Bývalý Saganov tréner: Peter mal obdobie, keď chcel skončiť s cyklistikou

15. 7. 2015 |
 

Keď Saganovi stúpne sláva do hlavy, budem ho biť, tvrdí Peter Zánický.

Žilina sa dočkala 10. augusta 2012 svojho rodáka - najúspešnejšieho cyklistu v histórii Slovenska Petra Sagana. Preplnené Hlinkovo námestie skandovalo jeho meno, Sagan im predviedol, ako sa jazdí na trekovom bicykli. Nechýbalo šampanské, autogramiáda a odovzdanie žltého trička primátorom mesta Igorom Chomom.Na snímke Sagan so svojím prvým trénerom Petrom Zanickým. FOTO TASR - Pavol Ďurčo

Peter Zánický bol jedným z prvých ľudí, s ktorými prišiel Peter Sagan v cyklistike do kontaktu. Hoci Sagan už nie je jeho zverencom, stále pozorne sleduje všetky jeho preteky. Dnes si tykajú, oslovenie tréner však ostalo.

 

Angažujete sa v cyklistike, organizujete Detskú tour Petra Sagana. Všimli ste si zvýšený záujem o cyklistiku zo strany detí, odkedy je Peter Sagan v profi-pelotóne?

„Cyklistika je špecifický šport. Keď som ešte aktívne jazdil, v mládežníckych kategóriách nás bolo na štarte približne dvadsaťpäť a to už bolo slušné číslo. Hoci sa hovorí, že deti kedysi viac športovali, nie je to celkom tak. V športe bol útlm. Dnes, pri úspechoch Petra Sagana, badáme nárast a je veľký. Vidieť to aj na podujatí Detská tour Petra Sagana, na ktorom sa minulý rok zúčastnilo 2000 detí. Pre nás je to úžasné číslo, sú to nové deti, ktoré fandia Peťovi, majú rady šport a bicykel. Budúci rok chceme ísť do tohto projektu znovu a verím, že čísla budú stále rásť. Celé to staviame na mene Peter Sagan a vnímame, že mnoho detí prišlo nielen preto, že majú rady bicykel, ale že obdivujú Petra Sagana.“

 

Čo dnes znamená meno Peter Sagan pre Slovensko? Pre šport, pre médiá?

„Je mediálne veľmi zaujímavý, hoci o to nemá primárny záujem. Aj keď neraz to vyzerá tak, že rôznymi gestami a oslavami v cieli si o popularitu žiada. Nie je to tak. Peter je vo svojom vnútri uzavretý chalan, sebavedomé vystupovanie v cieľových rovinkách je u neho spôsobené skôr obrovským vypätím z pretekov a podobne. On sám je skôr uzavretý, voči verejnosti aj voči médiám, nie je ten, ktorý sa rád prezentuje. Vyhľadáva skôr samotu ako slávu. Na jednej strane je to veľké plus. Ja chodím na Tour de France každý rok a tlak médií je obrovský. Kto to nevidel, nevie si to predstaviť. Nechcel by som byť v jeho koži a určite by som to nezvládol bravúrne ako on. Aj pri obrovskom tlaku sa vie koncentrovať na preteky. Tieto veci vie geniálne vstrebávať. Myslím si, že práve toto je jeden z dôvodov, prečo je taký výnimočný. Už od mladosti vie bojovať s tlakom.“

Peter Sagan má svojské vystupovanie, neraz baví novinárov aj ľudí. Nie je práve toto jeden z dôvodov, prečo je taký žiadaný?

„Keď som s ním chodieval ešte na juniorské preteky, vždy som mu vravieval, že práve komunikácia s médiami je vec, v ktorej sa musí zlepšiť. Ľudia ho majú radi preto, že je im blízky. Vo vyjadrovaní, v slovníku, čo si myslí, to povie. Nezaobaľuje odpovede, vždy priamo odpovie na otázku. Často to môže byť novinárom aj nepríjemné. Keď mu napríklad položia zatvorenú otázku, on im dá zatvorenú odpoveď, nerieši, ako by to malo vyznieť.

Preto som mu v prvých rokoch vravel, že toto musí ešte vycibriť, byť voči novinárom ústretovejší, opísať veci viac kvetnato. V jeho osemnástich rokoch som mal veľakrát pocit, že v taliančine mu idú rozhovory lepšie ako v slovenčine. Vyprofilovalo sa to tak, že odpovie priamo, pokiaľ nemá náladu, dá to hneď najavo. Náturou je blízky Slovákom, je prostoreký, jednoducho je to Peťo Sagan.“

Vy ste sa ho teda v tomto snažili zmeniť?

„Áno. Keď sa stal juniorským majstrom sveta na Taliansku, vravel som mu, že už musí začať aj s angličtinou, napokon ešte skôr do toho prišla taliančina. Taliansky sa chytil veľmi rýchlo, hneď začal komunikovať. On sám si to neuľahčoval, býval v Taliansku s jedným Poliakom, od ktorého sa chcel odsťahovať. Len preto, aby bol odkázaný sám na seba. Okrem toho, že prekonal rýchlo jazykovú bariéru, nestratil sa ani ako devätnásťročný chalan sám mimo domova. Vedel si sám navariť, všetko si vybaviť, pričom mladí v jeho veku to dnes nezvládajú. V devätnástich rokoch bol pripravený nielen do cyklistického, ale aj do civilného života. Bol, ale najmä chcel byť odkázaný sám na seba. Nevolal tam ľudí, ktorí by mu mali pomáhať, ale povedal, že cez to všetko si musí prejsť sám.“

Majú cyklisti v profesionálnych tímoch povinné mediálne tréningy?

„V januári som bol za Peťom na sústredení v Sicílii, kde som absolvoval celý deň. V Taliansku mali lekcie zamerané skôr na výučbu anglického jazyka. Myslím si, že nemajú priamo komunikačné lekcie, ale sú to isté jednorazové stretnutia, na ktorých toto preberajú. Každý z tímov má hovorcu, ktorý však zabezpečuje skôr to, kedy budú dávať rozhovory, v akej dĺžke a podobne. Nemajú dlhé hodiny výučby, ale skôr nárazové lekcie, na ktorých im vysvetľujú, ako by mali komunikovať. Oni si sledujú najmä dĺžku rozhovorov, ktorým médiám ich dávajú a tak ďalej. A najmä čas, kedy môžu. Napríklad počas veľkých pretekov: ktorý deň majú voľný, koľko po regenerácii a podobne. Ich deň sa začína ráno o ôsmej, končí sa večer o desiatej a u Contadora, Sagana či Majku musí byť čas presne rozdelený. Pretože sú mediálne žiadaní, vždy ich chcú televízie, vždy ich chcú novinári. Práve toto má mediálny hovorca tímu na starosti. Je to až neúnosné, zvládnuť za deň toľko vecí. Ich hlavnou náplňou by mal byť tréning a toto by malo byť len niečo navyše.“

 

Keď stúpol záujem o Sagana, stúpol aj záujem o jeho okolie, o najbližších ľudí. Ako ste to vnímali?

„Keď bol Peter v kategórii juniorov, médiá o neho vôbec nejavili záujem. Prvýkrát s nami išla Slovenská televízia do Talianska, keď bol majster sveta. Predtým neboli s nami v Škótsku ani v Turecku, dokonca ani z Talianska nerobili veľké reportáže. Pokiaľ si pamätám, boli to skôr také dvojvetové odkazy. Až pri jeho prechode k profesionálom sa to rapídne zmenilo.

