Chcel odísť do NHL, policajti ho bili. Príbeh najlepšieho obrancu sovietskej histórie

22. 2. 2016 |
 

Vjačeslav Fetisov sa postavil sovietskemu režimu a hokejovo dobyl Východ i Západ

Pri príležitosti osláv 25. výročia zisku titulu hokejového majstra ČSSR, ktorý Slovan vybojoval vo vtedajšej federálnej lige ako prvý slovenský klub v histórii, sa 4.decembra 2004 v bratislavskej ST Aréne uskutočnila spomienková exhibícia Slovan Bratislava - World Stars so skvelým hráčskym zložením. Na snímke Vjačeslav Fetisov počas rozcvičky pred zápasom.  FOTO TASR - Pavel Neubauer

BRATISLAVA. “Narodil som sa v Rusku trinásť rokov po tom, ako sa skončila druhá svetová vojna. Krajina bola totálne zničená, stratili sme dvadsať miliónov ľudí. To je dosť. Bývali sme v Stalinových panelákoch, v malom byte, bez tečúcej vody, tri generácie rodiny. Bol to drsný život. Ale ja som bol šťastné dieťa. Hral som tú hru, hral som hokej,” začína svoje rozprávanie vo filme Gabea Polskeho Červená armáda Vjačeslav Fetisov.

Jeden z najslávnejších sovietskych hokejistov. Hráč, ktorý zažil najvýznamnejšie fázy formovania CSKA Moskva a sovietskej hokejovej reprezentácie.

“Pridaj sa k armáde, slúž svojej krajine” - to nebol propagačný leták pre nádejných vojakov. Tak noviny vyzývali malých chlapcov, ktorí by chceli začať hrať hokej, aby sa pridali k tímu CSKA Moskva.

“Hrať za CSKA bolo hrdosťou každého chlapca,” hovorí Fetisov. Skúsil to aj on. Rodičia a starí rodičia obetovali nemalú čiastku, aby mu kúpili výstroj, vystáli s ním päťkilometrový rad ostatných záujemcov a zvyšok bol už na Slavovi. “Vybrali ma však až o rok neskôr,” rozpamätáva sa.

Tréneri vo Fetisovom živote

Keď rozprával o hokeji, vedel upútať malých i dospelých. Jeho priateľská povaha a osobitý prístup spôsobili, že hráči naňho pozerali ako na svojho druhého otca.

Anatolij Tarasov bol muž, ktorý vystaval základy CSKA Moskva a sovietskeho hokeja vôbec. Výrazne ovplyvnil aj kariéru Fetisova. Jeho chránenca aj v časoch, keď bol Fetisov v Sovietskom zväze persona non grata.

“Rozvinul vo mne aj patriotizmus a to je pre ruský hokej veľmi dôležité,” zdôrazňuje Fetisov.

Tarasov bol napokon odstavený na druhú koľaj, napriek úlohe, ktorú zohral v sovietskom hokeji. CSKA, v zostave aj s Fetisovom, hral zápas, v ktorom mu rozhodcovia neuznali gól. Tarasov nesúhlasil, a tak stiahol svoj tím z ľadu.

Nehralo sa štyridsať minút. Nanešťastie, na tribúde sedel Brežnev. “Čo to má byť?” pýtal sa. Prišiel trest. Tarasova odvolali z pozície reprezentačného kouča a jeho miesto v CSKA prevzal Viktor Tichonov.


“Šéf KGB bol fanúšik CSKA. Tichonov bol jeho chránencom, tak ho dosadil do pozície trénera,” opisuje udalosti Fetisov.

Väčšina hráčov od začiatku nemala rada Tichonova už len preto, že nahradil ich obľúbeného trénera.

“Ak sme, hoci aj v najmenšom, porušili nejaké jeho pravidlo, prišli tresty. Zvýšenie tréningových dávok či zastavená výplata,” rozpráva o Tichonovových praktikách Vladislav Treťjak, jeden z najslávnejších brankárov všetkých čias.

“Ak jedného dňa budem potrebovať nové srdce, chcem Viktorovo, lebo on svoje nikdy nepoužil,” kolovali celé roky údajné slová jedného z jeho zverencov.

Jeho už vtedy tvrdé metódy sa ešte sprísnili po prehre Sovietov na olympiáde v Lake Placid. Vrátane realizačného tímu vyhodil všetkých veteránov, stavil na mládež a zavrel ju do tréningových táborov. Ďaleko od rodín, ktoré by ich len rozptyľovali.

“Raz prišiel za Tichonovom môj spoluhráč Andrej Chomutov. Umieral mu otec, tak sa pýtal, či by nemohol dostať voľno, aby ho šiel navštíviť. Tichonov povedal, že sa musí pripraviť na ďalší zápas. Chlapec už nikdy svojho otca nevidel,” spomína Fetisov.

“Či som ho rešpektoval? Ako môjho trénera áno. Ako človeka nie.”

“Prečo máme hrať za chlapa, ktorý nás nerešpektuje ako ľudské bytosti?“ pýtal sa sám seba Fetisov, keď sa to s Tichonovom už nedalo vydržať.

Viktor Tichonov. Foto: archív TASR

Kamaráti z ľadu

Napriek naštrbenému vzťahu s trénerom sa Fetisov stal kapitánom CSKA i Zbornej. Tichonov mu to oznámil po tom, ako prišla nóta z Politbyra.

„Ďakujem, ale nie,“ šokoval tvrdého kouča Slava. „Budem ním len ak si ma zvolia spoluhráči, nie Politbyro.“

Stal sa najmladším kapitánom v histórii sovietskeho tímu. Hráči ho prirodzene rešpektovali - ako hokejistu, aj ako človeka.

„Boli sme skvelí kamaráti aj mimo ľadu. Vždy sme sa jeden na druhého mohli spoľahnúť,“ vysvetľuje Vladimir Krutov, člen legendárnej „ruskej päťky“ Makarov, Larionov, Krutov, Kasatonov a Fetisov.

„Oslavovali sme spolu narodeniny, chodili s manželkami do reštaurácií, trávili sme spolu dovolenky,“ opisuje Fetisov.

Ich priateľstvo bolo vidieť aj na ľade. Keď jeden vyštartoval dopredu, druhý sa inštinktívne zatiahol.

Videli sa aj naslepo. Boli hokejovou verziou tria Messi, Suarez, Neymar. Každý chcel, aby gól dal jeho spoluhráč. Na ľade i v živote im to jednoducho fungovalo.

Boj o NHL

V roku 1985 už sovietsky systém nedokázal konkurovať západným ekonomikám. V celom Východnom bloku nastala éra dezilúzie, ľudia sa čoraz viac začali búriť.

Michail Gorbačov v čele krajiny tak začal reformu známu ako „perestrojka“, ktorá znamenala demokratizáciu a väčšie slobody pre občanov.

Spoločenská situácia zasiahla i hokej. Sovietskym hokejistom prisľúbili, že budú môcť cestovať na Západ. Politbyro rozhodlo, že v krízových časoch nemôže ísť do hokeja toľko peňazí.

Hokejisti mali preniknúť do NHL, od ktorej si sovietski predstavitelia sľubovali veľké peniaze. Fetisovovi ponúkli New Jersey pol milióna dolárov na sezónu, čo bola v polovici osemdesiatych rokov pre hokejistov z Východného bloku nepredstaviteľná suma.

„Tichonov prišiel z Politbyra a povedal – Slava, ak sa ti bude dariť v Calgary, ak vyhráš zlatú medailu, budeš prvý Soviet v NHL,“ spomína na prísľub Tichonova pred olympiádou Fetisov.

Sovietsky tím zlatú medailu vyhral a Fetisov okamžite po pristátí putoval na ministerstvo športu.

„Minister mi povedal: zaslúžil si si to, necháme ťa ísť, však Viktor? Na čo Tichonov odpovedal: Máš pravdu, ale potrebujem ho ešte na rok, nemáme ho ako nahradiť,“ opisuje Fetisov konverzáciu za zatvorenými dverami.

Vo februári 1985 mal CSKA nastúpiť v rámci Super Series proti New Jersey Devils, tímu, ktorý Fetisova draftoval ešte v roku 1983. „Odohráš zápas a sezónu dohráš v NHL,“ sľúbil Tichonov Fetisovovi.

835208835208 01.04.1985 Первая пятерка сборной СССР по хоккею. Первый ряд (слева направо): Сергей Макаров, Игорь Ларио...

Posted by Хоккейный клуб ЦСКА Москва on 19. jún 2015


CSKA zdolala Devils 5:0, no Tichonov opäť svoj sľub porušil. Vtedajší prezident New Jersey Lou Lamoriello Fetisova presviedčal, aby utiekol.

„Nikdy som to ani len nezvažoval. Nemôžem utiecť zo svojej krajiny. Nemôžem spraviť niečo nelegálne,“ odpovedal hokejista.

Hokejista však rebeloval proti rozhodnutiu Tichonova nedodržať sľuby. Po návrate do Moskvy zvolal tlačovú konferenciu a oznámil, že už nikdy nenastúpi za tím vedený Viktorom Tichonovom.

„Ľudia, ktorí nás poznali, s nami zrazu prestali komunikovať,“ hovorí Fetisovova manželka Lada. Hokejistovi zakázali prístup do všetkých športovísk v krajine.

„Prídete tam a ľudia, ktorí vás dovtedy obdivovali, zrazu sklopia hlavu a povedia: Nie, Slava, nemôžeš tu korčuľovať. Ak ťa tu nechám korčuľovať, zabijú ma,“ opisuje situáciu, v ktorej sa ocitol.

Na celú Fetisovovu rodinu nasadili agentov KGB, ktorí sledovali každý krok, každý telefonát.

„Keď prišiel do Kyjeva, strčili ho do auta, odviezli na policajnú stanicu, pripútali k radiátoru a bili až do štvrtej rána,“ opisuje hrôzy policajného teroru Lada. „Potom o štvrtej zavolali Tichonovovi a ten ho prišiel vyzdvihnúť.“

„Urobte čokoľvek, strčte ho do basy, len mu nedovoľte odísť z krajiny!“ kričal Tichonov na policajtov.

Spoločenská pozícia a úspechy, ktoré Fetisov dosiahol, ho udržali mimo väzenia. Keďže nemal kde trénovať, uchýlil sa k svojmu starému mentorovi Anatolijovi Tarasovovi.

Prečítajte si aj

Trénovali toľko, že močili krv. História CSKA Moskva je históriou ruského hokeja

Test priateľstva

„Ak sa Slava nevráti do mužstva, my traja odmietame nastúpiť na najbližších majstrovstvách sveta,“ oznámili pre sovietsku televíziu Makarov, Larionov a Krutov. Postavili sa za svojho kapitána.

„A máme podporu aj ďalších hráčov,“ tvrdil Krutov. Jeden však aj tak chýbal.

„Alex Kasatonov bol môj najlepší priateľ. Bol to spoluhráč, spolubývajúci, môj mladší brat. Moja mama mu varievala, môj starý otec bol preňho ako jeho vlastný. Ťažko sa hľadá bližší vzťah medzi dvoma mužmi,“ hovorí o svojom partnerovi z obrany Fetisov.

Napriek blízkemu vzťahu sa Kasatonov nezapojil. „Bolo to pre mňa veľké prekvapenie,“ priznal Fetisov. „Chytil stranu Tichonovovi, to je na tom najvtipnejšie.“

Dvojica sa potom dlhé roky nerozprávala. Vzťahy nenapravili, ani keď neskôr spolu hrali v NHL v tíme New Jersey.

Kasatonov nikdy svojmu kamarátovi nevysvetlil, prečo ho nepodporil. Fetisov mu však po dvoch desaťročiach odpustil a odvtedy neraz spolupracovali ako funkcionári ruského hokeja.

Na archívnej snímke z 9. decembra 2006 bývalí sovietski hokejisti, zľava Vladimir Krutov, Vjačeslav Fetisov, Igor Larionov, Alexej Kasatonov a Sergej Marakov  pózujú pred charitatívnym hokejovým stretnutím v Moskve. Foto: TASR/AP

Cestu otvoril až Mogiľnyj

Najväčšie sovietske hviezdy mali tridsiatku na krku a v tíme CSKA sa začala objavovať nová generácia hokejistov, ktorá mala nahradiť KLM. Fjodorov, Bure a Mogiľnyj mali byť plnohodnotnými nasledovníkmi generácie osemdesiatych rokov.

Alexander Mogiľnyj bol najžiadanejším tínedžerom vo svetovom hokeji. Zámorské tímy mu núkali rozprávkové kontrakty, ktoré ho nakoniec presvedčili.

Po majstrovstvách sveta 1989 za pomoci predstaviteľov Buffala Sabers utiekol zo Štokholmu do Severnej Ameriky.

Sovietski hodnostári potom rozhodli, že hráčom budú povoľovať odchody do NHL. Vyjednávať začali aj s Fetisovom. „Povedali, že môžem odísť, ale zarábať budem len tisíc dolárov mesačne. Zvyšok prinesiem na ambasádu. Povedal som im, že to neurobím.“

Larionov, Krutov a Makarov súhlasili s podmienkami nastavenými v Politbyre. Fetisov však trval na tom, že on chce celú výšku svoju kontraktu. Dohovoriť mu chcel aj samotný minister obrany.

„Amerika je môj nepriateľ. Chceš hrať za môjho nepriateľa? Nebudeš hrať nikdy, nikde, nijako,“ opisuje Fetisov konverzáciu s ministrom.

„Vtedy sa to vo mne zlomilo. Povedal som mu, že ak mi nedovolí nikde hrať, nepovažujem ho za dôstojníka. Povedal som mu, aby ma prepustil z armády. Otočil som sa a odišiel som.“

„Ty sa snažíš hrať za našich nepriateľov? Pošlem ťa na Sibír a nikdy sa nedostaneš von!” kričal za ním minister.

O desať dní sa ministerstvo ozvalo znova. Odovzdali mu pas a povolenie na odchod. Fetisov sa po rokoch bojov konečne dostal do NHL. “Choď a hraj náš hokej,” lúčil sa s ním Anatolij Tarasov.

Prečítajte si aj

Najväčší hokejisti slávnej histórie CSKA Moskva

Ťažkosti i úspechy

V NHL mali spočiatku problém všetci ruskí hokejisti. Američania ich nemali radi, lebo dovtedy boli ich súpermi a teraz im prišli vziať prácu.

Tvrdosť, iný herný štýl či odlúčenie od domova spôsobili, že ani elitná päťka sovietskych úspechov dlho v NHL nemohla preraziť.

Paradoxne, zmenil to až kanadský kouč Scottie Bowman. Pamätajúc na to, čo s jeho tímom urobili Sovieti na Kanadskom pohári v roku 1981 (výhra 8:1 proti tímu s Gretzkym a spol.), uvedomil si, že cesta je spojiť ruských hokejistov do jednej formácie.

“Russian five” s Fetisovom, Konstantinovom, Larionovom, Fjodorovom a Kozlovom dominovala v drese Detroitu NHL.

“Byť spolu s krajanmi v jednom tíme, to bolo ako keď hodíte rybu naspäť do vody,” spomína Fetisov.

V rokoch 1997 a 1998 získali dva Stanleyho poháre po sebe. Po zisku prvého z nich Fetisov, ako prvý Rus vôbec, priviezol trofej pre víťaza NHL na ruskú pôdu.

Vracia systému, čo mu dal

Keď sa po konci kariéry v roku 1998 vrátil do Moskvy, Rusko nebolo také, aké ho opúšťal.

“Všetko bolo iné. Mentalita, ľudia, všetko. Krajina nemala žiadnych lídrov, žiadny systém, žiadnu štruktúru,” smútil Fetisov.

Aj táto spoločenská zmena sa prejavila v hokeji a ruskom hokejovom systéme. “Trochu sme zabudli na patriotizmus,” hľadá príčiny Fetisov.

Hráči začali odchádzať do zahraničia za lepšími platmi, kluby v domácej súťaži nepútali dostatočnú pozornosť a podpory sa nedočkali ani od štátu.

V roku 2002 Fetisova prezident Vladimir Putin vymenoval za ministra športu. Neskôr viedol CSKA Moskva v pozícii prezidenta. Stál pri zrode KHL ako najsilnejšej európskej súťaže.

V Rusku pomohol vybudovať viac ako dvesto ľadových plôch. Pomohol priviesť olympijské hry do Soči. “Snažím sa vrátiť systému to, čo mi dal,” hovorí dnes obľúbený politik.