Matej Beňuš: Rád by som tento rok priniesol z každého šampionátu medailu

5. 4. 2017 |
 

Teraz sa sústredím na Tacen, kde bude európsky šampionát a rád by som zo všadiaľ priniesol medailu. Pre nás športovcov je veľmi dôležité pracovať na načasovaní formy, hovorí v rozhovore Matej Beňuš o plánoch po olympiáde v Riu.

Foto - Michaela Weber

 

Matej, ako vyzerá teraz tvoja príprava? Je odlišná, ako bola vlani pred olympiádou?

"Olympijská sezóna je vždy špecifická, všetko sa prispôsobovalo Riu a najmä správnemu načasovaniu formy. Tento rok ma okrem svetových pohárov čakajú najskôr majstrovstvá Európy a na jeseň aj sveta.  Teraz sa sústredím na Tacen, kde bude európsky šampionát a rád by som zo všadiaľ priniesol medailu. Pre nás športovcov je veľmi dôležité pracovať na načasovaní formy."

 

Prednedávnom si sa vrátil z Austrálie, ako vyzerali tvoje tréningy?

"V Austrálii a predtým aj na Novom Zélande, som bol väčšinu času na vode. V tomto ročnom období je tam dobré počasie a môžeme byť na kanáli. Okrem toho som veľa behal. Ak to zoberiem všeobecne, tak zimná príprava sa začína niekedy v októbri – vtedy je to hlavne posilňovňa, telocvičňa, v zime bežky a hokej. V lete – sme dvakrát denne na vode plus posilňovňa a beh. Dôležitou súčasťou tréningu je aj regenerácia a psychická pohoda."

 

Foto - Michaela Weber

 

Ako je to na sústredeniach so stravou?

Ivana: "Keď som s ním, napríklad ako teraz v  Austrálii, tak normálne varím. Alebo grilujeme. Vonku je nádherne, na grile urobíme nejaké mäsko a k tomu šalát."
Matej: "A inak, keď Ivka nie je som mnou,  je to to isté, len ma nelákajú sladkosti v  chladničke, ktoré mám veľmi rád."

Čo pitný režim, máš nejaké extra pravidlá?

Matej: "Dôležité je mať stále so sebou fľašu vody. Na to sme naučili už aj Simonka. Ja, samozrejme, pijem viac, lebo viac vypotím. Vlastne pijem len vodu a zarábam si do nej aj  regeneračné suplementy."

 

S manželkou Ivanou. Foto - Michaela Weber

 

Športoví odborníci najmä v poslednej dobe radi poukazujú aj na význam zdravej životosprávy, trendy idú dopredu, stále sa objavuje niečo nové. Máš ty špeciálne upravenú stravu?

Matej: "Určite nie tak, ako ju musia mať upravenú vytrvalostní alebo siloví športovci. Mojim „obmedzením“ je, že nesmiem jesť veľa tukov. Meriam 198 centimetrov, som v porovnaní s inými vodnými slalomármi veľmi vysoký, nemôžem si dovoliť byť ešte aj ťažký, lebo potom by som ťahal v lodi ďalšie kilá navyše."  
Ivana: "Celkovo sa doma snažíme jesť veľmi zdravo. Pre Maťka je to dôležité, mne šaláty a ľahké jedlá vždy chutili. Nemusíme sa premáhať i keď na druhej strane, nemáme problém dať si všetci občas kačku s lokšami. Inak je to väčšinou naozaj veľa zeleniny, chudé mäso, šaláty, ľahké cestoviny. Navyše sme si z varenia spravili celorodinnú záležitosť."

 

To sa dá stíhať? Pri dvoch deťoch urobiť ešte aj z prípravy jedla rodinnú radosť?

Ivana: "Áno, hlavne Simon – ten je náš kuchár. Do šalátov pridáva syr."
Matej: "Niekedy to, samozrejme, vyzerá aj tak, že Ivka nestihne ani navariť, tak donesiem obedové menu z reštaurácie."

 

Matej, netajíš sa tým, že si flegmatický typ. Ako na teba pôsobil mediálny záujem, ktorý spustila strieborná medaila na olympiáde.

"Beriem to ako súčasť mojich povinností. Niekedy by som chcel všetkým odpovedať naraz, ale to nejde. Chápem. A vlastne sa aj teším, lebo tieto povinnosti  sú príjemné, keďže sa spájajú s mojím úspechom. Poctivo chodím na tlačovky, aj individuálne stretnutia."

 

S manželkou a synmi Tobiášom a Simonom. Foto - Michaela Weber

 

 

Počas tvojej striebornej jazdy na olympiáde v Riu si asi 15 minút figuroval na zlatej priečke. Dúfal si, že vyhráš? Respektíve, bol si z výsledku sklamaný?

"Dúfať som dúfal, ale čakal som do poslednej minúty. Na štarte za mnou bolo ešte veľa dobrých súperov. Mohlo sa to skončiť hocijako. O sklamaní zo striebra sa však nedá hovoriť. Iba o veľkej radosti."

 

Zdá sa, že čoho sa vo vode dotkneš sa mení na úspech. Máš naň recept?

"Dávame si s tímom čiastkové, aj dlhodobé ciele. Ideme naozaj tréning od tréningu, krok za krokom. Pri tejto olympiáde som 11 mesiacov vedel, že som nominovaný. Mal som oproti ostatným inú prípravu, lebo som absolvoval všetky tréningové kempy na oficiálnom kanáli v Riu, nemusel som štartovať na žiadnych ďalších nominačných pretekoch. Mal som dostatok času pripraviť sa najlepšie ako viem – psychicky, aj fyzicky."

 

Ivana, ako si ty prežívala Matejov úspech. Muselo to byť aj nervydrásajúce, aj dojemné...

"Prežívala som to veľmi a ešte viac som sa tešila. Keď mi Matej zavolal, bol to naozaj fantastický moment. Trošku mi aj bolo ľúto, že tam nie som s ním. Ale deti by som samé zase  tak dlho nenechala."

 

Foto - Michaela Weber

 

Už je jasné, že tebe psychickú pohodu zabezpečuje predovšetkým manželka Ivana a i synovia Simon a Tobiáš...

"Pohoda? Po psychickej stránke je to najlepšie, čo môžem prežívať, ale po fyzickej – celkom zaberačka. Obaja synovia sú veľmi aktívni, takže s nimi denne chodíme von, do lodenice, do posilňovne, kde sa stretávame celá partia aj s deťmi. Fascinuje ma ako veľa a radi jedia a málo plačú. Okrem toho musím povedať, že doma Ivanke aj pomáham s domácimi prácami. A ešte, že som permanentne unavený."

 

Ivana, naozaj?

"Áno, my máme veľmi malý byt a v ňom nemáme ani umývačku na riad, takže Matej, keď je doma, mi naozaj pomáha. Okrem vysávania, to nemá rád, lebo je to hlučná činnosť. Vôbec, máme fantastické rodinné zázemie, naozaj aktívnych a milujúcich starých rodičov, ktorí sú nám veľkou oporou."

 

Vy dvaja sa naozaj tak skvele zhodnete vo všetkom?

Matej: "Aj áno, obaja sme dosť flegmatické typy, nielen ja. U nás, keď už príde k nejakému rozporu,  je to krátko a intenzívne, žiadne hlučné Taliansko."
Ivana: "Nehádame sa. Matej je veľmi dobrý a starostlivý otec, so Simonom majú spoločné aktivity, navyše aj navarí. Rozumieme si a takmer vo všetkom sa zhodneme."

 

Ale predsa len je jedna vec, na ktorej sa – aspoň momentálne – nezhodnete?

Matej: "Ja hovorím, že nám dve deti stačia."
Ivana: "A ja ešte veľmi chcem dcéru, lebo verím, že naše deti majú naozaj šťastné a plnohodnotné detstvo. Sú stále s nami – cestujú, sú súčasťou všetkého, čo s nami súvisí. Nášmu – aj ďalšiemu dieťaťu by sme vedeli dať veľa."
Matej: "Keď sa tak stane, bude to náhoda. Aj moja mama mi vždy hovorievala ako ma vlastne nechceli, ale akí sú radi, že ma majú."

 

Budú vaši synovia pokračovať v rodinnej športovej tradícií?

Matej: "Určite budú chodiť na nejaký šport, sú pohybovo aj sluchovo nadaní, tak k tomu pridáme aj hudobný nástroj, nech sú všestranní. Veď aj baby idú na gitaristov, mám to odskúšané."
Ivana: "Keď sme sa zoznámili, Matej tvrdil, že vie hrať na gitare. Keď však prišlo naozaj na hranie, povedal, že bol na jednej hodine a vie pár akordov."  
Matej: "Ale zabralo to."

 

Aký máte vzťah so svojimi rodičmi?

Ivana: "Veľmi nám pomáhajú. Naozaj. Moja mama už mala deti aj na víkend a Matejov otec je náhradným otcom pre našich chlapcov, keď je Maťko preč. Navštevujeme sa aj každý deň."
Matej: "Rodina pre nás znamená naozaj veľmi veľa. V dobrom si hovoríme, že aj naše deti sa narodili dobrým rodičom, do dobrej rodiny."

.

 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo