Zatrpknutý Kozák, mlčiaci hráči. Zabudnime na spory hráči – novinári. Kvôli fanúšikom

12. 11. 2016 |
 

Zaspomínajme si na časy, keď hráči hrali fantasticky, médiá písali o nich tak, ako si zaslúžili, a za to im hráči umožňovali robiť si svoju prácu a informovať fanúšika.

FOTO TASR - Michal Svítok

Z trénera Kozáka už druhý kvalifikačný zápas po sebe cítiť viac zatrpknutosť ako radosť z dvoch víťazstiev so skóre 7:0.

Kapitán Martin Škrtel, ten najpovolanejší medzi hráčmi, na otázky odpovedá: Spýtajte sa Mira Hašana (novinár Denníka Šport, pozn. red.).

Juraj Kucka sa novinárom vyhýba, Vlado Weiss pred nimi uniká zadnými východmi. Viacero hráčov si neodpustí poznámku smerom k novinárom.

Rozumiem, že sa hráčov mediálny humbuk spred približne dvoch mesiacov dotkol. Rozumiem, že bolo nešťastné zo strany niektorých médií skopať pod čiernu zem hráčov, ktorí práve na Eure dosiahli možno životný úspech.

Rozumiem tomu, že očakávali podporu, no dostalo sa im kritiky. Na Slovensku sa veľmi rýchlo zabúda.

Priznávam, médiá mali na tomto veľký podiel viny. Nemá však význam snažiť sa zodpovedať otázku či bolo skôr vajce alebo sliepka. Či najprv prišla kritika zo strany médií alebo slabšie výkony hráčov a ich mimoihriskové excesy.

Treba zabudnúť na ublížené egá a posunúť sa ďalej. Súčasťou práce novinárov je aj kritizovať. Súčasťou práce športovca je prácu novinárov stráviť. Tak to robia profesionáli.

Samozrejme, každý má právo byť nahnevaný na niečo alebo niekoho, s kým má zlé skúsenosti. Nie je však správne byť nahnevaný na všetkých a stále.

Či chceme, alebo nechceme, v konečnom dôsledku na to dopláca divák. Presne ten, po ktorom volal tréner Kozák po zápase s Litvou. Keď ho už prilákame dobrou hrou, odrádzame ho ťažkým vzduchom okolo reprezentácie. Výčitkami z minulosti a urazeným trucom.

Tým, že radosť z víťazstva si hráči uzamknú niekde v šatni a nepustia ju medzi fanúšikov… lebo médiá.

Minca slovenskej zábudlivosti má dve strany. Zabúda sa na úspechy, ale rovnako rýchlo sa dá zabudnúť aj na to horšie čo bolo. Zabudnime preto čo najrýchlejšie na dusno v trojuholníku reprezentácia – médiá – fanúšikovia a posuňme sa ďalej.

Zaspomínajme si na časy, keď hráči hrali fantasticky, médiá písali o nich tak, ako si zaslúžili, a za to im hráči umožňovali robiť si svoju prácu a informovať fanúšika. Veď ten je v tomto trojuholníku najdôležitejší. 

| Zdieľaj článok cez Email
 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo