Obaja zomreli tragicky. Prečo národu viac chýba Demitra ako Dubovský

7. 9. 2016 |
 

Pavol Demitra je symbolom úspechu reprezentácie, čo sa Petrovi Dubovskému nepodarilo.

Pavol Demitra (vľavo) a Peter Dubovský.

BRATISLAVA. Od tragickej smrti Pavla Demitru uplynulo päť rokov. Pri ruskom meste Jaroslavľ sa 7. septembra 2011 zrútilo lietadlo s tímom miestneho klubu Lokomotiv.

Z posádky (8) a pasažierov (37) prežil len palubný inžinier Alexander B. Sizov. Okrem Demitru tragicky zahynuli aj traja českí hokejisti Josef Vašíček, Jan Marek a Karel Rachůnek.

Ako neskôr ukázalo vyšetrovanie, za nehodu mohla chyba pilota.

Nikdy predtým nezasiahla slovenský národ smrť športovca tak ako v prípade bývalého kapitána slovenskej hokejovej reprezentácie.

„Pre ľudí bol hrdina. Každý národ alebo skupina takých potrebuje a Demitra ním bol,“ hovorí pre Športinak.sk športový psychológ Peter Kuračka.

„Symbolizoval tvrdú prácu, cestu na vrchol, úspech, bol za celý národ. Hlavne symbolizoval skromnosť,“ tvrdí bývalý ligový futbalista a vysvetľuje:

„Pamätáme si niekedy až plachý výraz na Pavlovej tvári pri televíznom rozhovore, žiadne gestá svetovej hviezdy, ale skromný a nesmelý dojem, ktorým pôsobil.“

 

Keby bol majstrom sveta vo futbale...

Číslo 38, ktoré Demitra nosil na drese, sa stalo kultovým. Vidno ho na dresoch, autách či šiltovkách.

Demitra však nie je prvým špičkovým slovenským športovcom, ktorý zahynul tragickou smrťou, 23. júna 2000 odišiel aj futbalista Peter Dubovský.

Ťahúň reprezentácie, ktorý si zahral aj za Real Madrid. Napriek tomu sa nevryl do pamäte Slovákov ako Demitra.

„Futbal na reprezentačnej úrovni v časoch Dubovského nebol tak viditeľný, ako hokej počas zlatej éry Demitrovej generácie,“ hovorí Kuračka.

Myslí si to aj bývalý futbalový reprezentant Ľubomír Moravčík. „Demitra bol úspešný, ľudu priniesol niečo, čo dovtedy nepoznal,“ povedal v rozhovore pre Športinak.sk.

„Keby sa Peťo Dubovský stal majstrom sveta vo futbale, ľudia by sa stotožnili aj s ním. Peťo mal smolu, že sme sa nikdy nekvalifikovali.“

 

Moravčík: Ani za mnou by neplakali

Hlavný rozdiel medzi Demitrom a Dubovským tak nebol ani v športovej výnimočnosti, ako v úspechoch, ktoré dosiahli na reprezentačnej úrovni.

Demitra má bronz z Helsínk 2003, za Slovensko si zahral na troch olympiádach. S repre kariérou sa rozlúčil ako kapitán na domácom šampionáte v roku 2011.

Dubovský pôsobil vo futbalovej reprezentácii od jej vzniku do roku 2000. Slovensko sa za ten čas neprebojovalo ani na jeden turnaj majstrovstiev sveta či Európy.

„Národ zažíva najväčší ošiaľ počas majstrovstiev sveta a olympiád. Dubovský znamenal veľa pre futbal na Slovensku, hral v Reale Madrid, bol ťahúňom reprezentácie. Slovenská reprezentácia však v jeho ére nemala kvalitu, ktorá by nás posunula na MS alebo ME.“

Súhlasí aj Moravčík, ktorý dodáva, že „keď poviete meno Dubovský v Oviede, všetci vedia“. Slovenský futbalista v miestnom Reale strávil päť rokov.

„Aj keby sa teraz niečo stalo mne, tiež si v St. Étienne či Glasgowe povedia, že, sakra, odišiel náš Ľubo. Ale na Slovensku som nič nedosiahol, nikde sme sa nekvalifikovali, nič. Ľudia sa opýtajú, čo som spravil pre Slovensko… Nič, keď si to tak zoberiete.“

 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo