Borčice do ligy? V Európe sú dediny v najvyšších súťažiach raritou

Tento príspevok je z rubriky blogy, text neprešiel redakčnými úpravami.

Klub angažuje bývalých reprezentantov a v tabuľke západnej skupiny druhej ligy je pred jarnou časťou súťaže na druhom mieste len s jednobodovou stratou na lídra. V dedine neďaleko Dubnice nad Váhom pritom aktuálne žije len 535 obyvateľov. Existujú podobné prípady v iných európskych ligách? A má prvoligový futbal v malých sídlach vôbec opodstatnenie a budúcnosť?

Kto si dnes spomenie na Blšany a Drnovice?

Divoké 90. roky minulého storočia sa niesli v znamení viacerých futbalových kuriozít. V Česku hrali najvyššiu súťaž kluby, ktoré dnes už na futbalovej mape ani neexistujú. Petra Drnovice postúpila do ligy v sezóne 1993/1994 (prvá po rozdelení Československa) a s dvojročnou prestávkou v nej klub pôsobil do roku 2005. Obec s 2200 obyvateľmi bola futbalovým unikátom. Klub totiž po postupe do najvyššej súťaže postavil nový štadión, ktorý po rekonštrukcii spĺňal požiadavky UEFA pre medzinárodný futbal. Aká bola v Drnoviciach návštevnosť? V prvej ligovej sezóne takmer 4000 divákov, v tej poslednej niečo cez 2700 (najlepší priemer mali Drnovice v sezóne 1995/1996 - 5538 divákov na zápas). Napriek tomu že sa klub dostal aj do futbalovej Európy, finančné problémy znamenali jeho zánik. V súčasnosti hrajú Drnovice okresný prebor.

Futbalový príbeh klubu Chmel Blšany bol veľmi podobný tomu drnovickému. Obec s necelou tisíckou stálych obyvateľov sa dostala do ligy v roku 1998 a bez prestávky v nej zotrvala do sezóny 2005/2006. Klub položil na lopatky nedostatok peňazí. S priazňou fanúšikov ale v určitých obdobiach problém nemal. Napríklad v prvom ročníku pôsobenia v českej lige chodilo na Blšany priemerne 3709 divákov. V ďalšom období sa návštevnosť stabilizovala na 2500 až 2800 divákov. Negatívny prelom nastal v sezóne 2003/2004 kedy klesla priemerná návštevnosť na približne 1300 ľudí na zápas.

Prečítajte si aj
	10 futbalistov, ktorí to dotiahli z horskej ligy na vrchol

Futbal dnes hrajú vo väčších aj menších mestách

Pozrime sa na súčasnú situáciu na Slovensku a v okolitých krajinách (Poľsko a Ukrajinu z porovnania vynecháme, pretože z hľadiska počtu obyvateľov ide o rádovo väčšie krajiny).

Slovensko

Mesto s najvyšším počtom obyvateľov v lige: Bratislava, 415 000

Mesto s najnižším počtom počtom obyvateľov v lige: Podbrezová, 3965

Priemerný počet obyvateľov mesta s klubom v ligovej súťaži: 64 330

Priemerný počet obyvateľov mesta v lige bez hlavného mesta: 32 451

Česko

Mesto s najvyšším počtom obyvateľov v lige: Praha, 1 286 000

Mesto s najnižším počtom obyvateľov v lige: Uherské Hradište (Slovácko), 26 280

Priemerný počet obyvateľov mesta s klubom v ligovej súťaži: 204 868

Priemerný počet obyvateľov mesta v lige bez hlavného mesta: 114 773

Maďarsko

Mesto s najvyšším počtom obyvateľov v lige: Budapešť, 1 732 000

Mesto s najnižším počtom obyvateľov v lige: Felcsút (Puskás Akadémia), 1705

Priemerný počet obyvateľov mesta s klubom v ligovej súťaži: 296 713

Priemerný počet obyvateľov mesta v lige bez hlavného mesta: 91 672

Rakúsko

Mesto s najvyšším počtom obyvateľov v lige: Viedeň, 1 741 000

Mesto s najnižším počtom obyvateľov v lige: Altach, 6341

Priemerný počet obyvateľov mesta s klubom v ligovej súťaži: 276 205

Priemerný počet obyvateľov mesta v lige bez hlavného mesta: 66 949

Z porovnania je jasné, že ligový futbal sa do veľkých miest koncentruje predovšetkým v Česku a Maďarsku. U našich južných susedov je výnimkou klub Puskás Akadémia, ide ale o experimentálny mládežnícky projekt. Zaujímavá je aktuálna situácia v Rakúsku pripomínajúca Slovensko. Bundesligu totiž v súčasnosti hrajú kluby v mestách ako Altach, Mattersburg, alebo Groedig, z ktorých ani jedno nemá viac ako 7 tisíc obyvateľov. V rakúskej najvyššej súťaži naopak absentujú veľké mestá ako Innsbruck, alebo Klagenfurt.

Slovensko je napriek tomu výnimkou. Najvyššiu futbalovú súťaž v prebiehajúcej sezóne nemajú v druhom najväčšom meste krajiny Košiciach a v lige chýbajú mestá, ktorých populácia sa pohybuje v rozpätí 80 - 90 tisíc obyvateľov (Nitra, Banská Bystrica, Prešov).

Európske top ligy

Zaujímavým prípadom je nemecký bundesligový Hoffenheim. 3 tisícová dedina leží v aglomerácii Manneim - Karlsruhe - Sttutgart s viac než miliónom a pol obyvateľov a tak klub nemá problém vypredať 30 tisícový štadión. V Bundeslige v pomerne nedávnom období pôsobil aj klub z na nemecké pomery malého mesta Unterhaching s niečo viac ako 80 tisíc obyvateľmi a návštevnosť sa pohybovala v priemere okolo 10 tisíc divákov.

V Talianskej Serii A pôsobí viacero klubov z malých miest. Empoli, Sassuolo a Frosinone majú len okolo 40 tisíc obyvateľov. Vo Francúzsku bol v minulom ročníku Ligue 1 najmenším mestom Evian s niečo viac ako 7 tisíc obyvateľmi. V aktuálnej sezóne má najmenej obyvateľov Bastia (38 tisíc) nasledovaná Troyes a Ajacciom s niečo viac ako 60 tisíc obyvateľmi.

Pod tisíc obyvateľov? Naozaj rarita

Aj vo veľkých európskych ligách sa nájdu kluby z menších miest. Dedina s populáciou nižšou ako tisíc ľudí je ale v najvyššej súťaži skutočnou výnimkou. Ak pôjdeme do futbalovo porovnateľnej krajiny, príklad nájdeme v Slovinsku. V tamojšej lige pôsobí NK Zavrč, pričom počet obyvateľov malebnej obce pod Alpami je 1338 a na štadión sa zmestí 962 divákov.

Stanú sa od budúcej sezóny takouto futbalovou raritou aj Borčice? Názory na pôsobenie malých “dedinských” klubov v slovenskej lige sa rôznia. Na jednej strane je určite pozitívne, že sa nájde majiteľ klubu, resp. sponzor, ktorý je ochotný do futbalu investovať a vytvárať kvalitné podmienky. Na druhej strane je otázna dlhodobosť a stabilita podobných projektov. Kluby vo väčších mestách majú logicky väčší potenciál prilákať divákov na štadión a sú zaujímavejšími partnermi aj z reklamného a marketingového hľadiska. No a zabudnúť by sme nemali ani mládežnícky futbal. Teda podmienkou pôsobenia klubu v seniorskej najvyššej súťaži by mali byť fungujúce dorastenecké tímy hrajúce zodpovedajúcu súťaž v mládežníckych kategóriách. V lige by mali pôsobiť organizácie s vybudovanou klubovou pyramídou.

Námetom na diskusiu je aj geografické rozčlenenie klubov našej najvyššej súťaže. Väčšina z nich sa koncentruje do západnej časti krajiny. Jedným z ohnisiek je oblasť Bratislavy, Záhoria a Kopaníc (Slovan, Dunajská Streda, Skalica, Senica, Myjava), druhým považská línia (Trnava,Trenčín, Žilina). Stredné a východné Slovensko je zastúpené Ružomberkom, Podbrezovou a Michalovcami. V prípade postupu Borčíc pribudne do ligy klub v relatívne malej vzdialenosti od Trenčína a “západocentrizmus” ligy navyše ostane zachovaný, resp. bude posilnený. Je otázne či je podobný vývoj pre našu futbalovú ligu z dlhodobého hľadiska prínosom.

Zdroje: european-football-statistics.co.uk, soccerstats.com, wikipédia

Viac zaujímavých blogov nájdete v rubrike blogy.