Všimol som si aj, že kedysi mali športové webové stránky rubriky futbal, hokej, basketbal, zimné športy a iné. Teraz je všade už aj cyklistika. Čítam mnoho diskusií a nesúhlasím s názormi, že všetci si všímajú len futbal či hokej a cyklistiku nechávajú bokom. Cyklistika je teraz podľa mňa veľmi žiadaná. Na Sicílii som bol s televíziou JOJ a oni mali už vopred dané, že majú osem vstupov do hlavných správ o Saganovi. Pritom ešte nemali nič natočené. Vedeli, že to bude zaujímavý materiál, že sa im to oplatí.

Viac o Petrovi Saganovi sa dočítate tu.

Takisto viem, čo sa týka priamo Petra Sagana, že dvere v hociktorých médiách mám otvorené. Keď už sú to veci spojené s cyklistikou ako takou, je to obťažnejšie. Keby som teraz hociktorej z televízii zavolal, že by som chcel v hlavných správach spropagovať túto detskú súťaž, nie som si istý, že by o to mali záujem.

Vidím to aj na pretekoch u verejnosti. Keď mi Peter povedal, že na exhibícii v Japonsku mali jeho fotky a podpisovanie bolo nekonečné, nemohol som tomu uveriť. Myslel som, že v Japonsku o ňom nebudú ani len tušiť, no opak bol pravdou."

Zmenil sa nejako váš vzťah s Petrom?

"Dnes, keď už je Peter starší, sme skôr v priateľskom vzťahu ako vo vzťahu tréner – zverenec. Stále mu však hovorím, že keď budem mať pocit, že sa osobnostne uberá zlým smerom, ja budem ten, ktorý ho bude búchať po chrbte. Náš vzťah sa však oproti minulosti predsa len posunul do inej roviny. Tykáme si, čo bolo kedysi nemysliteľné. Ešte keď mal osemnásť rokov a boli sme spolu na sústredení, vykal mi. Teraz je to úplne iné, hranica sa posunula. Ale je to fajn. Vždy, keď si zavoláme, úcta tam stále je. Vždy ma osloví tréner a ja sa na neho pozerám ako na športovca, ktorý niečo dokázal. Prejavujeme si vzájomnú úctu.“

Prečítajte si: Sagan s bicyklom s pomocnými kolieskami aj spával, viac ako na Tour ho to ťahalo do hôr

Ako často ste v kontakte?

„Popravde, už tak často nie. Podmienky na tréning má ideálne v Monaku, čo len deň voľna naplno využíva. Keď som bol za ním na Sicílii, mal jeden voľný deň. Prišlo lietadlo a odviezlo ho na nejaký autosalón do Belgicka. Bol tvárou niečoho s tým spojeného, tak musel letieť. Hoci pre nás ostatných to bolo príjemné, jemu to nabúrava súkromný život aj tréningový proces. Vždy som vravel, že je dôležité, aby sa Peter nestal mediálnou hračkou. Podľa mňa aj to bol jeden z dôvodov, prečo zmenil dres. Na tím Cannondale bude Peter isto rád spomínať a ja som veľmi rád, že tam začal, ale v záverečnom období to už nebolo všetko okej.

Američania chceli na mene Petra Sagana vybudovať celý marketingový systém. Na jednej strane je pravda, že na kom inom by ho mali budovať, ak nie ňom. Neraz však, keď bol Peter v Amerike, ich zaujímala viac táto stránka ako to, či má Peter podmienky na kvalitný tréning. Okrem tréningu musel ísť často niekde fotiť či stretávať sa so sponzormi. Každý mu chcel potriasť rukou, chcel od neho osobne dres a podobne. Práve toto Petra začínalo dosť ubíjať. Veľmi potrebuje svoje súkromie a chráni si ho. Na niektorých nových ľudí preto možno pôsobí arogantne, ale on si k sebe nepripúšťa ľudí, ktorí sa k nemu dostávajú na základe jeho slávy. Je super, že má okruh ľudí, zväčša kamarátov z oddielu, rodinu, tunajších Žilinčanov, ku ktorým sa bude vždy hlásiť. Keď robíme u Saganovcov na záhrade grilovačku, sú tam len ľudia, ktorých poznám. Nie je tam nik z tých novokvasených, ktorí zrazu prišli, keď Peter získal slávu. Je však pravda, že aj týchto ubúda.“

Rozhovor pokračuje pod obrázkom.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Ako jeho život zmenila priateľka?

„Je zaľúbený, svoj voľný čas prežíva v Monaku s priateľkou. Myslím si, že si tak sadli, že veľmi nevyhľadáva spoločnosť ďalších ľudí. Raz za čas si zavoláme, po sezóne sa stretneme, minulý rok som nám zorganizoval spoločnú dovolenku v Ázii, občas na seba narazíme na pretekoch. Veľakrát však Peter ani nevie o tom, že tam idem. Minule som bol na Tour de France. Zbadal ma na jednom stúpaní a zavolal: „Ahoj tréner!“ To bola vtipná situácia, diváci sa pozerali, s kým sa to rozpráva. Takže už ten kontakt nie je taký ako kedysi. Skôr teraz pracujem s jeho menom dennodenne ohľadom Detskej Tour. Ale Peter je len tvárou projektu, nie je do toho osobne zainteresovaný. To by som od neho ani nechcel, pretože športová kariéra mu zaberá dosť času. Nieto ešte, aby sa venoval ďalším veciam.“

Nechal si Peter Sagan od vás poradiť?

„Bol trošku tvrdohlavý. Ale tak správne tvrdohlavý. Iste, aj on si prešiel pubertou. Mal obdobie, že chcel prestať s cyklistikou, dokonca prestal bicyklovať. Ani ja, ani Novosad sme však na neho netlačili. Sám si to prebral v hlave, navyše to bolo v prechodnom období jeseň – zima, takže potom rovno naskočil do novej sezóny. Myslím, že bolo dobré, že sme na neho netlačili. Možno by sa to totiž skončilo úplne inak a meno Peter Sagan by sme dnes v cyklistike nepoznali.

Takisto keď išiel na prvé preteky. Jeho brat Juro začal bicyklovať skôr, ja som bol v aute s jeho otcom a Peter sa prišiel iba pozrieť. Chodil na futbal a ani vtedy sme ho nejako na bicykel neťahali. Skôr si to potreboval okukať a sám sa o tom presvedčiť.

Viac zaujímavých rozhovorov nájdete v rubrike rozhovory.

Boli situácie, keď niektoré veci počúval systémom jedným uchom dnu, druhým von. Nikdy však neodflákol tréning, nikdy sa nestalo, že by nerešpektoval určité veci. Keď mu bolo niečo nejasné alebo o tom nebol presvedčený, skôr chcel diskutovať. Čo bolo na ňom skvelé, že keď sme šli napríklad v zime výbehy na Solisko päťkrát, tak by to vybehol aj desaťkrát. Neriešil počet, skôr chcel vedieť, v čom mu to pomôže. Cyklisticky mentálne veľmi rýchlo dospel. Možno preto, že cyklistikou žil od deviatich rokov, tak stále funguje aj v tom reálnom svete. Snaží sa byť mimo tej bubliny, ktorá sa okolo neho vytvára.“

Posted by Peter Sagan on 10. júl 2015

 

Mali ste niekedy pocit, že mu sláva stúpla do hlavy?

„Vždy som mu vravel, že keď mu stúpne sláva do hlavy, budem ho biť. Nie, myslím si, že sa to nikdy nestalo. Keď však začínal byť slávny a chcel si chrániť súkromie, pri určitých veciach bol veľmi priamočiary voči novinárom aj voči verejnosti. Už sa to nesnaží zaobaľovať. Jasné, keď mu príde tridsať pozvánok zo škôl, nedá sa ísť všade. Stratil však cit na odpovede typu: „Rád by som, no nemôžem.“ Je v tomto rázny, nepripúšťa žiadne diskusie. Veľa ráz som však najmä ja a Jožo istotne tiež (Jozef Korbel, manažér Petra Sagana, pozn. aut.) vysvetľoval, že u Petra to nie je prejavenie nezáujmu, ale skutočnosť, že na to jednoducho nemá čas.

Keď bol prvý rok v profi pelotóne, zavolal mu jeden zdravotne znevýhodnený mladík z Prievidze. Veľmi mu fandil a Peter vtedy ešte nemal desiatky telefonátov. Peter za ním pricestoval, doniesol mu dres, išli spolu na obed. Pre toho mladíka to bola ohromná udalosť, chcel byť s ním stále. Peter vedel, že o druhej má tréning a potrebuje si odjazdiť tých svojich stopäťdesiat kilometrov, napriek tomu s ním ostal až do večera. Dnes už by to okamžite sekol, čo je spôsobené obrovským tlakom, ktorý je na neho vytváraný. Dnes už nerieši, ako to druhá strana vezme.

Mne často volajú ľudia ohľadom Petra Sagana. Ja však mám možno len desatinu žiadostí oproti tomu, čo prichádza k nemu. A toto si druhá strana často neuvedomuje. Keď mne niekto povie, že Peter bol neochotný a neodpísal mu, ja som ten, ktorý to potom „upratuje“.“

Prečítajte si: Čo viete o Saganovi? Otestuje sa v kvíze

Čo sa podľa vás skrýva za Petrovými úspechmi?

„Myslím, že to je mozaika viacerých vecí. Napríklad rozdiel medzi Jurom a Petrom je minimálny. Ale v konečnom výsledku je obrovský. Veľkú rolu zohráva talent, ctižiadostivosť, to, ako to má nastavené v hlave, ale aj to, že v kritických chvíľach ho jeho starší brat potiahol. Pamätám si ako raz pršalo, chalani sa dívali z okna a Juro zahlásil, že idú na bajk. Peter mu na to: „Čo blázniš, v žiadnom prípade nejdem.“ Juro sadol a keď už ho Peter videl na bicykli, išiel aj on. Paradoxne, nebol vždy on ten iniciatívny. Veľakrát ho potiahol Juraj. Plus, Peter je taký bohém. A to je pri cyklistike dobré. Mnohokrát, keď zhliadnem prenos, zavolám Petrovi a vravím mu, že ten špurt bol úžasný, perfektne ich obišiel. Spýtam sa ho, ako vedel, že má obiehať zľava a on na to: „Ja neviem. Neviem, prečo som tam išiel.“ Má v hlave úžasný inštinkt, kompas, ktorý mu hovorí, kde má odbočiť, kedy má zabrať. A toto sú detaily, ktoré sa nedajú naučiť. Peter to v sebe má, on to vycíti. Navyše, nikdy nemá velikášske reči, keď sa ho pýtam pred nejakými pretekmi, ako je na tom, vždy odvetí len: „Je to celkom dobré, ale veď uvidíme.“ Dáva do toho neistotu. Ale už viem, že vtedy je veľmi dobre pripravený.

Pri iných cyklistoch som vnímal, že keď mali formu, snažili sa to prezentovať, že sú dobre pripravení. Petra musíte poznať, aby ste vedeli, či sa mu darí alebo nie. Nikdy nič nedával najavo. Aj keď podľa mňa veľmi prežíva športové porážky, nikdy to nedáva najavo. Možno ešte v tomto má takú medzeru, že sa musí naučiť vyventilovať neúspech, ktorý určite bude prichádzať. Ten totiž stretne každého športovca. Toto je ešte na ňom, aby veľa vecí nedusil v sebe, ale vedel sa s nimi vyrovnať navonok.“

Viac čítania o cyklistike nájdete v rubrike ďalšie športy.

 

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo