Nové kúsky starého psa, kopa peňazí a Čech

23. 12. 2015 |
 

Leicester do konca sezóny nevydrží a ostatné veľké kluby sa trápia. Teraz alebo nikdy platí pre Wengera a Arsenal, z ktorého sa vykľul najväčší kandidát na titul.

Alexis Sánchez (vľavo) sa raduje po góle v zápase 8. kola anglickej Premiership proti Manchestru United 4. októbra 2015 v Londýne. Arsenal Londýn zvíťazil 3:0. FOTO TASR/AP

BRATISLAVA. Odborníci aj fanúšikovia volali po jeho odchode. S ním vraj Arsenal už ligu nevyhrá. A mali pravdu. So starým Arsénom Wengerom by Arsenal ligu asi naozaj nevyhral.

Francúzsky tréner si však konečne priznal, že musí niečo zmeniť. Zmenil a na Emirates Stadium definitívne nastali nové časy. V posledných rokoch pestovaný komplex menejcennosti Arsenal vymenil za sebavedomý útok na titul.

Nie je to však príbeh pre romantikov hľadajúcich vo futbale príklady toho, ako „peniaze nie sú všetko“.

Chudobní príbuzní

Kvôli skvelým rokom Henryho a spol. bol Arsenal automaticky radený do anglickej veľkej štvorky a európskej špičky, no v skutočnosti fungoval takmer desaťročie v núdzovom finančnom režime. Výstavba a následné splácanie nového štadióna (celková suma 470 miliónov libier) zastihli Arsenal v čase stúpajúcich prestupových súm a stále väčšej nákupnej horúčky bohatých investorov.

Arsenal? Do leta 2013 bol najdrahším nákupom v histórii klubu Rus Andrej Aršavin, ktorý vyšiel na 16 miliónov libier. Dajte si to do perspektívy s Chelsea či oboma manchesterskými klubmi, ktorí majú často aj na lavičke drahších hráčov, a uvedomíte si sizyfovskú úlohu Wengera v poslednom desaťročí. Nehovoriac o takmer až ponižujúcich pravidelných odchodoch najväčších hviezd (Van Persie, Nasri, Fabregas).

Pri myšlienkach na skutočnú hráčsku extratriedu si musel Wenger roky pripadať ako šprt v obnosenom tričku snívajúci o triednej kráske. Automatický hendikep cítil aj v boji o anglický titul. Všetko sa však zmenilo pred dvomi rokmi.

Z predávajúceho kupujúci

„Tento rok začne byť vidno niečo, čo sme plánovali už dlhšiu dobu, a to je eskalácia našej finančnej palebnej sily. Máme určitý objem peňazí, ktorý sme držali v rezerve. Okrem toho máme aj nové zdroje príjmov a to všetko znamená, že odteraz sme schopní robiť vzrušujúce veci,“ povedal začiatkom leta 2013 nadšene výkonný riaditeľ Arsenalu Ivan Gazidis.

Patetický prejav už o niekoľko týždňov preložil do futbalovej reči: Real Madrid – Mesut Özil – 50 miliónov. Najdrahší nákup Arsenalu mal síce prvé dve sezóny nevyrovnané a skôr sa zdalo, že výkony z Realu v Anglicku nezopakuje, no keď sa túto jeseň rozohral do životnej formy, všetci hľadeli s otvorenými ústami. Raz darmo... Hráča, ktorý má už na Vianoce na konte 15 gólových prihrávok, si z rozpočtu chudobného príbuzného jednoducho nekúpite.

To isté platí aj o 44-miliónovom Alexisovi Sánchezovi, ktorý bol hneď v prvej sezóne v Premier League v šesťčlennej nominácii na hráča roka. Kľúčovým nákupom bol aj brankár Petr Čech, na svojom poste zrejme najlepší v celej histórii Premier League (čo už o chvíľu potvrdí prekonaním rekordu v počte čistých kont). Obrovský vplyv mal jeho príchod na celú obranu, ktorá je oveľa organizovanejšia.

Prečítajte si aj

Arsenal má peňazí ako nikdy. Prečo teda nenakupoval?

Koniec naivných prehier

Veľké uznanie si zaslúži Wenger, pretože ako 66-ročný dokázal zmeniť svoj pohľad na futbal. Arsenalu naordinoval viac efektivity na úkor efektnosti.

Pri víťazstvách s Bayernom či Manchestrom City Arsenal konečne postavil stratégiu aj na snahe eliminovať kvality súpera, nielen predviesť tie svoje.

Aj s United síce začali fantastickou 30-minútovkou, ale zvyšok zápasu kontrolovali podobným spôsobom.

Dôkazom koučovej metamorfózy sú aj viaceré „newengerovské“ štatistiky. Bayern doma zdolali s 32 % držaním lopty, Manchester City s 37 %. Aj pri jasnom víťazstve nad Olympiakosom bol v tomto ukazovateli pomer 50:50. A viete, koľko mužstiev dostalo v Premier League menej gólov než Arsenal? Nula.

Titul po 12 rokoch?

Kedysi Arsenal trpel na zápasy, po ktorých získal viac bodov u divákov ako do tabuľky. Dnes je tímom, ktorý vyhráva aj súboje, v ktorých neexceluje. Navyše sa dokázal vyrovnať s obrovskou maródkou – skvelé víťazstvá nad Olympiakosom či City prišli bez Alexisa, Cazorlu, Wellbecka, Wilsherea či Coquelina. Pripočítajte si k tomu fakt, že nikto z najväčších súperov neprežíva príliš vydarenú sezónu a vyjde vám z toho jediné.

Keď dostal v štúdiu Sky Sport po zápase Arsenal – Manchester City Jamie Carragher otázku, či teraz považuje Arsenal za najväčšieho favorita na titul, nenasledovalo žiadne diplomatické zakoktanie typu „Ehm... Well, you know...“. Carragher bez váhania reagoval presvedčivým „Yes“.

Kedy naposledy budil Wengerov Arsenal takýto dojem?

Kliknite si na našu titulku, na ktorej nájdete rubriky Výrok dňa či Troll Karol Športináka.

 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo