Útočník, ktorý nikdy neskóroval. Príbeh najväčšieho podvodníka futbalových dejín

18. 8. 2015 |
 

Carlos Henrique Kaiser sa dvadsať rokov živil ako profesionálny futbalista, pritom mu chýbal akýkoľvek talent. Najneuveriteľnejšími trikmi sa mu však darilo vyhýbať sa ihrisku a v priemere odohral len niekoľko desiatok minút za sezónu.

 

BRATISLAVA. Hovorí sa, že talent a tvrdá práca sú nevyhnutné, aby sa človek stal futbalovým profesionálom. História však pozná muža, ktorý dal tejto teórii poriadne na frak.

Brazílčan Carlos Henrique našiel úplne iné prostriedky, akými si splniť sen o kariére profesionálneho futbalistu. Klamstvá, mystifikáciu a prešibanosť.

Hrával v známych kluboch, užíval si luxusný život futbalovej hviezdy, pritom ako útočník za celú kariéru nestrelil jediný gól. Nečudo – robil všetko preto, aby sa ihrisku vyhol.

 

Nebol dosť dobrý

Všetko pritom začalo ako bežný príbeh brazílskeho chlapca, ktorý sa túži stať slávnym futbalistom. Carlos Henrique sa narodil v roku 1963 do relatívne chudobnej rodiny. Logicky práve kariéra futbalistu mu mala pomôcť k lepšiemu životu. Na prahu dospelosti s ním však rozviazal mexický klub Puebla zmluvu a uvedomil si, že na splnenie sna mu chýba to najpodstatnejšie – futbalové schopnosti. Carlosa Henriqueho to neodradilo a v plnení svojho plánu začal používať praktiky, nad ktorými aj po troch desaťročiach zastáva rozum.

Začal prefíkaným ťahom, keď si sám prisúdil prezývku Kaiser. Bol to nemecký preklad slova cisár a predovšetkým prezývka jedného z najslávnejších futbalistov tých čias Franza Beckenbauera. Sám Henrique vysvetľoval, že prezývku dostal pre podobný herný štýl s nemeckou legendou, čo už samo o sebe bola v tom čase skvelá reklama.

Okrem toho začal obiehať nočné kluby v Riu de Janeiro, aby sa votrel do priazne brazílskych futbalových hviezd. Keď sa mu podarilo naviazať kamarátstva s hráčmi ako Romário, Bebeto či Renato, jeho plán sa začal napĺňať. Vedenie slávneho Botafoga práve na odporúčanie Romária ponúklo Kaiserovi trojmesačný kontrakt.

Relácia, v ktorej Carlos Henrique Kaiser podrobne opísal svoje praktiky

 

Lopte sa musel vyhýbať

Samotný hráč však vedel, že akonáhle by vyšli najavo jeho skutočné schopnosti, v klube by skončil. Preto hneď po príchode predstieral zranenie. Neskôr trénerovi vysvetlil, že pre jeho štýl hry je dôležitá rýchlosť a tak potrebuje niekoľko týždňov individuálneho tréningu naviac, aby sa dostal do optimálnej fyzickej formy.

Za ten čas si užíval to, kvôli čomu to všetko robil – vysoký plat v podstate za nič, búrlivý nočný život a priazeň žien pohybujúcich sa okolo profesionálnych futbalistov.

Keď sa už príchodu na ihrisku v úlohe striedajúceho hráča nevyhol, opäť sa vynašiel. Skôr, než stihol mať prvý kontakt s loptou, zvalil sa pri šprinte na zem a trénerovi oznámil, že si roztrhol zadný stehenný sval. Keďže v tej dobe ešte nebola magnetická rezonancia, klubovému vedeniu neostávalo nič iné, iba mu veriť.

Veľmi starostlivo budoval aj svoju popularitu v kabíne. „V tom čase hráči počas predzápasového sústredenia nemohli opustiť hotel. Pred ich príchodom som preto prenajal niekoľko izieb a zaplatil niekoľko žien. Keď potom prišli hráči, mohli stretnúť ženy aj napriek tomu, že museli ostať v hoteli,“ spomína samotný Kaiser.

Kliknite si na našu titulku, na ktorej nájdete rubriky Výrok dňa či Troll Karol Športináka.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

 

Anglická hatlanina a mobil z hračkárstva

Okrem vyšportovanej postavy mu na dôveryhodnosti dodával ešte špeciálny trik – často s mobilom pri uchu predstieral telefonát s anglickými klubmi, bijúcimi sa o jeho služby. Už samotné vlastníctvo mobilu dodávalo v tom čase človeku na vážnosti. Navyše medzi brazílskymi hráčmi bola vtedy znalosť angličtiny takmer nulová, preto mu všetci v klube naleteli. Až na jedného.

Klubový lekár po anglicky vedel a keď si raz vypočul Kaiserov „telefonát“, hneď mu bolo jasné, že hráč v skutočnosti angličtinu len imituje a hovorí nezmysly. Keď sa Kaiser sprchoval, prezrel mu veci a zistil, že aj samotný mobil je len hračka. V klube s ním okamžite stratili trpezlivosť, no jeho príbeh sa tým neskončil. Práve naopak.

Rovnaký postup mu vyniesol aj angažmán v kluboch ako Flamengo, Vasco de Gama či Palmeiras. Jeho slávni kamaráti Romário či Edmundo presvedčili funkcionárov, aby dali šancu talentovanému hráčovi, ktorý má smolu na zranenia.

Scenár bol rovnaký – predstieranie zranenia, vyžiadanie dlhého času na individuálny tréning a po vyčerpaní trpezlivosti klubového vedenia odchod inde.

 

Predĺženie zmluvy za klamstvo

Z dnešného pohľadu sa zdá až neuveriteľné, že Kaiserovu ilúziu o sebe samom sa mu darilo udržiavať prakticky celú kariéru. Je však potrebné si uvedomiť, že v tom čase neexistoval internet a s ním ani youtube. Ani rozšírenosť a dostupnosť futbalu v televízii sa nedá porovnať s dneškom. Navyše, Kaiserova vynaliezavosť nepoznala hraníc.

Keď pôsobil v ďalšom brazílskom klube Bangu, musel si pomôcť klamstvom, do ktorého zakomponoval dokonca aj svojho zosnulého rodiča. Hoci bol stále v čase svojej „rekonvalescencie“, mužstvo malo veľký problém so zraneniami a tak tréner na lavičku posadil aj Kaisera. Keď ho v druhom polčase poslal na trávnik, opäť sa vynašiel.

Okamžite po príchode na ihrisko sa vyšplhal na oplotenie tribúny a slovne zaútočil na fanúšikov. Červená karta znamenala, že sa opäť vyhol odhaleniu svojich futbalových (ne)schopností.

Keď sa ho po zápase klubový prezident Castor de Andrade rozčúlený pýtal, čo to malo znamenať, hráč mu povedal: „Boh mi dal otca, ten však umrel. Dal mi však ďalšieho - Vás. Nedovolím, aby na môjho otca niekto hovoril, že je zlodej. A presne to na vás tí fanúšikovia hovorili.“ Výsledok? Šesťmesačné predĺženie zmluvy.

Prečítajte si aj

Alkohol, agresia, nahota. Z Lorda Bendtnera sa svet smeje, teraz pokoril Bayern

 

Legionár vo Francúzsku

Bol takým úspešným futbalovým iluzionistom, že to dotiahol až do Európy. Cez známosti si vybavil angažmán vo francúzskom druholigovom klube Ajaccio. Brazílski hráči mali v tom čase vo svete najväčšie renomé a na prvý tréning novej „hviezdy“ sa prišli pozrieť tisíce priaznivcov. Keď Kaiser videl lopty pripravené na tréning, vedel, že už po pár dotykoch s loptou by bublina spľasla. Opäť však všetkým prešiel cez rozum.

Začal lopty jednu po druhej vykopávať na tribúnu, kde si ich šťastní fanúšikovia brali ako nečakané suveníry. Všetko to zakončil pobozkaním klubového znaku na drese a stal sa miláčikom tribún bez toho, aby musel predviesť niečo zo svojho futbalového umenia. Keďže mužstvo ostalo bez lôpt, prekvapený tréner nemal inú možnosť ako naordinovať hráčom kondičný tréning a fyzické cvičenia, s čím nemal Kaiser žiadny problém.

Carlos Henrique v drese korzického Ajaccia

 

V klube ostal ešte niekoľko rokov, počas ktorých si v Ligue 2 pripísal dvadsať niekoľkominútových štartov zo striedačky. Celková bilancia počas takmer dve desaťročia trvajúcej kariéry je: 30 zápasov, 0 gólov. Pri futbale však ostal aj potom, ako skončil ako hráč – stal sa kondičným trénerom.

Viac futbalového čítania nájdete v rubrike futbal.

| Zdieľaj článok cez Email
 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo