Ako NFL ututláva, že americký futbal spôsobuje demenciu hráčov

12. 7. 2016 |
 

Vedec zistil, že v mozgu hráčov sa tvorí proteín, ktorý dovtedy našli na následky úderov do hlavy len u boxerov.

Mike Webster oficiálne zomrel na infarkt. Neskôr sa ukázalo, že jeho smrť spôsobilo niečo iné.
Foto: nfl.com

BRATISLAVA. Hoci americký futbal implikuje zaoceánsky pôvod, mnohých asi prekvapí, že jeho korene siahajú do Anglicka, konkrétne 19. storočia.

Rýchlo sa rozšíril na americký kontinent, kde sa hrával predovšetkým na univerzitnej pôde. Po prvej svetovej vojne existovalo v USA viac ako 10 profesionálnych družstiev, ktoré sa zaslúžili o vznik American Professional Football Association (APFA), predchodcu dnešnej NFL.

Napriek tomu, že tento šport je stále najpopulárnejší v USA, postupne si získava čoraz viac fanúšikov aj v iných krajinách, ako napríklad Japonsku, Kanade, Mexiku či aj v Európe - Nemecku a Francúzsku.

Je však pravdepodobné, že ani mnohým zanieteným fanúšikom amerického futbalu nebude meno Benneta Omalu nič hovoriť. Práve tým, ako aj veľmi širokej skupine americko-futbalových neznalcov, je určený film Diagnóza: Šampión (v origináli Concussion), natočený podľa skutočných udalostí. (Profil na IMDb, ČSFD)

Oficiálna upútavka k filmu.

 

Oficiálne: Infarkt

Bennet, ktorého vo filme stvárňuje Will Smith, sa narodil v roku 1968 v africkej Nigérii. Vo svojej rodnej krajine vyštudoval medicínu, ale v deväťdesiatych rokoch sa presťahoval do Spojených štátov. Po kratších anabázach v Seattli a New York City sa usadil v Pittsburghu, v ktorom sa v rámci svojej špecializácie - forenznej patológii- venoval predovšetkým neuropatológii.

Pri výkone jednej z autopsií mu v roku 2002 na pitevnom stole "pristál" vtedy čerstvý päťdesiatnik Mike Webster. "Železný Mike", ako bol tento wisconsinský rodák prezývaný, je víťazom štyroch Super Bowlov a je mnohými expertami považovaný za najlepšieho centra v histórii NFL, preto nie je prekvapujúce, že od roku 1997 je členom futbalovej Siene slávy.

Svojho času bol v americkom futbale podobnou hviezdou ako dnes Ronaldo či Messi v tom klasickom, preto jeho skorá, a hlavne nečakaná smrť, neunikla širokej verejnosti.

Profesionálnu kariéru ukončil v roku 1990 a potom mal nemalé problémy s depresiami, amnéziou, prudkými výkyvmi nálad, akútnymi bolesťami kostí a svalov, ba niekoľkokrát sa pokúsil aj o samovraždu.

Hoci oficiálna verzia Websterovej smrti bola infarkt a ani pri pitve sa nič podozrivé nenašlo, Bennet pri dodatočnom výskume, ktorý si dokonca sám financoval (odhaduje sa, že celkovo dal na výskum 100-tisíc dolárov z vlastného vrecka), dospel k diagnóze dementia pugilistica, čo je ľudskou rečou demencia spôsobená opakovanými údermi do hlavy, choroba, ktorá bola dovtedy zistená iba u boxerov.

K tomuto záveru ho viedla veľká koncentrácia proteínu tau v mozgu Webstera, ktorý ovplyvňuje náladu a emócie človeka a často vedie aj k vzniku Alzheimerovej choroby, ako aj degenerácia mozgového tkaniva.

 

Zlá reklama pre NFL

Svoj výskum uverejnil spolu s kolegami z Pittsburghskej univerzity v roku 2005 v časopise Neurosurgery v štúdii nazvanej "Chronická traumatická encefalitída (CTE) u hráča NFL".

Bennet žiadal od NFL podrobné prešetrenie tohto prípadu a naivne sa domnieval, že NFL tento návrh privíta, aby sa zamedzilo podobným katastrofickým scenárom smerom do budúcna.

NFL, respektíve jej traja lekári, z ktorých ani jeden nebol neuropatológ, však túto štúdiu rezolútne zavrhla, označila ju za podvrh a dokonca žiadala jej odvolanie.

Prečítajte si aj

Nie je to sci-fi. Mašinu na peniaze NFL riadi super počítač


V nemalej miere sa pod toto konanie určite podpísalo to, že v americkom futbale sa točia obrovské peniaze, a ak by sa prišlo na to, že existuje priama spojitosť medzi týmto športom a smrťou Webstera, bola by to veľmi zlá reklama, ktorá by NFL stála miliónové zisky.

O rok nato publikoval Bennet v časopise Neurosurgery aj druhýkrát, pričom tentoraz opieral svoj výskum o predčasnú smrť ďalšieho bývalého hráča amerického futbalu Terryho Longa, ktorý spáchal samovraždu v roku 2005 vo veku 45 rokov.

Aj v prípade Longa našiel Bennet v mozgu veľké množstvo proteínu tau a k rovnakému záveru došiel aj u ďalších bývalých hráčov NFL Justina Strzelczyka (zomrel vo veku 36 rokov v roku 2004), Andreho Watersa (44 rokov v roku 2006) a Toma McHalea (45 rokov v roku 2008).

 

Dá sa identifikovať len po smrti

NFL sa snažila všetky spojitosti medzi nárazmi pri americkom futbale a CTE popierať a k oficiálnemu priznaniu tejto korelácie došlo zo strany NFL v roku 2009, teda sedem rokov po prvých zisteniach Benneta.

Celý tento príbeh, ktorý spôsobil Bennetovi nemálo peripetií, bol novinárom Jeannom Mariom Laskasom publikovaný v časopise GQ v roku 2009. Laskas neskôr článok pretransformoval do knihy s názvom Concussion, ktorá vyšla v minulom roku a následne nato bol natočený aj film s rovnomenným názvom.

Sledovanie CTE u jednotlivých hráčov priebežne počas kariéry však stále nie je také bezproblémové. Ani pri obrovskom technologickom pokroku, ktorý zasiahol aj medicínske odvetvie, sa CTE nedá na Ctčku identifikovať u živých ľudí, ale iba po smrti.

Aj vďaka tomuto filmu sa očakáva revolúcia a možno aj prehodnotenie pravidiel. Podľa Bennetových slov "neexistuje výstroj, ktorý by zabránil podobným zraneniam. Deväťdesiat percent profesionálnych hráčov má do určitej miery CTE".

Bennet aj naďalej pokračuje v podrobnom výskume CTE a momentálne sa snaží v Spojených štátoch o kampaň, ktorá má viesť k prehodnoteniu rodičov pri rozhodovaní o zápis ich detí na americký futbal.

Prečítajte si aj

Zomrel Chuck Bednarik. Hrdý Slovák je legendou amerického futbalu, cez vojnu bombardoval Nemcov

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo