohli byť spokojné obe strany. Ako hráči postupne mizli v tuneli vedúcom do útrob štadióna, hlásateľ Kenneth MacFarlane, tak ako po každom dueli, vyzval fanúšikov, aby boli pri odchode pozorní.

Tentoraz však jeho rutinná výzva nabrala celkom iný význam. Ako diváci opúšťali svoje miesta, nevydržali bariéry na schodisku číslo 13 a po páde zomrelo 66 ľudí. Ďalších 200 bolo zranených.

 

Príliš veľký dav

Teórií o tom, čo sa vlastne stalo, koluje dodnes viacero. Najčastejšie sa opakujúcou je tá, že diváci, ktorí odišli po Johnstonovom góle, počuli oslavu Steinovho gólu a chceli sa vrátiť na tribúnu. Tam však narazili na ľudí, ktorí práve schádzali dole po poslednom hvizde rozhodcu.

Najpravdepodobnejšou možnosťou podľa Iaina Duffa, ktorý sa katastrofe podrobne venoval, je to, že pri odchode jeden z divákov spadol. To spôsobilo spomalenie vychádzania a zároveň tlačenicu. Dav pôsobil na bariéry schodiska čoraz väčšou silou, tie to napokon nevydržali a obrovskému tlaku podľahli.

Duff v článku cituje aj jedného z účastníkov, ktorý nehodu prežil. David Stirling ako očitý svedok neskôr vo výpovedi opísal pád zo schodiska takto: „Bol som na dne, sčasti som ležal na iných, traja mladíci zas ležali na mne. Trvalo mi asi 30 až 40 minút, kým som sa vyslobodil. Trvalo to tak dlho, pretože všade navôkol boli telá.“

 

Venovala bábiku futbalistovej dcére, o týždeň mala pohreb

Každý zo 66 ľudí, ktorí v ten deň prišli o život, mal svoj vlastný príbeh. Osemnásťročná Margaret Fergusonová len pár dní predtým urobila bábiku ako vianočný darček pre dcéru strelca gólu Colina Steina. Osobne ju doniesla k nemu domov, o necelý týždeň bol Stein na jej pohrebe.

Päť školákov, kamarátov z rovnakej ulice v dedinke Fife, cestovalo na zápas spolu. Spoločne aj zomreli. Pohreby mali v rovnaký deň, zúčastnili sa ich aj hráči Rangers.

Sandy Jardine bol obrancom Rangers. O incidente sa rovnako ako jeho spoluhráči dozvedel v šatni, spočiatku im však nik nevedel povedať, čo sa vlastne stalo.

„Niekto prišiel a povedal, že si budeme musieť v kúpeľni švihnúť, nevysvetlil však prečo. Potom prišiel opäť a oznámil nám, že sa stala nehoda a že budeme musieť odísť naozaj rýchlo. Spomínam si, že som sa snažil získať nejaké informácie ešte predtým, ako som sadol do auta a vrátil sa domov do Edinburgu. Hovorilo sa, že sa zrútila bariéra a dvaja ľudia zomreli. V čase, keď som opustil štadión, ich bolo desať, potom 22, neskôr 44. Kým som sa dostal do Edinburgu, bolo ich 66,“ cituje Jardineho slová Duff.

 

Jeden z najbezpečnejších štadiónov

Jardine spomína aj na to, aký šok v meste zavládol. Ľudia najskôr nevedeli pochopiť, čo sa vlastne stalo: „Bolo to skoro až na neuverenie. Dokonca aj vtedy, Ibrox Park bol jedným z najmodernejších a najbezpečnejších stánkov v Európe, spĺňal všetky vtedajšie štandardy. Pamätám si, že ako pätnásťročný som tam pôsobil ako člen organizačnej služby a jednou z mojich povinností bolo zametať terasy. Spomínam si na zametanie schodísk. Bariéry boli také pevné, že bolo nepredstaviteľné, aby sa takto ohli.“
 


 

Správa o tragédii sa rýchlo rozšírila po celom svete, odvšadiaľ prichádzali kondolencie i prísľuby finančnej pomoci rodinám obetí. Sústrasť pozostalým vyjadril vtedajší pápež, americký prezident Richard Nixon, ako aj politickí vodcovia z Nového Zélandu či Nemecka.

Protektor Glasgowa Donald Liddle len pár hodín po katastrofe zriadil fond pre všetkých, ktorí budú tragédiou trpieť aj finančne. Rangers okamžite ohlásili, že prispejú 50-tisíc libier, peniaze poslal aj Celtic a mnoho ďalších futbalových klubov z celého sveta.

Tragédiu dnes v meste okrem malej plakety pripomína aj socha vtedajšieho kapitána Rangers Johna Greiga a tabuľa s menami 66 obetí. Vedľa nej je ďalšia, na ktorej sú uvedené mená tých, ktorí zomreli pri páde západnej tribúny v roku 1902.

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo