Nevolajte ma arogantný, som šampión (veľký profil Josého Mourinha)

4. 10. 2017 |
 

Počas svojich troch rokov v Barcelone bol vynikajúci. Hovorili, že bol iba tlmočník – nezmysel, povedal Louis Van Gaal o Josém Mourinhovi. Toto je príbeh úspešného portugalského trénera.

Tréner Manchestru United Jose Mourinho.
Foto: TASR/AP

Bolo to 24. mája 2017 – mužstvo Josého Mourinha víťazí vo finále Európskej ligy nad Ajaxom Amsterdam 2:0. Futbalisti United nedovolili mladíkom z Amsterdamu v štokholmskom finále prakticky nič a zaslúžene dvíhajú nad hlavu trofej pre víťaza súťaže.

Manchester United tak získal aj svoju poslednú trofej, ktorá v jeho bohatej zbierke chýbala. Fanúšikovia United si vydýchli, ich klub si vďaka tomuto víťazstvu zahrá aj v novej sezóne v skupinovej fáze Ligy majstrov.

Dobré čítanie na portáli sportinak.sk podporuje futbalovysen.sk.

José Mourinho je i tak na ostrovoch kritizovaný za slabší herný prejav počas celého ročníka, odpovedá tomu aj umiestnenie v tabuľke Premier league.

Napriek kritike však dokázal v sezóne 2016/17 získať s klubom tri trofeje – Community Shield, EFL Cup a vyhral aj spomenutú Európsku Ligu. Pre viacerých trénerov by bola takáto sezóne jednou z najlepších v ich kariére, pre portugalského lodivoda je to jedna z jeho „slabších sezón“. Nie nadarmo si Mourinho vyslúžil (či vlastne sám udelil) prezývku „The Special One“.

José Mourinho - Detstvo

José sa narodil 26. januára 1963 v portugalskom meste Setubal matke Marii a otcovi Josému Manuelovi. Josého matka pochádzala z bohatej rodiny, jej otec bol totiž podnikateľom. Maria tak chcela, aby malý Jose pokračoval v šľapajach jej otca.

Otec, bývalý profesionálny brankár a neskôr tréner však chcel mať zo syna futbalistu. O mladíkovej budúcnosti však nakoniec rozhodla Maria, pretože José Manuel nemal na syna čas kvôli pracovným povinnostiam trénera.

Tréner Manchestru United José Mourinho máva fanúšikom po zápase vianočného 18. kola anglickej futbalovej Premier League Manchester United - FC Sunderland v pondelok 26. decembra 2016. FOTO TASR/AP

Mladý José tak mal podľa želaní svojej matky vyštudovať jednu z ekonomických škôl, kam ho Maria pyšne prihlásila. Budúci tréner však už vtedy vedel, že to nie je to pravé a tak akademickú pôdu školy opustil už po prvom dni. Namiesto toho začal študovať športovú vedu na technickej Univerzite v Lisabone.

Dnes slávny tréner podľa všetkého už od útleho detstva vedel, čím sa chce v budúcnosti živiť. „Keď mal 13 alebo 14 rokov, stal som sa manažérom a musel som veľa cestovať. José si vždy našiel spôsob, ako sa so mnou dostal na zápas. Začal tým, že dával inštrukcie podávačom lôpt. Vždy bol za našou lavičkou. Niekedy som mu dával inštrukcie a on vždy bežal na druhú stranu ihriska, aby ich predal mojim hráčom. Už vo veľmi mladom veku sa oboznámil s taktikou a štýlom hry. Keď mal 16 povedal mi, že sa chce stať manažérom. Pozeral zápasy tímov, proti ktorým sme mali hrať a podával mi o nich hlásenia. Veľmi mi to pomáhal,“ povedal o synovi José Manuel Mourinho.

Po ukončení štúdia na Univerzite v Lisabone pôsobil Mourinho päť rokov ako učiteľ telesnej výchovy. Neskôr sa stal trénerom mládeže.

Ako futbalista začínal v klube C.F. os Belenenses, ale ako hráčovi v poli sa mu ale veľmi nedarilo. Často bol porovnávaný so svojim otcom, ktorý kedysi pôsobil ako brankár v národnom výbere Portugalska. Mourinhovi často vyčítali jeho pomalé tempo na ihrisku či chýbajúcu fyzickú silu v osobných súbojoch. Výsledkom kritiky bolo Josého ukončenie futbalovej kariéry v mladom veku. Svoj hráčsky koniec argumentoval slovami, že celú svoju snahu bude sústrediť do povolania manažéra. S odstupom času sa ukázalo, že to bolo výborné rozhodnutie.

Jose Mourinho ako tréner Realu Madrid. Foto - TASR/AP

José Mourinho - Trénerské začiatky a prvé angažmá v Portugalsku

Začiatkom 90-tych rokov sa stal mladý José Mourinho tlmočníkom a asistentom sira Bobbyho Robsona v Sportingu Lisabon. Neskôr nasledoval anglického manažéra aj do Porta a Barcelony. Priateľstvo medzi Robsonom a Mourinhom bolo údajne veľmi silné, založené na vzájomnej dôvere a rešpekte.

Robson nechal napríklad Mourinha viesť rezervný tím Barcelony a pri vybraných turnajoch viedol Jose dokonca aj ako hlavný tréner A-tím. Už ako asistent v Barcelone sa stretol s Rivaldom, Figom, Guardiolom či Luisom Enriquem.

Keď Robson odišiel z Barcelony, očakávalo sa, že Mourinho ho bude nasledovať. Opak bol ale pravdou. Portugalský kouč v klube zostal ešte dva roky a robil asistenta Louisovi Van Gaalovi. Ako sám Mourinho neskôr priznal, počas jeho trénerských začiatkov ho štyri roky strávené v Katalánsku pozitívne ovplyvnili.

Prvom trénerskou zastávkou vo funkcii hlavného tréner bola pre Mourinha v rodnom Portugalsku Benfica Lisabon. Mužstva sa ujal počas sezóny 2000/01, keď ako hlavný tréner nahradil Juppa Heycknesa, s ktorého výsledkami nebolo vedenie spokojné. Mourinho vydržal ako nový tréner však iba deväť zápasov.

Nebolo to však pre zlé výkony mužstva, práve naopak. Mužstvo sa po Mourinhovom príchode dostalo do hernej pohody o čom svedčí aj víťazstvo 3:0 v derby nad Sportingom Lisabon. Mourinho, určený ako dočasný tréner do konca súťažného ročníka požiadal prezidenta klubu Manuela Vilarinha práve po tomto víťazstve o predĺženie kontraktu. Nepochodil, prezident klubu jeho žiadosti nevyhovel.

A tak 5. decembra 2000 z klubu odišiel. S odstupom času Vilarinho priznal, že v tom čase urobil obrovskú chybu. Ešte počas pôsobenia v Benfice dostal Mou ponuku od Bobbyho Robsona na pozíciu asistenta v Newcastli United. Mourinho však odmietol.

Po odchode z Benficy Lisabon bol Mourinho počas leta 2001 predstavený ako nový tréner tímu Uniao de Leiria. Klub hral v tom čase v najvyššej portugalskej lige a pod vedením Josého Mourinha dosiahol svoje historicky najlepšie umiestnenie v klubovej histórii. Na konci sezóny obsadil Mourinhov tím 7.miesto, keď počas decembra neprehral osem zápasov v rade a bol dokonca na 4.mieste.

Poslednou zastávkou Josého Mourinha v Portugalsku bolo potom FC Porto. José sa mužstva ujal počas sezóny 2001/02. Porto prebral po odchádzajúcom trénerovi Octaviovi Machadovi a v tom čase klubu patrilo v ligovej tabuľke 5. miesto, v skupinovej fáze Ligy majstrov boli dokonca na poslednom mieste.

Zlepšené výkony a 15 zápasov v rade bez prehry zabezpečili tímu konečné 3.miesto v tabuľke. Mourinho navyše na konci sezóny prisľúbil, že v novom ročníku získa s tímom ligový titul.

Počas svojho pôsobenia v Porte vybudoval silný tím, ktorého kostru tvorili Ricardo Carvalho, Vitor Baia, Costinha, Deco, Dmitri Alenichev, Helder Postiga, Paulo Ferreira, Nuno Valente či Maniche. Porto sa pod Mourinhom prezentovalo nátlakovou hrou a vysokým pressingom, tzv. „pressao alta“ – štýl hry založený na napádaní súpera a rýchlom získaní lopty. Mourinhove slová sa v nasledujúcej sezóne naplnili.

Porto vyhralo titul s rekordným počtom bodov 86 zo 102 možných. Do sezóny 2015/16 to bol zároveň portugalský rekord. V majstrovskej sezóne 2002/03 získal Mourinho treble, keď k titulu pridal ešte portugalský pohár  a triumf v UEFA Cup-e (terajšia Európska liga).

Na začiatku sezóny 2003/04 získalo Porto ďalšiu trofej – portugalský superpohár. Na konci sezóny potom prišiel najväčší úspech v histórii klubu – José Mourinho sa stal so svojim portugalským klubom víťazom Ligy majstrov, keď vo finále zdolal Monako jednoznačne 3:0.

Mourinho dokázal na ceste do finále vyradiť aj slávny Manchester United vedený Sirom Alexom Fergusonom. K vyradeniu Manchestru United si Mourinho neodpustil jeden zo svojich typických komentárov: „Chápem, prečo je (Alex Ferguson) rozčúlený. Má niekoľko najlepších hráčov na svete a mali by si viesť oveľa lepšie. Tiež by ste boli smutný, ak by v zápase dominoval váš protivník, ktorého celková hodnota mužstva je iba 10% z toho vášho," povedal po zápase Mourinho.

José Mourinho - Trénerská výzva v Premier league

Josého trénerské úspechy neostali dlho bez povšimnutia. V roku 2004 si ho vyhliadol nový majiteľ FC Chelsea Roman Abramovič. V tom čase sa začala písať nová história klubu, pri ktorej zrode bol práve Mourinho s Abramovichom. Do Londýna si portugalský kouč vzal aj Ricarda Carvalha a Paula Ferreiru z Porta. Už na svojej prvej tlačovej konferencii v klube dal Mourinho všetkým novinárom jasne najavo, s kým majú dočinenia: „Nevolajte ma arogantný, som európsky šampión a myslím si, že som Special One.“

Tieto slová do bodky naplnil hneď vo svojej prvej sezóne v klube. S FC Chelsea získal majstrovský titul a to vo veľkom štýle. Na konci sezóny malo mužstvo Josého Mourinha na konte 96 bodov v PL a hneď niekoľko rekordov: 25 čistých kont, iba 9 inkasovaných gólov počas celej sezóny či 15 výhier na ihriskách súperov.

José týmto titulom ukončil presne 50-ročné čakanie klubu na túto cennú trofej. Keď sa k tomu priráta aj ligový pohár, môžeme hovoriť o obdivuhodnej prvej sezóne v Anglicku. V nastavenom trende pokračoval aj v tej ďalšej – v ročníku 2005/06 Chelsea obhájila titul a získala aj Community Shield po výhre 2:1 nad Arsenalom.

Mourinhova oslava majstrovského titulu zostáva dodnes v pamäti priaznivcov klubu zo Stamford Bridge. José pri ďakovaní fanúšikom odhodil svoju medailu pre víťaza Premier League do hľadiska, za čo si vyslúžil ovácie domáceho publika. V nasledujúcej sezóne skončila Chelsea v lige na druhom mieste za majstrovským Manchestrom United.

Cenou útechy bol pre fanúšikov zisk ligového pohára a FA Cupu. Sezóna 2007/08 bola však potom konečnou pre portugalského trénera v modrej časti Londýna. Po nepresvedčivom štarte do sezóny a aj v dôsledku komplikovanom vzťahu s Abramovičom oznámil 20. septembra 2007 Mourinho svoj koniec na lavičke The Blues.

Počas troch rokov v klube získal šesť trofejí, doma neprehral jediný ligový zápas a dodnes je najúspešnejším manažérom v histórii klubu.

Hráč tímu Chelsea Frank Lamprad (vľavo) sa teší spolu so svojím trénerom Josem Murinhom po zápase futbalovej Ligy majstrov proti FC Barcelona 8. marca 2005 na štadióne Stamford Bridge v Londýne. Foto - TASR/AP

Dobrodružstvo v Taliansku, Španielsku a návrat do Londýna

Ďalšiu časť svojej trénerskej kariéry napísal José Mourinho v Taliansku, kde bol 2.júna 2008 oficiálne predstavený ako nový manažér Interu Miláno. Rovnako ako pri odchode do Chelsea si so sebou vzal svoj celý realizačný tím. Počas svojej prvej sezóny priviedol do mužstva iba tri výraznejšie posily – Muntariho, Quaresmu a Manciniho. V A-mužstve Interu dal navyše šancu aj 18-ročnému Balotellimu.

To všetko ale stačilo na to, aby ihneď po príchode do Talianska vyhral s mužstvom v prvej sezóne titul v Serii A a taliansky Superpohár. Ani v novej krajine neostal The Special One nič dlžný svojej povesti, keď otvorene kritizoval svojich trénerských rivalov Luciana Spallettiho, Claudia Ranieriho a Carla Ancelottiho za to, že sa im v sezóne 2008/09 nepodarilo získať žiadny titul. Spomínané trio označil pojmom „zero titles“ (nula titulov).

Najlepší vzťah nemal Mourinho ani s talianskymi novinármi či rozhodcami, ktorých neraz kritizoval za sporné rozhodnutia. V zbieraní trofejí ale pokračoval aj v ďalšej sezóne. V ročníku 2009/10 sa stalo Inter Miláno prvým talianskym tímom, ktorému sa podarilo vyhrať treble – Seriu A, taliansky pohár a Ligu majstrov.

Počas celého ročníka Inter v lige dominoval. Na ceste do finále Ligy Majstrov vyradil Mourinhov Inter aj slávnu Barcelonu po brilantnom defenzívnom taktickom výkone na Camp Nou. Vo finále si neskorší víťaz poradil s nemeckým Bayernom Mníchov 2:0.

Pred touto úspešnou sezónou priviedol José do tímu piatich kľúčových hráčov, ktorí sa výrazne podpísali pod brilantnú sezónu Interu – Diego Milito, Thiago Motta, Lucio, Samuel Etoo a Wesley Sneijder. O to smutnejšia a nečakaná správa prišla deň po finále LM – José Mourinho oznámil, že to bol jeho posledný zápas v úlohe manažéra Interu Miláno. Lúčenie s klubom a hráčmi bolo pre všetky zúčastnené strany veľmi emotívne.

José totiž neodolal ponuke Realu Madrid a 31.mája 2010 sa stal trénerom španielskeho veľkoklubu. Za jeho angažovanie zaplatil klub Interu Miláno tučné odstupné. Svoju prvú sezónu v Madride však začal Mourinho ziskom španielskeho pohára.

Svoje prvé El Clásico ale prehral na štadióne Barcelony vysoko 5:0 a okamžite sa ocitol pod vlnou obrovskej kritiky. V sezóne 2011/12 sa už ale tešil zo zisku ligového titulu. Vo svojej poslednej sezóne v klube pridal do zbierky trofej pre víťaza španielskeho superpohára, čím skompletizoval svoju zbierku a v priebehu dvoch rokov tak vyhral v Španielsku všetky dostupné trofeje.

Prečítajte si aj

The Normal One. Veľký profil trénera Jürgena Kloppa

Na konci spomínanej sezóny oznámil prezident Realu Madrid Florentino Pérez, že po vzájomnej dohode Mourinho opustí klub. V lete 2013 sa portugalský tréner vrátil na ostrovy, druhýkrát vo svojej kariére sa upísal londýnskej Chelsea.

Napriek dlhodobej zmluve strávil pri svojom druhom pobyte v klube iba dva a pol roka. Najúspešnejším ročníkom bola pre Josého sezóna 2014/15. V nej dokázal opäť vyhrať anglickú Premier league a rovnako aj anglický pohár. Po sezóne bol zaslúžene vyhlásený za najlepšieho manažéra celého ročníka PL. Obrovská herná a výsledková kríza však zasiahla The Blues v nasledujúcom ročníku 2015/16.

Obhajca titulu mal po odohraných zápasoch na konte iba 11 bodov, čo v decembri vyústilo k vyhadzovu slávneho trénera z klubu. Bez práce ale dlho neostal, 27. mája sa stal novým trénerom Manchestru United. Tento krok vyvolal vo väčšine fanúšikov Chelsea odpor a nenávisť. José Mourinho je ale dodnes jedným z najúspešnejších trénerov na tejto futbalovej planéte. O jeho nesporných kvalitách svedčí aj rekord, ktorý držal od 23.2. 2002 do 2.4. 2011.

Počas deviatich rokov neprehral 150 domácich súťažných zápasov v lige. Zlomiť tento rekord sa podarilo v apríli 2011 až Sportingu De Gijon, ktorý na Estadiu Santiago Bernabeu dokázal zdolať Real Madrid 1:0. Bezprostredne po zápase prišiel do šatne hostí aj sám José, aby hráčom outsidera zatlieskal a zložil poklonu.

A jeho štart do druhej sezóny na lavičke Manchesteru United? Úvodných sedem zápasov: šesť výhier a 21 strelených gólov.

Takto opisujú Josého Mourinha hráči a tréneri

Florentino Pérez (prezident Realu Madrid): „Myslím si, že je skvelým príkladom. Dokáže hovoriť piatimi jazykmi. Šiel a stal sa tlmočníkom Bobbyho Robsona, nasledoval ho do Barcelony, pracoval aj pod Van Gaalom. Učí sa počas celej svojej kariéry. Ukázal odhodlanie, že sa naozaj chce stať trénerom. Nikdy neodohral profesionálny zápas – povedzte mi, koľko prezidentov by dalo prácu manažéra človeku, ktorý neodohral jeden zápas? Žiadny! On to ale dokázal. Trénoval malý tím v Portugalsku, potom trénoval Porto, vyhral s ním ligu, európsku ligu aj ligu majstrov. Išiel do Chelsea a vyhral ligu. Potom to bol Inter Miláno. Toto je skvelý príklad pre každého, kto sa chcem niekam dostať a mať sa dobre. Nemali by ste si do cesty stavať prekážky.“

Steven Gerrard (bývalý hráč a legenda Liverpoolu): „Nie som fanúšikom herného štýlu Josého Mourinha, no je to fascinujúca osobnosť. Je veľmi inteligentný, má neuveriteľnú charizmu a zvláštny spôsob, ako zaobchádza s vecami. Vždy odvracia pozornosť na seba – nie pre jeho ego, ale aby zbavil tlaku svojich hráčov.“

Wesley Sneijder (bývalý hráč Interu Miláno): „Pre mňa bol José najlepší. Bol prvý manažér, s ktorým som sa stretol a vytvoril som si s ním špeciálny vzťah. Presne vedel, čo hráč potrebuje. Formoval ducha tímu a to bolo impozantné. Nemali sme skupinovú mentalitu na to, aby sme vyhrali ligu majstrov a aj tak sme to dokázali.“

Louis Van Gaal (futbalový tréner): „Počas svojich troch rokov v Barcelone bol vynikajúci. Hovorili, že bol iba tlmočník – nezmysel! Bol asistentom trénera, bol niekým, kto chápal filozofiu Barcelony a zdieľal so mnou veľa rovnakých vlastností. Hráči ho veľmi rešpektovali. Trénoval sám rezervný tím Barcelony a bol excelentný. Som trochu prekvapený, že sa stal známym pre iný typ futbalu – viac defenzívnejší. S nami v Barcelone taký nebol.“

 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo