Syn slávneho otca. Lucas Demitra patrí medzi najväčšie talenty AS Trenčín

27. 10. 2015 |
 

Pri komunikácii s novinárkou bol skôr utiahnutý. Medzi známymi však má Lucas prezývku neriadená strela.

Mária Demitrová so synom Lucasom. Foto: archív MD, astrencin.sk

TRENČÍN. Keď som hľadala mladé športové talenty pre dokumenty športovej televízie, narazila som na 12-ročného Lucasa Demitru.

Váhala som, či mám zavolať jeho mame. Bála som sa, že si bude myslieť, že ako novinárka bažím viac po mene jeho slávneho otca hokejistu Pavla Demitru ako po mimoriadnom futbalovom talente.

„Rozhodovanie, či povolím nakrúcanie dokumentu o Lucasovi Môj športový sen, bolo náročné. Od mediálneho sveta by som ho najradšej odstrihla. Medializácie okolo našej rodiny bolo po minulé roky, bohužiaľ, po tej tragédii dosť,“ hovorí Mária Demitrová pre portál Ženyvmeste.sk.

„Konečne sme tento rok mali pokojný a v Trenčíne si už žijeme ako normálna rodina. Stretla som sa však s pánom Róbertom Rybníčkom, manažérom klubu, kde syn hrá už od druhej triedy. Pochopila som, že Lucasa nemôžem úplne izolovať.“

„Veď ak bude potrebovať v 15-tich rokoch niečo povedať na mikrofón, ani nebude vedieť ako,“ vysvetľuje Demitrová, z ktorej cítiť, že pre ochranu svojich detí urobí čokoľvek.

Ona sama nechcela, ale rozhodol Lucas. „Nakoniec bolo pre mňa dôležité to, že Lucas povedal: 'Mami, veď však v pohode.' Keby povedal nie, tak to, samozrejme, rešpektujem.“

 

Prečítajte si aj

Americký príbeh Marka Daňa

 

Otcova sláva

Nosiť meno slávneho otca nebude pre Lucasa jednoduché. Ľudia si môžu povedať, že keby sa nevolal Demitra, médiá si ho ani nevšimnú. A celý život ho budú porovnávať s otcom.

„Je to pravda. Minimálne v športe to nebude mať ľahké. Ani jeho mladšia sestra Zarka, ktorá sa venuje atletike. Možno budú mať raz skúsenosť, že nie všetci ľudia sú prajní. Určite budú aj takí, ktorí ich celý život budú porovnávať s otcom,“ hovorí a zahľadí sa do dreveného stola v školskom areáli, kde Lucas chodí do futbalovej triedy.

„Ale teším sa, že vyhral futbal! Miluje ho viac ako hokej,“ úprimne sa zasmeje mama. Aj jej Paľko bol výborným futbalistom, keď si však musel vybrať šport, bol to hokej.

 


Už to nie je žena, ktorá v septembri 2011 čakala na pristávacej ploche letiska, keď pozostatky manžela Paľa po páde lietadla v ruskej Jaroslavli privážala do Trenčína helikoptéra.

„Deti to zvládajú, chvalabohu, dobre. Pozrú si aj dokument o ockovi. Tým, že sme sa od začiatku otvorene o všetkom rozprávali a nič nepotláčali, sa už dnes netrápime. Sme v štádiu, keď spomienky vyvolávajú úsmev a to znamená, že sme z najhoršieho vonku.“

 

Spomíname už s úsmevom

Na mladej žene vidieť, že hovorí úprimne a nič neskrýva. „Deti sa neustále vypytujú na všetko okolo Paľka a mňa. Najradšej počúvajú, ako sme sa zoznámili a čo srandovné sme zažili. Spomíname na neho kedykoľvek."

Vyzerá to tak, že mladá žena má už dnes všetko pod kontrolou. Teda aspoň to, čo môže reálne aj ovplyvniť.

Priznáva, že začiatky boli veľmi ťažké a niektoré veci nevedela prekonať. Ako let lietadlom.

 

Kliknite si na našu titulku, na ktorej nájdete rubriky Výrok dňa či Troll Karol Športináka.

 

„Zmenilo sa všetko. Vypadol nám doma ten najhlavnejší článok. K začiatkom sa ani nechcem vracať. Keď si na to spomeniem, tak si neviem predstaviť, ako sme to zvládli. Dnes sme už zohratý tím!“

Demitrová opisuje náročné situácie, keď unavená nemôže deti poslať za otcom. Viackrát sa stalo, že Lucasa vybrali do kempu v Ajaxe Amsterdam, ktorý trvá týždeň.

„Bola to pre neho obrovská príležitosť. Ja som si však nevedela sadnúť do lietadla. Bolo to pre mňa nepredstaviteľné. Vysvetlila som mu, prečo musíme ostať doma a on to našťastie pochopil. Keby bolo keby, tak by tam letel s Paľkom.“


Toto leto však už dokázala nastúpiť do lietadla a dúfa, že trauma z lietania je už navždy preč.

„Keď ochoriem, deti zasa pomáhajú mne. Už je to lepšie, lebo sú staršie. Už vedia nakúpiť, uvariť čaj, spraviť si jesť aj poupratovať.“

„Ale musím povedať, že k samostatnosti som sa naučila na druhej strane zemegule. Hokejový režim v Amerike ma dostatočne vyškolil na život bez Paľka, keďže často nebol doma."

Dnes je hrdá na svoje deti, každé z nich už vie, čo kedy má. Lucas funguje podľa rozvrhu školy a futbalu, Zarka zasa žije atletikou a výtvarnou.

Majka najradšej oddychuje pri písaní kníh, maľovaní a jazde na koni. Po zbierke básní Paľkovi a rozprávok Trdelníkovo čaká na vydavateľa už aj druhé vydanie.

 

Pavol Demitra bol aj výborným futbalistom. Foto: archív TASR

 

Všadeprítomné fotografie

Rozhovor na školskom dvore sme prerušili. Lucasovi sa skončil tréning a tak sme sa presunuli domov. K Demitrovcom. Majka po ceste ešte vyhodila Lucasovho spolužiaka.

Rodičia futbalistov si tak pomáhajú navzájom. Majka upozornila, že synova trieda je výnimočný ročník. Dopustiť nedá ani na rodičov hráčov.

Zaparkujeme pred bytovkou v kopci nad Trenčínom. Lucas povyberá množstvo tašiek a športových vakov, ďalšie spolu s nákupmi vlečie aj Majka.

Zo všetkých síl sa snažím pôsobiť vyrovnane, akoby sa v tejto rodine nič nestalo. Je tu predsa Lucas. Pri komunikácii s ním som vyčerpala takmer všetku energiu.

Nesmierne som sa bála, aby som nepovedala niečo nevhodné, čo ho rozľútosti. Okrem autorských obrazov Majky som takmer všade videla fotografie jej Paľka a nášho slovenského Paľa.

Keď mi Lucas ukázal jeho izbu, v prvom momente mi napadlo, že sa už do nej pre obrázky jeho otca nemôžeme zmestiť. Ako prechádzame rozľahlým, útulným bytom, domáca pani vysvetľuje.

„Našťastie dnes už nemáme strašné pochmúrne chvíle. Naše spomienky sa premenili na úsmevy a príhody. Keď sa už o nich vieme s deťmi rozprávať tak viem, že aj tie naše duše sú už ako tak vyliečené.“

 

Pomáha iným

Do záhrady s bazénom, ktorá patrí k bytu, prišiel za nami Lucas. Rozhovor sme zastavili akosi intuitívne.

Majka dovolila synovi, aby si išiel ľahnúť do jej postele. Pokračovali sme až potom, čo skromný utiahnutý chlapec zatvoril za sebou dvere.

Takto na mňa zapôsobil Lucas, ktorý bol ku mne milý, ale bolo z neho cítiť, že som pre neho cudzí človek.

Jeho mamina ma však upozornila, že v kruhu ľudí, ktorých pozná, je to živel. Dokonca ho volajú neriadená strela, hovorí Majka a opisuje, čo všetko robí preto, aby sa stále usmievala.

"Maľovanie, písanie a jazda na koni. To je teraz pre mňa potrava pre dušu. Milujem šport. Rada aj lyžujem. Ale ako 34-ročná som sa zamilovala do jazdy na koni. Tam človek úplne vypne. Nikdy sa toho nevzdám. Chvalabohu, ešte som z neho nespadla, iba mi raz stúpil na nohu, ale rýchlo to prešlo,“ schuti sa zasmeje.

Viac o talente Lucasa Demitru sa dozviete v cykle Môj športový sen na televízii Digi Sport.

 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo