Cez víkend budík na piatu, domáce úlohy v aute. To je život hokejistov

29. 3. 2016 |
 

Podľa športového psychológa by rodičia mali zostať rodičmi a trénovanie by mali nechať trénerom.

Zľava: Ema Lacková, Marián Gáborík s deťmi na svojom kempe a Michal Sersen so synom Miškom. Foto: archív EL, Peter Frolo a archív Sersenovcov

BRATISLAVA. Osemročná Ema Lacková má iný život ako jej rovesníčky. Jej najväčšou túžbou je stať sa hokejistkou.

Robí pre to všetko, na hokejové tréningy chodí päť- až šesťkrát do týždňa, okrem toho pláva, hrá futbal, florbal a v zime lyžuje.

No keďže pochádza z Gelnice, v ktorej sa dá hokej trénovať len v zimných mesiacoch, ona aj jej rodičia musia pre tento šport obetovať mnoho času.

„Začala trénovať celoročne dochádzaním do 40 kilometrov vzdialeného Prešova. Cez víkendy vstávala o piatej ráno, aby mohla o siedmej začať tréning,“ hovorí jej mama Katarína Triščová.

„A keďže Gelnici sa nepodarilo zostaviť hokejový tím, Ema začala hosťovať v tíme tretiakov v 80 kilometrov vzdialenom Trebišove.“

Malá Ema tak musí hokeju obetovať oveľa viac ako deti, ktoré majú štadión na skok od bydliska. A má to ťažšie aj kvôli tomu, že v tíme má len jednu spoluhráčku, inak hráva s chlapcami.

Hokejové tímy sú zmiešané až do konca základnej školy, potom chlapci prechádzajú do dorastu a dievčatá k ženám.

 

Získavajú návyky

Ema trávi hodiny v aute cestou na tréningy či zápasy a práve v ňom často pracuje na domácich úlohách.

„Deti, ktoré športujú, už v mladom veku získavajú návyky, aby sa v budúcnosti mohli venovať vrcholovému alebo profesionálnemu športu,“ myslí si známy lekár Ladislav Pavlovič, ktorý sa desaťročia stará aj o slovenských reprezentantov.

„Medzi návyky patrí, že športovec sa začína pripravovať, chystať si výstroj. Musí si upraviť denný rytmus, aby stíhal školu aj tréning.“

O pozitívnom vplyve športovania na dieťa hovorí aj športový psychológ Peter Kuračka.

„V tíme sa dieťa učí efektívnej spolupráci, komunikovať a presadiť sa medzi vrstovníkmi. Získava základy zdravej sebadôvery, zvládania vlastných emócií a ďalšie schopnosti potrebné pre zvládanie rôznych sociálnych situácií,“ tvrdí Kuračka, ktorý má za sebou kariéru prvoligového futbalistu.

Treba si však dávať pozor na situácie, keď si dieťa odnáša z kolektívu zlé skúsenosti – napríklad pre šikanovanie či výsmech, ktorý prichádza pre nižšiu výkonnosť alebo iné odlišnosti.

„Tu je dôležitá úloha trénerov a tréneriek, aby deťom pomohli zo športu vyťažiť čo najviac pozitívnych zážitkov.“

Hokej je pre Emu všetkým. Foto: archív EL

 

Na hokeji od narodenia

Aj 8-ročná Ema má svoje hokejové vzory, keďže pochádza z Gelnice, zrejme to ani nemôže byť nikto iný ako rodáci Michal Sersen, Pavol Skalický a brankárka Oľga Jablonovská. Popri nich obdivuje aj kanadskú hviezdu Sidneyho Crosbyho.

A práve aj v rodine Sersenovcov momentálne zažívajú, aké to je vychovávať mladého hokejistu. Zuzana Sersen to má sťažené o to, že jej manžel je často na dlhých tripoch po Rusku so Slovanom Bratislava.

„Starší syn – päťročný Miško – už chodí na hokej, hráva za bratislavský Ružinov,“ hovorí manželka známeho hokejistu.

Malý Miško sa ešte len učí korčuľovať, nehráva oficiálne zápasy. „Modlila som sa, aby si vybral iný šport. Skúšali sme tenis aj futbal, no ťahalo ho to k hokeju.“

Zuzana sa ani veľmi nečuduje, že si jej syn vybral hokej. Keď jej manžel hrával za Spartu Praha, na štadión ho vozila v kočiari už ako poldruharočného. Jej mladší syn, 7-mesačný Mateo, bol prvýkrát na zimáku keď mal pár dní.

 

Vystriedal štyri škôlky

Na rozdiel od rodičov malej Emy vidí Zuzana Sersen, aký život by mal jej syn, keby sa stal profesionálnym hokejistom.

„Neviem, či by som také niečo chcela pre svoje deti, manžel je stále preč a stále má nejaké povinnosti. Zrazy, zápasy, turnaje. A keď má voľno, tak sú tu spoločenské akcie, na ktorých sa vyžaduje jeho prítomnosť. Nesťažujeme si, ale vedela by som si to predstaviť aj inak.“

Keď je manžel so Slovanom na tripe, Zuzana ráno naloží do auta oboch synov a vyrazia na tréning. „Chodíme skôr, aby som sa s kočiarom zmestila do šatne. Niekedy sa nezmestíme, tak malého obliekam vonku a zároveň druhého kočíkujem.“

Na život s manželom-hokejistom si už zvykla, patrí k nemu napríklad aj časté sťahovanie. „Môj syn už vystriedal štyri škôlky a tri byty. Deti musia byť ostrieľanejšie, pripravené na zmeny, nikto sa ich nič nepýta.“

Jedným z najväčších rozdielov oproti bežným rodinám je to, že Michal si nemôže len tak zobrať voľno, aby sa mohol zúčastniť na detských vystúpeniach či večierkoch.

„Deti tam mávajú oboch rodičov, no deti hokejistov väčšinou len mamy.“

 

Videli Gáboríka, Hossu aj Tatara

Marie Špačková, matka 11-ročného Samka, tvrdí, že ešte nemyslí na kariéru svojho syna, skôr ho v hokeji podporuje, aby „zmysluplne využíval svoj voľný čas, bol v kolektíve a robil, čo ho baví“.

Detský hokej má mnoho špecifík, v prípravke sa napríklad nepočítajú body do tabuľky a hráčom sa do určitého veku ani nezverejňujú individuálne štatistiky.

Medzi najväčšie možnosti, kde si môžu porovnať svoje schopnosti, patrí už osem rokov Orange Minihokej Tour.

Ide o turnaj, na ktorý sa dá kvalifikovať z regionálnych kôl a jeho vyvrcholenie je tradične na veľkom hokejovom štadióne.

Tento rok sa tí najlepší štvrtáci stretnú v nedeľu 3. apríla v košickej Crow aréne. Zahrajú si turnaj v minihokeji, v ktorom je hracia plocha zredukovaná na jednu „dospelácku“ tretinu, v ktorej sa hrá na šírku.

„Pre deti je to ohromne motivujúce, v rámci ich vekovej kategórie je to prestížna súťaž. Ružinov, za ktorý hrá môj syn, ho dokonca minulý rok vyhral,“ hovorí matka 11-ročného Samka.

„Bolo to ich prvé veľké víťazstvo a vlastne prvýkrát chlapci zažili turnaj, ktorý bol aj medializovaný.“

O motiváciu vyhrať bolo postarané – jednou z cien bola účasť na majstrovstvách sveta v Ostrave.

„Ďalšou bola účasť chlapcov na kempe Mariána Gáboríka, ktorý so sebou doviedol aj Andreja Sekeru a Tomáša Tatara, boli vítať Stanley Cup v Trenčíne, stretli sa s Mariánom Hossom. Viete si predstaviť niečo ešte viac motivujúce pre 10-ročných chlapcov?“

Prečítajte si aj

Na mieste, kde sa drogovalo, postavili Gáboríkovci hokejovú školu

 

Trénovanie nechajte trénerom

Rodičia by si však mali dávať pozor, či svoje deti v ceste za úspechom nepodporujú až príliš.

„Niektoré deti po každom odbití puku pozerajú na rodičov, majú stresy, boja sa zísť z ľadu,“ opisuje Sersenová skúsenosti, o ktorých jej povedali matky starších chlapcov.

„Rodičia často vidia v 8-ročných deťoch Jaromíra Jágra, neviem, či to tá najlepšia cesta.“

Športový psychológ odporúča, aby rodičia zostali rodičmi a hokejové veci nechali na trénerov.

„Neriešte výsledok a výkon, pomôžte dieťaťu vnímať aj nevydarený zápas ako pozitívnu skúsenosť,“ radí Kuračka, ktorý momentálne pracuje na eBooku Športové rodičovstvo.

Výkriky rodičov počas zápasu majú podľa neho negatívny vplyv na psychiku detí, no je to u nás častý jav.

„Dieťa má pokyny od trénera, má svoju hlavu a svoje myšlienky. Preto kričanie rodičov spôsobuje stratu koncentrácie, dieťa sa prestáva sústrediť na hru a má to negatívny vplyv aj na športový výkon celého tímu.“

Prečítajte si aj

Športový psychológ: Rodičia, zostaňte rodičmi, často ste príčinou stresu

 

Jednostranné držanie môžu spôsobiť problémy

Okrem psychickej ujmy môže dieťa prísť aktívnym športovaním aj k fyzickému zraneniu. Podľa lekára Ladislava Pavloviča sa oproti minulosti zmenilo najmä to, že deti sú menej všestranné.

„Prídu na tréning, hodinu odcvičia a to je všetko. V minulosti sa špičkoví športovci venovali viacerými športom, potom sa aj rýchlo dokázali adaptovať,“ hovorí lekár, ktorý pôsobil aj pri slovenskej futbalovej reprezentácii a zúčastnil sa na majstrovstvách sveta 2010 v Juhoafrickej republike.

V hokeji podľa neho, na rozdiel od futbalu či atletiky, neprichádza často k svalovým zraneniam, skôr k úrazom.

„Najnebezpečnejšie sú zranenia hlavy a krčnej chrbtice, spomeňme si na Mira Šatana.“

Problémom je aj to, že hokejisti celý život držia hokejku na jednu stranu, čím zaťažujú jednu stranu tela viac ako druhú.

„Môže to spôsobovať svalovú disbalanciu, skrátenie svalstva či deformácie chrbtice.“

Preto treba robiť aj iné športy a po konzultácii s odborníkom vykonávať kompenzačné cvičenia.

Pavlovič tvrdí, že je mylná častá domnieka o tom, že deti sú flexibilnejšie a nepotrebujú regeneráciu a lekársku starostlivosť ako dospelí. „Je to práve naopak.“

Možno trochu prekvapujúco patria medzi hokejové zdravotné problémy aj infekcie, prechladnutia a napríklad zápaly močových ciest.

Stáva sa to hráčom, ktorí nepravidelne naskakujú na ľad a niekedy aj celú tretinu strávia na striedačke.

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo