Aha, na tejto fotke som s Gretzkym. Na návšteve u Igora Libu

4. 11. 2020 |
 

Nesedí mu súčasná konzumná spoločnosť, v 80. rokoch bol lepší hokej aj kontakt s fanúšikmi. Košickí hokejisti s nimi chodili na pivo.

Igor Liba (nar. 4. novembra 1960) je bývalý československý a slovenský hokejový reprezentant. Podstatnú časť kariéry strávil v Košiciach, s ktorými získal dva federálne (1986, 1988) a jeden slovenský (1999) titul. Za československú reprezentáciu odohral 211 zápasov (66 gólov), za slovenskú jeden. Jednu sezónu strávil v zámorí, v ročníku 1988/89 si zahral za New York Rangers a Los Angeles Kings. Po ukončení kariéry sa venoval práci s mládežou, v súčasnosti v košickej Čani vedie Liba Academy. Foto: autor článku

KOŠICE. „Počkajte, ešte som vám zabudol dať toto,“ zastavuje nás Igor Liba a vyťahuje brožúru akadémie, ktorá nesie jeho meno.

„Vidíte? Kto je tam?“ ukazuje na fotografiu, ktorá sa nachádza na druhej strane titulky. Na zábere je Igor Liba spolu s Waynom Gretzkym.

Bývalý slovenský hokejista sa so zrejme najlepším hráčom všetkých čias stretol počas angažmánu v Los Angeles Kings.

S fenomenálnym Kanaďanom dokonca aj býval na izbe počas tripov. „Niekedy som ho však aj ľutoval,“ spustí s východniarskym prízvukom.

„Stále sa musel schovávať, všade ho prenasledovali fanúšikovia. Z hotela či štadióna nevychádzal s nami, ale zadným východom,“ spomína Liba, ktorý v zámorí strávil len jednu sezónu 1988/89.

„Celý deň mal nalinajkovaný, stále chodil po rôznych akciách, všade sa zúčastňoval, nemal to jednoduché.“

Wayne Gretzky a Igor Liba. Foto: autor článku

 

Som vzor pre deti a rodičov

Podobne ako Gretzky, ani Libovi to veľmi nevyšlo s trénerským angažmánom medzi seniormi. Prešovský rodák sa preto dal na trénovanie malých hokejistov. V košickej Čani stojí zimný štadión, v ktorom vedie Liba Academy.

"Nemal som prácu, pomáhal som v jednom košickom Centre voľného času. Práca s deťmi ma inšpirovala, chcel som si založiť niečo vlastné.“

Zhodou okolností vtedy v 17-kilometrov vzdialenej obci Čaňa otvárali zimný štadión. Libovi sa pozdávala lokalita.

„Chcel som to na dedine, lebo tam vymrel šport. Voľakedy celá dedina športovala, teraz je na nich mŕtvo. Čaňa je navyše spádová pre ďalších 19 dedín.“

Akadémia nesie jeho meno, Liba investuje čas, vedomosti a zháňa sponzorov. „Som na každom tréningu, som vzor pre deti a rodičov,“ dodáva.

A či jeho meno zaberá na potenciálnych sponzorov? „Každý mi povie: pán Liba, je pekné, čo robíte. No ale dostať peniaze od ľudí je ťažké. Nie je to tu nastavené pre podnikateľov,“ ponáša sa.

 

Nový výstroj je zbytočný

Zrazu na dvere trénerskej šatne zaklope jeden z otcov mladých hokejistov. „Nemáte požičať hokejku?“ pýta sa.

„Marek, ty máš myslieť na výstroj, nie oco,“ spustí Liba, ktorý sa zrazu z prívetivého respondenta mení na autoritatívneho trénera.

Nakoniec vyplýva, že za všetko môže otec, ktorý upratoval auto a všetko z neho vybral. Aj hokejový výstroj.

Hokejka pre nádejného hokejistu sa nájde. Podobné by to bolo aj v prípade, keby potreboval inú časť výstroja.

„Snažíme sa ho zháňať, rodičia nám nosia obnosené veci, my ich posunieme ďalším. Nový výstroj je zbytočný, dieťa z neho o pol roka vyrastie,“ vysvetľuje šéf akadémie a s úsmevom dodáva:

„Rodičia si myslia, že kúpia drahší výstroj a dieťa bude lepšie hrať, ale je to blbosť.“

Liba Academy je určená pre deti z dedín, ktoré by rodičia nestíhali voziť do Košíc.

„Najmladší majú tri roky, najstarší do 15. Fungujeme štyri roky, z tých starších už nič nebude, ide len o to, aby športovali.“

Igor Liba (uprostred) počas tréningu. FOTO TASR – Milan Kapusta , 19. august 2013

 

Za všetko môžu rodičia

Deň pred našou návštevou u Igora Libu sme sa v Košiciach boli pozrieť na finálový turnaj štvrtáckeho turnaja Orange Minihokej Tour.

Na tribúnach počas celého turnaja dokola zneli tieto výkriky: „Strieľaj! Daj gól!“

Niečo podobné zažíva na detských turnajoch každý víkend aj Igor Liba, ktorý zvykne tvrdiť, že sa počas kariéry viac tešil z gólovej prihrávky, ako keby gól strelil sám.

„Naši rodičia nemali čas, aby sa na nás chodili pozerať na štadión. Teraz je rodič prvý tréner. Decko príde domov z tréningu a rodič doňho hustí: nenahrávaj, dávaj góly, pôjdeš do NHL!“ opisuje muž, ktorý si v profilige aj zahral – v 37 zápasoch nazbieral 25 bodov (7+18).

„Deti potom ťažko nútiť ku kolektívnej hre, aby si prihrávali a mali radosť z hry. Nie je u nich kreativita. Ale na vine nie sú deti, ale tréneri a hlavne rodičia.“

Keď sme si dohadovali termín rozhovoru, Igor Liba povedal, nech prídeme tak, aby sme si mohli pozrieť tréning najmenších detí.

„To je najväčšia radosť, tieto deti sú ešte neskazené, čisté, povedia pravdu. Nie sú skazené rodičmi a okolím.“

Igor Liba o rodičoch mladých hokejistov.

Popri ukričaných rodičoch je na detských turnajoch badať aj nervóznych trénerov. Červení v tvári, kričia na rozhodcov a svojich zverencov, hádajú sa s trénermi súpera.

„Decko nevie, čo znamená nadávka, je vystrašené. Každý tréner má inú metódu, ale táto je zlá. My na turnajoch skôr upokojujeme. Každý nemôže byť trénerom mládeže, treba k tomu mať vzťah, iný prístup, trpezlivosť.“

Aj kvôli týmto okolnostiam sa Igor Liba v prípade detí neskrýva za spomienkový optimizmus a vetu „keď som bol ja v ich veku...“.

„Dnes sa rodičia schovávajú za vetu, že deti sú lenivé. Ale ja si dovolím tvrdiť, že nie sú. Niekedy sú rodičia sebci, povedia si, že sa im s deťmi nechce na tréning, lebo je napríklad vonku pekne,“ rozčuľuje sa Liba.

„Potom majú pred nami len milión výhovoriek, ale je fakt, že decko sa bez auta nepohne. My sme ešte mohli chodiť na tréningy pešo, pri dnešnej premávke by som to už nedovolil.“

 

Súčasný hokej ho nebaví

Dnes 55-ročný bývalý hokejista spomína na staré hokejové časy s veľkou nostalgiou.

Pred rokom 1989 nám podľa neho závideli metodiky napríklad aj Švédi. Preto nechápe, prečo sa od nich teraz chceme učiť my.

„Nie, že by sme sa vrátili k našej metodike. Po revolúcii sme všetko zrušili, zničili.“

Libovi prekáža hlavne to, že zo súčasného hokeja sa vytratila hravosť. Dnešný hokej ho nebaví, až na jednu výnimku.

„Minulý rok ma na majstrovstvách sveta nenormálne nadchli Kanaďania, to bol hokej ako voľakedy. Ladne korčuľovali, vedeli o sebe, nahrávali si, radosť pozerať. Naložili Rusom, to bolo niečo nádherné!“

V piatok 10. januára 2014 sa odohral v Bratislave  súboj legiend medzi výbermi Česka a Slovenska proti Rusku. Zápas pripomenul slávne duely odvekých rivalov v boji o svetový hokejový trón v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Súboj sa odohral deň pred exhibičným duelom medzi Výbermi Východnej a Západnej konferencie KHL, ktorý sa uskutoční v sobotu 11. januára v Slovnaft aréne. Na snímke Igor Liba z tímu Old Boys Československa počas zápasu legiend 10. januára 2014 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann

Liba tvrdí, že hokejové trendy sa v súčasnosti obrátili – kým teraz sa hrá pre veľký počet Európanov kreatívnejšie v NHL, v európskych ligách je hokej jednoduchší a viac na náhodu.

Liba si v profilige zahral ako jeden z prvých Čechoslovákov, ktorým režim oficiálne dovolil odísť z krajiny.

Do zámoria prišiel v časoch, keď v ňom pôsobilo minimum európskych hokejistov. Hralo sa jednoducho – nahodený puk a bitka oň.

Liba mal niekoľko možností emigrovať, no vždy sa rozhodol, že zostane doma v Košiciach. Doba bola iná, jeden z najlepších vtedajších svetových hokejistov ani netušil, že ho v roku 1983 draftovalo Calgary.

„Odísť som mohol hocikedy, na každých majstrovstvách sveta či zahraničnom výjazde sa okolo nás motali agenti. Mal som však v sebe, že neemigrujem.“

Prečo? „Nie každý má takú povahu, nechcel som odísť.“

 

Doteraz nechápe, prečo nehral za Slovensko

Keď sa napokon ako 28-ročný dostal do zámoria, začal v Minnesote, v ktorej zažil šok. Tréner ho poslal na farmu, nech sa rozohrá.

„Doma som pravidelne hrával, bol som majster sveta, hral som na Kanadských pohároch, na olympijských hrách. A mne tréner povie, nech sa idem rozohrať. Dušan Pašek išiel, ale ja som odmietol a povedal dovidenia.“

Už o pár dní sa hlásil v New Yorku miestnym Rangers. Pre zranenie však odohral len desať zápasov a neskôr ho vymenili do Los Angeles k Waynovi Gretzkemu.

Doteraz ľutuje, že už po roku sa nechal zlákať agentom na angažmán v Nemecku. Dlho nevydržal ani tam a postupne sa cez menšieho hokejové krajiny vrátil do Košíc, s ktorými ešte stihol ako 38-ročný vybojovať slovenský titul v roku 1999.

Štvrté stretnutie finálovej série o titul majstra Slovenska v ľadovom hokeji HC VSŽ Košice - Slovan Harvard Bratislava 14. apríla 1999 v Košiciach vyhrali domáci 3:0 a stali sa už tretíkrát slovenským šampiónom. Na snímke kapitán HC VSŽ Košice Igor Liba s víťaznou trofejou majstra ligy 1998/99
Foto: Milan Kapusta/TASR

Najväčšiu slávu zažil Igor Liba v Československu 80. rokov. S Košicami získal v roku 1986 historicky prvý titul, ktorý o dva roky neskôr zopakoval.

Keď skončil vojenčinu v Jihlave, chceli ho v Slovane aj v Sparte, no on im odpovedal: „Ale kde, ja pôjdem do Košíc!“

V československej reprezentácii má na konte 211 zápasov, čo je najviac spomedzi Slovákov.

Keď mal 33 rokov, začala sa formovať slovenská reprezentácia. Doteraz nevie pochopiť, prečo v nej odohral len jeden zápas.

„Vtedy nikto nevedel, kto je Šatan či Pálffy. Ale vedeli, kto je Rusnák, Ihnačák či Slanina. Všetkých nás vyhodili,“ hovorí.

 

S fanúšikmi na pivo

Igor Liba tvrdí, že hokejová sláva bola v jeho časoch iná ako teraz.

„S fanúšikmi sme žili viac ako teraz. Po zápase sme s nimi išli na pivo, rozoberali zápas. Viac sme medzi nich chodili,“ spomína.

„Teraz príde hráč na tréning autom, odtrénuje a ide domov. Ani ich nevidno, za 15 rokov som nestretol nikoho z novodobých hokejistov. Majú iný svet.“

Liba už koncom 80. rokov pri Gretzkom zažil, ako to bude o dve desaťročia neskôr vyzerať na Slovensku.

„V Amerike bolo všetko komerčné, biznis. Napríklad v Československu sme nič neplánovali, žiadne komerčné akcie. Teraz vás volajú na guláš, musia lákať ľudí. Vtedy však ľudí nebolo treba volať, prišli automaticky.“

Igor Liba o dnešných športovcoch.

Zo slov Igora Libu vyplýva, že sa len ťažko dokázal zaradiť do súčasnej konzumnej spoločnosti. Keď sa ho pýtame, čo je na súčasnom hokeji dobré, neponúkne priamu odpoveď.

„My sme generácia, ktorá vníma hokej inak. Nenecháme si do neho kafrať, hocikto nám o ňom nemôže rozprávať,“ vysvetľuje Liba dôvod, prečo sa ani on trénersky nepresadil.

„Novodobí funkcionári potrebujú trénerov, ktorí počúvajú. Každý chce výsledky za každú cenu. Milan Staš, Jančuška, Ihnačák, všade mali problémy, lebo sú takí, že si nenechajú rozprávať do práce.“

 
ČO SA DEJE
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo