Florbalista: Pracujeme v bojových podmienkach, ale robíme to so srdcom

9. 12. 2015 |
 

Florbal je na Slovensku rozšírený hlavne v Bratislave, na Považí, Orave a v Košiciach. Extraliga je stále súťaž amatérov, hráči ukončia kariéru, keď sa zamestnajú.

Florbalový nadšenec, funkcionár a hráč Michal Liszkay. Foto: Peter Kováč

Prečítajte si aj

Ako šport je neznámy, hoci na Slovensku je viac florbalistov ako hokejistov


BRATISLAVA. S florbalom sa prvýkrát zoznámil na strednej škole, po jej dokončení nastúpil do klubu a hneď vhupol do extraligy. Michal Liszkay hráva našu najvyššiu súťaž za Hurikán Bratislava doteraz, popri tom však pôsobí aj ako funkcionár, a to nielen vo svojom klube, ale aj na zväze.

Rovnako ako všetci ostatní, aj on to robí počas svojho osobného voľna. Florbal má na Slovensku už teraz viac registrovaných hráčov ako hokej, no stále je považovaný za malý šport.

 

Aké boli začiatky florbalu na Slovensku?

„Prišiel k nám pred rokom 2000 z Česka, v ktorom sa hral od začiatku 90. rokov. Keď sa s florbalom u nás začalo systematickejšie pracovať, vznikol zväz, začali sa rozvíjať kluby a pribudla aj mládež, to hovorím o období okolo roku 2005. Pôvodne ho u nás začali hrať bývalí hokejbalisti, išlo o šport pre ľudí, ktorí ukončili aktívnu činnosť vo svojom športe a hľadali ešte nejaký spôsob zábavy. Florbalu pomohlo aj to, že je na prvý pohľad veľmi podobný hokeju. Florbal ale nie je taký tvrdý, ide o nekontaktný šport. Síce sa hrá tvrdo do tela, ale napríklad akékoľvek zákroky hokejkou sú v zásade fauly."

Ako ste sa dostali k florbalu?

„Cez telocvikárov na strednej škole, ktorí už boli členmi Hurikánu. Po strednej škole som sa stal členom klubu a začal som aktívne chodiť na tréningy. Dokonca som sa hneď aj stal extraligovým hráčom, vtedy to ešte bolo možné.“

Ako je florbal rozšírený po Slovensku?

„Nie rovnomerne, pretože je viazaný na zanietených ľudí. Bez problémov sa rozšíril na Považí, ale veľmi dlho sa nehral napríklad v okolí Banskej Bystrice. Bolo potrebné, aby tento šport niekto videl v Česku alebo v Bratislave a potom založil krúžok alebo klub doma v regióne. Momentálne sa hrá v Bratislave, na celom Považí, veľmi silný je na Orave, kde je napríklad veľmi silný klub v obci Nižná. Dva veľmi silné kluby, ktoré dobre pracujú s mládežou, sú v Košiciach. Hrá sa aj v Spišskej Novej Vsi či Prešove. Aj keď už vznikli kluby v Detve či Zvolene, v tomto regióne je florbal veľmi málo rozvinutý.“

Je florbal atraktívny aj pre dievčatá?

„V Bratislave majú deti veľa mimošportových lákadiel, je problém dostať ich k športu. Ale ak už chce dievča športovať, florbal je ideálny. Nie je to nebezpečný šport, je dynamický a kolektívny. Dlhé roky máme ženský extraligový tím. Spomedzi registrovaných florbalistov je 20 percent žien.“

Ako vyzerá florbalová členská základňa? Vraj je v nej konečne viac detí ako dospelých…

„Pôvodne bol florbal akýmsi odkladiskom pre vyslúžilých športovcov. A dnes je florbal športom, ktorí hrajú najmä mladí. Detí, ktoré tu vidíme (rozhovor sa odohral počas tréningu 12-ročných chlapcov, pozn. redakcie), sú čisto florbalovo vychované. Nikdy nehrali iný šport, nemajú žiadne zlozvyky z iných športov. Techniku, myslenie a pohyb majú florbalový. Je to vidieť aj v extralige, pretože generácia prvých florbalistov dominuje v extralige, mladí sú o triedu o dve lepší ako hráči mojej generácie, ktorí začali hrať až po strednej škole. Aj pri mužoch aj ženách sú základmi reprezentácie juniori.“

Pozrite si tabuľku produktivity mužskej aj ženskej extraligy.

Na florbal stačia tenisky a hokejka. Foto: Peter Kováč

V Hurikáne Bratislava pôsobíte ako koordinátor mládeže. Ako získavate nových členov klubu?

„Základ je na školách, využívame hlavne krúžky. Tie prebiehajú na základe zákona, keď rodičia dostanú kupóny a môžu ich uplatniť na rôzne športy. Ak je na nejaký šport dosť detí, vznikne krúžok. Potom nastúpime my a telocvikárovi, ktorý krúžok stále vedie, ponúkneme našich hráčov, ktorí vedia deti správne viesť. Následne sa snažíme stiahnuť si najlepšie deti do klubu. Robíme to tak dlhé roky a môžem povedať, že popularita florbalu medzi deťmi na bratislavských školách je enormná.“

Môže zväčšeniu členskej základne pomôcť, že zápasy ženskej reprezentácie na majstrovstvách sveta vysiela RTVS?

„Florbalu môže pomôcť hlavne to, že sa dostane do povedomia širšej verejnosti. Tento šport je veľmi populárny v skupine ľudí, ktorá ho aktívne hráva. Poznajú ho aj ľudia, ktorých deti či rodinní príslušníci ho hrávajú. Nedostáva sa však ďalej, chýba akási politická podpora. Pri žiadosti o dotáciu od mestskej časti je náročné konkurovať futbalovému klubu. Futbal pozná každý, no ľudia, ktorí rozhodujú o toku verejných peňazí, sú v skutočnosti starí na to, aby vedeli, čo je florbal. A pokiaľ nemajú dieťa vo veku 10 až 15 rokov, nepoznajú ho vôbec. Florbalu zvyšuje popularitu, keď sa dostane do televízie, navyše evokuje hokej. My sa však snažíme nespoliehať na štát a samosprávy. Pracujeme v bojových podmienkach, ale robíme to so srdcom. Žijeme z členského, peňazí od sponzorov, pri mládeži veľmi pomáha aj poukázanie dvoch percent z dane.“

Foto: Peter Kováč

Je florbal drahý šport?

„U nás je mesačné členské dvadsaťpäť eur, za to decká dostanú dva tréningy týždenne a zápasy cez víkend. Neráta sa tam však doprava, strava a výstroj. Na to, aby dieťa prišla na florbal, však potrebuje len nejakých 50 eur a potom 25 eur každý mesiac. Sú kluby, ktoré si pýtajú viac, no my patríme pod Fakultu telesnej výchovy a šport UK v Bratislave, sme akoby školský klub, preto sa snažíme robiť všetko, aby vyšlo členské čo najmenej.“

Aké sú typické florbalové zranenia?

„Veľké problémy sú so zraneniami kolien a členkov. Pri florbale sa veľmi prudko brzdí z vysokej rýchlosti, zo šprintu zastavujete na konkrétnu nohu. Deti si nedajú povedať a nedajú si v lete prestávku, ktorú by vyplnili cvičením či inými športami. Potom sa cez leto pravidelne zrania a veľa mladých hráčov už musí nosiť ortézy. Problémom je aj to, že hokejku máte stále na jednej strane, preto tesne pred tridsiatkou prichádzajú problémy s chrbtom.“

Sú potrebné chrániče?

„Hlavne deti nosia ochranné okuliare, seniori takmer vôbec. Je to nepohodné a keď do nich dostanete rukou či loptičkou, zvyčajne vám to rozbije obočie. Chrániče nie sú takmer žiadne, okrem brankárov, ktorí majú kolenačky a masku na tvár.“

Prečítajte si viac z našej rubriky "Malé a netradičné športy".

 

Reklamný priestor sa zväčšuje

Ako funguje zväz? Dostávate štátne dotácie?

„Naša vyjednávacia pozícia v rámci zväzu sa zlepšuje tým, že nám rastie členská základňa. Naposledy sme dostali celkom solídnu dotáciu – 150-tisíc eur. Zväz funguje v amatérskych podmienkach, plat poberá len sekretár. Funkcionárčinu robia zanietení ľudia, ktorí dennodenne popri vlastnej práci makajú na administratíve, registrovaní hráčov, chode súťaži či komunikácii s verejnou mocou. Už sa podarilo vyriešiť dlhoročný problém s rozhodcami, vychovali sme ich dostatok. Toto všetko robia ľudia vo svojom voľnom čase a po víkendoch či nociach. Napríklad ja som za posledné dva mesiace nemal voľný víkend – buď som bol na zápasoch s deckami alebo som sám hral extraligu.“

Má zväz, respektíve extraliga marketingového partnera?

„Extraliga má generálneho partnera. A ak zväz podpíše nejakú dohodu, tak jednorazovo na konkrétne podujatie. Medzi najväčších partnerov patrí švédska firma, ktorá vyrába florbalové potreby. Je to aj vďaka tomu, že obchodné zastúpenie na Slovensku jej robí jeden človek z trenčianskeho klubu.“

Je to tak, že keď v reálnom živote robí človek pre nejakú firmu, snaží sa, aby podporovala florbal?

„Áno, ale už je to obojstranný obchod. Kedysi to bolo tak, že ak ste dali peniaze zväzu, mali ste z toho malý marketingový prospech. Dnes je oveľa väčší, na uliciach vidíme čoraz viac detí s hokejkami, generuje sa kúpna sila. Ak niekto v súčasnosti podporí klub alebo zväz, dostáva väčší reklamný priestor.“

Foto: Peter Kováč

 

Učia nás Česi, ako za Masaryka

Sú na Slovensku alebo vo svete profesionálni hráči florbalu?

„Neviem o tom, že by nejaký profesionál bol aj vo svete. Najmä v krajinách veľkej štvorky – Česko, Švajčiarsko, Švédsko a Fínsko – existujú aj poloprofesionáli. U nás je to výlučne na amatérskej úrovni. Napríklad ja ako extraligový hráč platím členské.“

Máme v zahraničí nejakých slovenských poloprofíkov?

„Máme nejakých hráčov v Česku, ale nedostávajú peniaze. Viem aj o nejakých ženách, ktoré hrajú vo Švajčiarsku.“

Z čoho tam žijú?

„Väčšinou ide o študentky, ktoré majú florbal v rámci školy. To je aj problém nášho športu, že hráči, najmä ženy, odchádzajú po dovŕšení 25. roku života. Chcú si zakladať rodiny, zamestnať sa a podobne.“

Aký vplyv na náš florbal má Česko?

„Fluktuácia medzi nami a Českom má veľmi dobrý vplyv, pretože hráči prinášajú do nášho prostredia nové myšlienky - tréningové procesy, technika hry, taktika.“

Ako za Masaryka.

„Áno, síce nám neposielajú učiteľov, ktorí by nás školili… Ale napríklad pri oboch seniorských reprezentáciách pôsobia českí tréneri. Asistentom pri mužskom tíme je môj spoluhráč Ján Purc, dlhoročný reprezentant. On sa od českého trénera učí a práve z ľudí ako on vznikne nová generácia trénerov."

Florbalová loptička. Foto: Peter Kováč

Florbal vznikol vo Švédsku, tam má asi aj najväčšiu popularitu.

„Na zápasy tam chodí aj 1500 ľudí. Tiež to tam funguje v poloamatérskych podmienkach, ale s veľkými akadémiami a pozornosťou médií. Keď sú tam majstrovstvá sveta, sprevádza ich veľký ošiaľ. Sú dlhoroční a viacnásobní majstri sveta.“

Kde sa pohybuje Slovensko medzi ženami v rámci svetovej úrovne?

„Tentokrát sa mi páči, že na šampionát išli s jasným cieľom – hrať o piate a šieste miesto a tam niekam by sme aj mali patriť. Keby naše skončili siedme, bol by to drobný neúspech. Piate miesto bude veľmi dobrý výsledok.“

V mužskom aj ženskom florbale sú najlepšie štyri tímy - Švédsko, Fínsko, Švajčiarsko a Česko. Ako je možné, že Češky teraz prehrali so Švédkami 2:17?

„Ale to je absolútne bežné. Rozdiel medzi Švédmi a ostatnými je výrazný. Sú Švédi, potom tí traja a až potom zvyšok.“

Na akej úrovni sa pohybujú naši muži?

„Oscilujú medzi šiestym a siedmym miestom. Bojujeme s Lotyšmi, Nórmi a Nemcami. Konkurencia tam je trochu širšia, ale florbal sa u nás hýbe smerom, aby sme patrili na šieste-siedme miesto.“

Naše reprezentácie sa teda skladajú väčšinou z extraligových hráčiek a hráčov?

„V ženskej reprezentácii je jedna päťka česká, jedna slovenská a ostatné baby hrávajú vo Švajčiarsku a na Slovensku. V mužskom tíme je základ z našej extraligy a výraznými osobnosťami sú hráči s Česka – napríklad Lukáš Řezanina alebo Václav Komačka.“

Pohárová radosť hráčov 1.FBC Trenčín po tom, čo zdolali v druhom finálovom zápase mužskej extraligovej playoff vo florbale tím Florko Košice 9:7 a stali sa majstrami ligy 15. apríla 2009 v Trenčíne. FOTO TASR - Radovan Stoklasa

 

Stojí ho to sto eur mesačne

Aký je režim extraligistu?

„Tréningy máme trikrát do týždňa, nejde o dramatickú záťaž. Všetci sme zamestnaní alebo študujeme. Tréningy sú večer a zápasy máme každý druhý víkend, hrajú sa naraz dve kolá, v sobotu a v nedeľu. Vo florbale sa hrá na dva až tri útoky, bez problémov sa dajú odohrať dva zápasy za víkend.“

Máte po Slovensku také mini tripy?

„Áno, pokiaľ nehráme proti súperom, ktorí sú v dosahu – ako napríklad Trenčín, vtedy hráme jeden zápas doma, druhý vonku. Ináč mestá tvoria dvojičky, jeden víkend hráme v Prešove a Sabinove, potom sú dva košické tímy a máme aj trip na Oravu.“

Ako cestujete?

„Je to individuálne, niektoré tímy cestujú mikrobusmi alebo vlakmi. My preferujeme autá, dáva nám to väčšiu voľnosť. Platíme si to sami, rovnako ako výstroj a členské. V posledných rokoch sa ale zlepšuje spolupráca napríklad s florbalovými obchodmi, od ktorých buď nafasujeme hokejky alebo na ne dostaneme zľavy. Celkovo ma mesačne vyjde florbal na sto eur. Pre Bratislavčana to síce nie je až tak veľa, ale máme študentov z východného Slovenska, pre ktorých je to zaberák. Chodia brigádovať alebo im môžeme odpustiť členské za to, že sa venujú našej mládeži. Cestovanie však nevieme vykryť.“

Máte spoluhráčov, ktorí to stíhajú popri rodine?

„Áno, dá sa to stíhať, za predpokladu tolerantnej partnerky. Každý druhý víkend sú zápasy, často mimo mesta. Máme hráčov aj po tridsiatke, ale tí časom odídu. Vždy nastane moment, keď si hráč povie, že sa naplno venuje práci alebo rodine. Je veľmi málo takých, ktorí to ťahajú až k štyridsiatky, v lige je ich len pár. Buď skončíš po štúdiu, keď sa zamestnáš alebo pri založení rodiny.“

Kliknite si na našu titulku, na ktorej nájdete rubriky Výrok dňa či Troll Karol Športináka.

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo