Siahajú na unikátny rekord, no otcova sláva ho deptá. Schmeichel: Je to stále horšie a horšie

4. 2. 2016 |
 

V priebehu mesiaca vychytal dvoch kandidátov na titul. Kaspera Schmeichela však neustále podpichovačky hnevajú a ponižujú. "Keby som nebol synom svojho otca, mal by som za sebou viac sezón v Premier League," hovorí.


BRATISLAVA. Tento rok oslávi tridsiatku, je reprezentačnou jednotkou a tiež oporou vedúceho tímu jednej z najlepších líg sveta. Napriek tomu je Kasper Schmeichel pre mnohých stále predovšetkým malým chlapcom a synom svojho otca.

„Možno raz, ak budem mať štyridsať a budem stále chytať, budem konečne braný ako dospelá osoba,“ hovorí v úprimnej spovedi pre Daily Mail syn Petra Schmeichela, jedného z najlepších brankárov histórie.

Ten sa stal s Dánskom európskym šampiónom a v Manchestri United vyhral všetko – vrátane slávneho treble v roku 1999.


Sláva jeho otca a neustále porovnávanie s ním však mali na Kaspera negatívny vplyv. „V mojej kariére mi to nepomohlo, práve naopak. Cítim, že nebyť toho, mal by som za sebou viac sezón v Premier League,“ hovorí. Súhlasí aj jeho otec. „Bola to pre neho dlhá cesta. Dlhšia ako pre niekoho, kto nie je niečím synom,“ povedal Peter Schmeichel pre Mirror.

Svojmu otcovi sa už nevyrovná, no zároveň v tejto sezóne v drese Leicestru City definitívne potvrdil, že pozornosť si zaslúžia už aj jeho výkony, nielen priezvisko.

„Možno si konečne ľudia uvedomia, že už aj on sám o sebe si zaslúži uznanie, že aj samotný Kasper má úspešnú kariéru a vypracoval sa na svojom poste medzi najlepších na svete,“ píše britský novinár Oliver Holt.

Prednosť dostal Angličan

Tak ako mnoho talentovaných detí slávnych otcov, aj Kasper Schmeichel bol už v žiackom veku súčasťou akadémie veľkého klubu. V roku 2002 ako 15-ročný prišiel do Manchestru City, v ktorom v tom čase jeho otec Peter chytal poslednú sezónu kariéry.

O tri roky neskôr však City priviedlo aj ďalší brankársky talent – o rok mladšieho Joea Harta. Švédsky kouč Sven-Göran Eriksson musel vybrať, na koho z nadaných brankárov staví.

Po ročnom hosťovaní v kluboch nižších súťaží dostal na začiatku sezóny 2007/08 Kasper Schmeichel konečne šancu.

„Sezónu som začal ako jednotka, pretože Joe si vykĺbil prst. Počas siedmich zápasov som si štyrikrát udržal čisté konto a chytil penaltu Robinovi van Persiemu. Myslel som si, že na 20-ročného to je dobrá séria. Ale pred ďalším zápasom si ma Sven po večeri v hoteli zavolal bokom a povedal, že v ďalšom zápase nastúpi Joe,“ spomína pre Daily Mail Schmeichel.

Hart mal oproti nemu jednu výhodu – je Angličan. Aj keď v tom čase to niesol ťažko, s odstupom času športovo uznáva kvality svojho niekdajšieho rivala. „Bolo náročné akceptovať to, v tom čase som si nemyslel, že je to správne rozhodnutie. No teraz už vidím, že bolo. Joe odvtedy dokázal, že je absolútnou špičkou.“

Niekdajší spoluhráči sa po siedmich rokoch stretli ako súperi.

Zlom prišiel v Leicestri

Pre Schmeichela sa tým však začala nekonečná sedemročná pauza od najvyššej súťaže. Najprv to boli hosťovania – v jednom prípade dokonca až v tretej najvyššej súťaži – a v roku 2009 z Manchestru definitívne odišiel. Chvíľami ukazoval veľký potenciál, stále mu však chýbala konzistencia výkonov, ktorá by z neho urobila brankára Premier League.

Zlom prišiel prestupom do Leicestru City v lete 2011. V sezóne 2012/13 bol v najlepšej zostave druhej najvyššej anglickej súťaže, pripísal si prvý reprezentačný štart a dokonca sa hovorilo o záujme Realu Madrid.

O rok neskôr z toho bol už aj vďaka skvelým výkonom brankára suverénny postup do najvyššej súťaže. Kasper Schmeichel sa tak konečne vrátil do Premier League, tentoraz už však ako opora klubu a jasná brankárska jednotka.


Hneď v prvej sezóne napísal malý klub strhujúci príbeh. Väčšinu sezóny bol Leicester na poslednom mieste, ešte 21. marca 2015 mu chýbalo sedem bodov na záchranu. Čo nasledovalo však šokovalo celé britské ostrovy – nováčik a najväčší kandidát na zostup vyhral z posledných deviatich zápasov sedem a skončil na štrnástom mieste.

Aj vďaka Schmeichelovi, ktorý sa v polovici decembra zranil a vrátil sa až na jar. Po tom, čo v apríli s ním v bráne vyhral Leicester 4 zápasy z 5, bol dánsky brankár prvýkrát v živote nominovaný na cenu pre hráča mesiaca Premier League.

Tvorí vlastné titulky

Hoci novú sezónu pod vedením Claudia Ranieriho odštartoval Leicester výborne, čisté konto udržal až v desiatom zápase sezóny. Tréner dokonca hráčov motivoval sľubom, že pri prvom čistom konte ich vezme na pizzu.

Prečítajte si aj

Pizza, nahota i Šuplerovo tetovanie. Bláznivé stávky trénerov

Ranieri však aj počas nezávideniahodnej série vedel, že Schmeichel za ňu nemôže. „Kasper si vedie dobre a ja som s ním veľmi spokojný. Skôr či neskôr si čisté konto udržíme, Kasper je v tomto smere pokojný,“ povedal taliansky kouč na jeseň.

Koučovi sa za podporu odvďačil skvelými výkonmi v nasledujúcich mesiacoch a momentálne chytá v životnej forme. Od Vianoc si v šiestich zápasoch udržal päťkrát čisté konto, vrátane zápasov proti Liverpoolu, Tottenhamu či Manchestru City. Je nominovaný na najlepšieho hráča mesiaca.

 „Jamie Vardy a Riyad Mahrez sú v tejto sezóne skvelí, no rovnaké uznanie si zaslúži aj Kasper Schmeichel. Aj keď otcov tieň je naďalej veľký, Dán v tejto sezóne tvorí svoje vlastné titulky,“ napísal denník Mirror, keď Schmeichel vychytal bezgólovú remízu so Citizens.


Pri jeho súčasných výkonoch je prekvapujúce, že na prahu tridsiatky má za sebou len 56 zápasov v najvyššej súťaži. Chybou mohlo byť aj to, že v žiackom veku prišiel do klubu, v ktorom pôsobil aj jeho slávny otec.

„Ak má talentované dieťa úspešne vystúpiť z tieňa slávneho rodiča, najlepšie je ho v čase dospievania vzdialiť na pár rokov od každodenného rodičovského vplyvu. To umožní dieťaťu dospieť a tiež samostatne dokázať svoje športové kvality,“ hovorí pre Šport .inak športový psychológ Tomáš Gurský.

Siahajú na unikátny zápis, no pohár pretiekol

Slávnych a úspešných dvojíc otec-syn už bolo viac, futbalové dejiny si však nepamätajú, aby boli obaja brankári. Leicester je po dvoch tretinách súťaže s trojbodovým náskokom na čele tabuľky.

Ak by dotiahol senzačný boj o titul do úspešného konca, stali by sa Schmeichelovci prvou brankárskou dvojicou otec-syn s titulom v špičkovej európskej lige.

Čiastočne tento unikát dosiahli Miguel a Manuel Reinovci. Prvý menovaný bol španielskym reprezentačným brankárom a v roku 1977 získal titul s Atléticom Madrid. Jeho syn síce titul získal tiež, no bolo to v nemeckej bundeslige a Reina bol v Bayerne len náhradníkom Manuela Neuera.


Hoci spolu s otcom siaha na unikátny zápis, ktorý by sa už možno nikdy nikomu nepodarilo zopakovať, Kasper Schmeichel otvorene priznáva, že otcova sláva bola v jeho kariére obrovským psychickým bremenom.

„Už keď som ma osem rokov, počul som ľudí postávajúcich za bránou pošuškávať si 'to je syn Petra Schmeichela'."

Celý život počúva podpichovačky typu „si dobrý, ale tvoj otec bol aj tak lepší“. Paradoxne, čím viac stúpa Kasperova hviezda, tým intenzívnejšie sú aj takéto porovnávania.

Čím je lepší, tým väčšiu potrebu majú ľudia pripomínať mu, že otcovi sa aj tak nevyrovná. „Je to horšie a horšie každý mesiac. Myslel som, že sa to zlepší, no z nejakého dôvodu to ľudí teraz zaujíma viac než kedykoľvek predtým,“ povedal na konci minulého roka.

Pri podpise knihy pre fanúšika v decembri 2015 si však už pri podobnej poznámke povedal dosť. „Povedal som tomu fanúšikovi: Myslíš, že som to ešte nepočul? Počúvam to posledných 15 rokov. OK, zabavil si sa. Môžem už ísť?“

Pohár už teda pretiekol aj u inak mimoriadne slušného a priateľského Kaspera Schmeichela. „Vždy som to nechal tak, no dostal som sa do bodu, keď mám 29, dve deti a povedal som si – nie, už to nenechám len tak,“ hovorí.

Podobné reflexy, iná povaha

Aj Tomáš Gurský súhlasí, že deti slávnych rodičov to majú pri budovaní vlastnej kariéry náročnejšie kvôli neustálemu porovnávaniu, z ktorého nemôžu vyjsť víťazne.

„Problém nastáva, ak bol rodič vo svojej kariére mimoriadne úspešný a slávny. Športové okolie má vtedy sklon takých rodičov heroizovať a porovnávať ich s deťmi, ktorým to celkom prirodzene ide na nervy,“ hovorí.

Na nervy to však už ide aj otcovi Petrovi: „Nenávidí to. Nedávno sme boli na večeri, keď k nám prišiel istý chlapík. Potriasol otcovi rukou so slovami: Si legenda. Tvoj syn je tiež dobrý, no nikdy nebude taký dobrý ako ty. Otec mu povedal: Odíď. Prídeš si sem, urážaš môjho syna a myslíš si, že ti to len tak prejde?“ opisuje otcove rozčúlenie Kasper.

Ak si niekto myslí, že deti slávnych rodičov majú z hľadiska talentu už v deň narodenia náskok pred ostatnými, nemusí to byť tak. „Netreba preceňovať význam geneticky podmieneného športového potenciálu, ten nie je rovnaký dokonca ani u jednovaječných dvojčiat,“ vysvetľuje Tomáš Gurský.

Kasper Schmeichel vyvoláva spomienky na otca fantastickými reflexami, inak sú však odlišné typy. Schmeichel senior bol známy uzavretejšou povahou a až extrémnym sústredením.

24 hodín pred zápasom sám na seba zvykol uvaliť akési domáce väzenie, počas ktorého nekomunikoval s nikým s výnimkou najbližšej rodiny. Mal tiež veľmi presne stanovený spánkový režim.

„Myslím, že som trochu iný. On mal veľmi striktnú rutinu, ja to beriem, ako to príde. Ja prosto relaxujem, teším sa zo svojich detí a dopredu veľmi nemyslím na zápas.“

 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo