Handzuš: Hokejisti žijú v bubline. Ak nie sú hlúpi, tak si to uvedomia

Pravica všetkých sklamala tým, že si rozbila vládu, hovorí Michal Handzuš, ktorý sa chce po ukončení kariéry venovať charite.

Michal Handzuš (na fotografii Jána Chmelíka) sa narodil 11. marca 1977 v Banskej Bystrici. V NHL odohral pätnásť sezón. So Chicagom v roku 2013 vyhral Stanleyho pohár. Je majstrom sveta z roku 2002, v zbierka má aj strieborné medaily z roku 2000 a 2012. Momentálne hráva za Banskú Bystricu.

Nebojí sa vystúpiť na tribúnu a rečniť proti korupcii. Hovorí, že hokejisti žijú počas kariéry v bubline a nemusia riešiť reálny život. MICHAL HANDZUŠ je veriaci, zúčastní sa na referende. V rozhovore nám prezradil aj to, čo si myslí o súčasnej pravici a či má funkcionárske ambície.

Ste známy bradou a vlasmi. Je to imidž alebo vyjadrenie názoru?

“Nie. Nechávam si to, ako sa mi chce. V NHL som nikdy nemohol byť až takto zarastený. Nie je za tým nič veľké, múdre či zmysluplné. Ide o môj pocit.”

Prečo ste v NHL nemohli byť zarastený?

"Existujú pravidlá, ako majú hráči vyzerať, keď reprezentujú klub. Brada, akú mám teraz, by už nebola veľmi reprezentatívna. Samozrejme, v play-off je to iné. Počas sezóny niektoré kluby vyžadujú, aby boli hráči oholení úplne nahladko, inde zas strnisko nemôže byť staršie ako päť-šesť dní.”

Ste známy občianskou aktivitou. Prečo ste sa rozhodli nahlas rozprávať o politike?

“Nemám rád, keď človek nadáva v kruhu priateľov a rodiny, a keď má možnosť vyjadriť svoj názor, je ticho. Keď človek vyjadrí svoj názor, môže niečo zmeniť. Nechce sa mi mlčať. Keď ma oslovia a mám názor, bolo by pre mňa alibistické, aby som si ho nechal pre seba. Nemám problém povedať svoj názor, keď je neúnosné, čo sa deje v spoločnosti.”

Zaujíma hokejistov politika, rozprávajú sa o nej?

“Ako kto. Niektorých zaujíma veľmi, iných vôbec. Myslím si, že so športovcami je to rovnaké ako s inými ľuďmi.”

Posledným bývalým hokejistom v národnej rade bol Vincent Lukáč. Spravil niečo pre hokej alebo to bola skôr hanba?

“Veľa toho nespravil, nevidím za ním výsledky. Ťažko sa mi to hodnotí, možno skryte spravil niečo, čo sa neprezentovalo.”

Na proteste proti korupcii ste naznačili, že o politiku by mal mať záujem každý, aj hokejisti. Prečo?

“Nemusí mať každý záujem. Keď sa ľuďom nepáči, že je tu veľká korupcia, môžu prísť na demonštráciu a vyjadriť svoj názor. Keď ma oslovili, mal som dilemu. V prvom momente sa mi nechcelo ísť do Bratislavy. Mohol som si povedať, že mňa sa to netýka, že tomu nerozumiem. Korupcia sa mi však nepáči. Nie sú tu peniaze na základné veci. Potom človek vidí predražené tendre. Keď sa o tom rozprávam v kruhu rodiny či priateľov, som dosť kritický. Keď som mal možnosť vyjadriť názor, nechcel som mlčať. Je to svojím spôsobom kontrola politikov. Keď im ukážeme, že sa nám to nepáči, možno si nabudúce rozmyslia, či budú robiť niektoré veci alebo budú robiť to, čo by mali robiť - pomáhať ľuďom, aby sa mali lepšie.”

Handzuš reční na Proteste proti korupcii.

 

Bál by sa robiť funkcionára

Po majstrovstvách sveta 2009 ste odmietli ísť na stretnutie s premiérom Robertom Ficom. Myslíte si, že sa politici priživujú na športových úspechoch?

“Samozrejme. Keď sme vyhrali majstrovstvá, zavolala si nás vtedajšia pravicová vláda a sľúbila, že pomôže hokeju a športu ako takému. Nič sa však nestalo. Neprijal sa zákon o športe. Nastavili sa také zákony o sponzoringu, že sponzori nemajú chuť dávať peniaze do športu. Keby sponzori mali nejaké daňové úľavy pri sponzorovaní športu alebo kultúry, štát by nemusel toľko dávať do športu. Keď sa niečo dosiahne, vtedy sa politici poukazujú a posľubujú. Keď má prísť k činom, znova sa nič nedeje.”

Uchádzal sa nejaký politik o vašu podporu?

“Nie.”

Rozmýšľate nad vstupom do politiky?

“Nie.”

Medzi ľuďmi je názor, že v hokejovom aj futbalovom zväze je málo bývalých športovcov. Mnohí hovoria, že by vo funkciách najradšej videli generáciu okolo vás a Mira Šatana. Uvažuje nad tým?

“Ľudia si asi musia uvedomiť, že na prácu na týchto pozíciách treba skúsenosti v manažérskej oblasti a podnikateľskom prostredí. Ide predsa o firmu. My hráme od šiestich rokov hokej a keď sa dostaneme na profesionálnu úroveň, skoro o nič sa nestaráme. Na jednej strane máme skúsenosti zo zahraničia, s inými vecami zas skúsenosti nemáme vôbec. Ja by som aj bál ísť robiť funkcionára. Niekedy žijem mimo reality normálneho sveta, keďže len hrám hokej.”

Vypočujte si celý rozhovor s Michalom Handzušom.

 

Šport .inak: Vypočujte si celý rozhovor s Michalom Handzušom by Sportinak on Mixcloud

 

 

V roku 2009 ste v rozhovore pre Život povedali, že ste pravičiar. Stále to platí?

“Áno.”

Aký je váš názor na súčasnú slovenskú pravicu?

“Všetkých pravičiarov veľmi sklamali tým, že si rozbili vládu. Po roku a pol od toho, ako sa ľudia spojili a znovu zvolili pravicu. Preto je pravica tam, kde je a preto je každý pravičiar znechutený z politiky. Mne sa ako pravičiarovi nepáči, čo robí ľavicová vláda, nemá však žiadnu alternatívu. Momentálne by som mal problém voliť. Pravica je v rozklade. Kým si jej predstavitelia neuvedomia, že sú tu pre ľudí a nie pre svoje žabomyšie vojny, ani sa nespoja. Budú sa stále rozdeľovať.”

Zúčastníte sa na februárovom referende?

“Áno.”

Ako budete hlasovať?

“Preto je to referendum, aby človek hlasoval za plentou. Zatiaľ sa vyjadrovať nebudem. Otázky som si ešte poriadne neprečítal. Viem, že sú nejaké zmätočné, aspoň to mi doma povedali. Musím si ich poriadne preštudovať, rozhodnem sa potom.”

Pozn.: Rozhovor sme robili začiatkom januára.

Žijete v kraji, na čele ktorého je Marian Kotleba. Ako to vnímate?

“Ľudia sú znechutení politikou a vtedy sa radikálnejší dostávajú k slovu. Malo to byť varovanie pre politikov, aby začali pracovať s ľuďmi normálnejšie, zatiaľ to tak nie je. Neteší má táto situácia. Veľa sa toho pre ľudí v kraji nespraví a to je to najsmutnejšie. Neprídu eurofondy, neprídu peniaze. Ľudia v kraji nedostanú, čo by mohli dostať. Je tu vysoká nezamestnanosť, ktorá sa nerieši. Je to problém, nikto z obyčajných ľudí s tým nie je spokojný. Na druhej strane treba rešpektovať to, že veľa ľudí ho zvolilo.”

Michal Handzuš počas rozhovoru pre Šport .inak. Foto: Ján Chmelík

 

Je strachopud, o horolezcoch radšej číta

Máte povesť knihomoľa. Čo práve čítate?

“Posledné tri-štyri roky na čítanie nemám čas, keďže sa mi narodilo dieťa.

Aké boli vaše obľúbené knihy?

“Menilo sa to. Naposledy som čítal veľa kníh z horolezeckého prostredia, napríklad o výstupoch na osemtisícovky. Čítal som ich v angličtine. Vtedy som sa do toho zbláznil, čítal som skoro všetko, čo bolo v dosahu.”

Plánujete niekedy loziť po horách?

“To nie, skôr sa toho bojím. Rád chodím na turistiku, do Tatier. Extrémne výšky pre mňa nie sú zdolateľné, som strachopud, niekedy sa bojím výšky. Možno aj preto je to pre mňa fascinujúce a čítam o tom.”

Plánujete napísať autobiografiu?

“Momentálne určite nie, ale človek nikdy nevie.”

Chodíte na festival Pohoda. Aký máte hudobný vkus?

“Nie som veľký hudobný fanúšik, to skôr moja žena. Ona miluje hudbu, na Pohodu ma dotiahla ona. Mám rád slovenské kapely ako Elán. Popri manželke som sa naučil počúvať aj iné veci. Pohodu mám rád pre atmosféru aj pre to, že si tam nájdem veľa diskusií a vecí, ktoré s hudbou veľmi nesúvisia.”

Čo prináša nálepka hokejistu?

“Možno spočiatku hokejisti nemali najlepšiu povesť, potom však prišli úspechy. Povesť vylepšuje aj zopár chalanov, ktorí sú nielen výborní hokejisti, ale aj rozumní ľudia ako Zdeno Chára či Miro Šatan. Nálepka hokejistu sa zlepšila.”

 

Hokejisti nežijú v reálnom svete

Vo všetkých článkoch, ktoré som o vás čítal, sa píše, že ste skromný a pokorný človek. Je za tým tvrdá výchova?

“Áno. Otec a po jeho smrti mamina nás viedli k tomu, aby sme boli hlavne pokorní a dobre vychovaní. Aby sme si vážili druhých. Sme veriaci a jednou z najdôležitejších vecí mojej viery je, že si musím vážiť druhých. Miluj blížneho ako seba samého. Človek sa podľa toho snaží správať. Niekedy to vyjde, niekedy nie.”

Zatočila sa vám niekedy hlava z peňazí?

“Keď je človek mladý, rozmýšľa inak. Ja som nikdy nebol na veľké míňanie, ani som si nepotreboval dokázať kúpiť nejaké auto. Ako som už hovoril, nežijeme v reálnom svete, hráme hokej, zarábame dosť veľké peniaze a žijeme si v bubline. Niekedy mi museli povedať, že v reálnom svete je to inak. Keď človek nie je hlúpy, tak si to uvedomí. Čím je človek starší, tým viac sa uzemňuje. Keď som však bol mladší, myslel som si, že všetko je ľahké a že keď mám peniaze, všetko je v pohode.”

V denníku Pravda o vás napísali, že ste hokejový filantrop. Verejnosť však o vašich činoch veľa nevie. Je to niečo, čo ste sa naučili na západe, kde charitu berú ako povinnú jazdu?

“Nepovedal by som, že je to povinná jazda. U mňa je to aj o viere. Je to moja povinnosť - keď som niečo dostal možno aj nadmieru, tak sa s tým treba rozdeliť a nedržať to všetko len pre seba. Samozrejme, človek by sa vždy mohol podeliť aj viac, snaží sa škrečkovať. Myslím si, že charita je dôležitá pre úspešných ľudí, hlavne na Slovensku. O charite netreba písať, treba ju robiť.”

Rozmýšľate, čo budete robiť po kariére?

“Je pár vecí, ktoré by sa mi páčili. Zistím to asi až vtedy, keď skončím.”

Čo zvažujete?

“Hokej a charitu. Chcel by som robiť charitatívne celý rok. Teraz spravíme možno jednu-dve akcie cez leto.”

 

V poslednom čase sa objavilo viacero prípadov športovcov, ktorí mali problém zaradiť sa po kariére. Čím to je?

“V NHL sme mávali stretnutia, na ktorých nám hovorili, ako veľa chalanov po ukončení kariéry prepadne alkoholizmu alebo sa rozvedie. Zrazu sú so ženou dlhšie, ako boli zvyknutí predtým. V kolektíve spoluhráčov žijeme viac ako doma, je tam veľa zábavy. Je tam zápasový adrenalín. Keď to odíde, človek sa môže cítiť, že má dieru v živote a nevie sa zaradiť.”

Mnoho športovcov skončí po kariére na mizine aj finančne. Učili vás v NHL ako narábať s peniazmi?

“Snažia sa, podobne aj hráčska asociácia NHLPA. Aspoň v Amerike patria hokejisti medzi finančne gramotnejších športovcov, viac sa tam hovorí o amerických futbalistoch a basketbalistoch.”

Na jeseň sa veľa písalo o vašom príchode do Slovana. Chceli by ste si zahrať v KHL?

“Slovan aj KHL ma lákajú. V Bratislave sú výborní fanúšikovia, bolo by to dobré aj pre moju rodinu. Ja však nerád lietam a tripy do Ruska pre mňa nie sú lákavé. Sezónu som však začal neskoro a na ľade sa necítim dobre. Myslím, že by som pre nich nebol posila. Nakoniec to padlo.”

Vnímate politický rozmer KHL? Hovorí sa, že je to Putinova finančne nerentabilná hračka na propagáciu režimu.

“Je to nerentabilné. Keď niektoré kluby majú rozpočty vo výške 15 - 20 miliónov eur, štadión pre 4 - 5 tisíc ľudí a päťeurové vstupenky, tak si to človek vypočíta veľmi ľahko. Môže to byť propaganda, ale jedno viem: v Rusku je hokej národný šport a takto si ho zveľaďujú. Riešia to tak, že oligarcha si zoberie nejaký klub. V poslednom čase sa však ukazuje, že to nevychádza. Budú musieť prehodnotiť niektoré veci.”

Handzuš sa po ukončení aktívnej kariéry chce venovať charite. Foto: Ján Chmelík

 

Vyhráš tri zápasy a si majster sveta

Ste majster sveta z roku 2002, o jedenásť rokov neskôr ste vyhrali aj Stanleyho pohár. Dajú sa tieto dva úspechy porovnať?

“Keď človek vyhrá niečo veľké, je šťastný rovnako. Majstrovstvá sveta som vyhral v nižšom veku a z úspechu sa tešila celá krajina. Pre mňa to bolo neskutočné. Ja som vždy sledoval československú reprezentáciu, boli to naše vzory. A potom sme boli majstri sveta aj my. Je to ľahšie ako triumf v NHL - vyhráš tri zápasy a si majster sveta. NHL je veľmi náročná v tom, že treba hrať veľmi dobre v celej základnej časti 82 zápasov a potom brutálne štyri kolá play-off, v ktorých je veľké emociálne vypätie, človek musí zvládnuť veľmi veľa vecí. Mužstvo musí byť veľmi odolné a musí dobre narábať s negatívnymi emóciami. Po tom všetkom si človek myslí, že víťazstvo Stanleyho pohára je cennejšie ako majstrovstvá sveta..”

Boli ste v tíme, ktorý v roku 2012 vybojoval na MS striebro. Podobne ako naposledy dvadsiatka Slováci vtedy neboli favoritmi. Keď chce Slovensko uspieť, musí už hrať defenzívne?

“Áno. My sme hrali defenzívne aj s takými hráčmi ako Paľo Demitra. Keby sme napríklad na olympiáde vo Vancouveri hrali otvorený hokej proti Rusom, Švédom, Kanaďanom či Fínom, nemali by sme šancu. A to sme vtedy ešte mali ozaj dobrých ofenzívnych hráčov. Momentálne to vyzerá, že sa rodia skôr brankári a obrancovia.”

Čo stojí za úspechom poslednej dvadsiatky?

“Dali sa dokopy ako mužstvo, obetovali sa jeden pre druhého. Kolektív bol jeden z najdôležitejších atribútov. Bol to aj súhrn okolností. Roky predtým možno mali lepšie mužstvo, ale dostali náročnejšieho súpera do štvrťfinále. Zomkli sa, veľmi im pomohol zápas s Fínmi, v ktorom fantasticky chytal brankár, Fíni päťkrát trafili žŕdku. Naši ale vyhrali, chytili sa a potom hrali naozaj veľmi dobre. V správnom čase dali správne góly. Brankár musí byť ten, ktorý to vychytá, postaví sa na hlavu. Tak bol Jano Laco v Helsinkách a Denis Godla v Kanade.”

Aký podiel na úspechu má projekt Orange 20?

“Nepatrím medzi jeho zástancov, určite však mohol pomôcť. Dve päťky, ktoré tam boli z projektu, si uhrali svoje. Rozprával som sa s chalanmi, ktorí boli na šampionáte minulý rok a akurát tie dve päťky si vtedy neuhrali svoje a dostali góly. Vždy to bude tak, že dvadsiatku budú ťahať hráči zo seniorských mužstiev. Tento rok Réway či náš banskobystrický Rosandič. Fantasticky hral Černák z Košíc, chalani zo Švédska. Projekt možno pomôže brankárom, lebo si zvyknú na paľbu striel.”

Prečo sa vám ten projekt nepáči?

“Chápem, že je. Predsa len, centralizovaná príprava má niečo do seba. Beriem to z môjho pohľadu - ja som sa učil od starších, dva roky som hral extraligu v Banskej Bystrici a Poprade. Keď som prišiel do Ameriky a hral som v AHL, všetci sa čudovali, že som pripravený hrať mužský hokej. To dvadsiatkári nemajú šancu. Oni v podstate hrajú systém, v ktorom vyhodia puk a bránia. Hráč sa tam vôbec nemusí vyvinúť v tom dôležitom veku. Musí hrať určitý defenzívny štýl, ktorý by možno inde nehral. Ďalšia vec - juniorská súťaž je potom zabitá. Keď sa zoberie 30 - 40 najlepších, popri kom sa ťahajú ostatní z juniorky? Popri nikom. Keby niektorí z nich boli v juniorkách, tak by sa popri nich ťahali ďalší.”

Zástancovia argumentujú, že keby prišiel hokejista z našej juniorky na majstrovstvá a mal by hrať proti Kanade, stretol by sa s úplne iným hokejovým svetom.

“Preto vravím, že ten projekt aj chápem. Keď si tréner modeluje hráčov 4 - 5 mesiacov, sú pripravenejší. Je to o treťom a štvrtom útoku. Možno to má efekt pre tie spodné dve päťky. Počul som aj o tom, že v juniorkách boli hráči kreatívni, prišli do projektu a kreatívnosť sa stratila, keď proti seniorom museli hrať defenzívne.”

Handzuš so Stanleyho pohárom. Foto: TASR/AP

 

Extraliga sa zlepšila vďaka mladíkom

Dáte svojho syna na hokej?

“Ak bude chcieť, tak áno. Mňa nikto nedal na hokej, ja sám som chcel. Pre mňa to bola vášeň. Keď je do toho niekto dotlačený, neskôr sa to prejaví.”

Keby chcel hrať na flautu?

“Tak bude hrať na flautu. Bude robiť, čo on bude chcieť.”

Prečo teraz hráte za Banskú Bystricu? Určite ste mali aj finančne atraktívnejšie ponuky.

“Boli, ale momentálne nie som fyzicky na tom, ako by som chcel byť a moje telo nie je pripravené, aby som hral v lepších ligách. Povedal som si, že v januári budem tu a uvidím, či sa budem zlepšovať. Ak áno, tak sa rozhodnem, či pôjdem inam alebo zostanem. Máme tu dobré mužstvo, je lákavé skúsiť tu niečo dokázať. Musím sa cítiť dobre, keď tak nie je, hokej ma nebaví. Som vo fáze kariéry, že budem hrať iba ak ma to bude baviť. Som rád, že som doma, hrať tu je pre mňa niečo špeciálne. Tu som sa naučil hrať hokej. Neberiem to tragicky.”

Aká je úroveň extraligy v porovnaní s tým, aká bol pred dvadsiatimi a desiatimi rokmi?

“Dvadsať rokov dozadu bola naozaj veľmi vysoká, veľmi mi pomohla ako mladému hráčovi. Mohol som prejsť do AHL a o rok neskôr do NHL. Počas výluky pred desiatimi rokmi boli liga tiež celkom kvalitná. Bolo to asi aj tým, že v nej hralo nejakých desať hráčov z NHL. Keď som prišiel pred dvomi rokmi, bolo cítiť, že kvalita ubudla. Bolo veľa mladých hráčov. Teraz sú aj vďaka tomu zápasy lepšie a myslím, že liga je kvalitnejšia ako pred dvomi rokmi.”

Michal Handzuš pred banskobystrickým hokejovým štadiónom. Foto: Ján Chmelík

| Zdieľaj článok cez Email
 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo