Časy nominačných permanentiek sú minulosťou. Bojkot pomohol aj inak

28. 12. 2015 |
 

Štrajk Handzušovcov výrazne zvýšil konkurenciu v boji o reprezentačný dres a zároveň definitívne vyvrátil mýtus, že bojkotujúca päťdesiatka je „to najlepšie, čo na Slovensku máme“.

Na snímke uprostred tréner Slovenska Zdeno Cíger v hokejovom zápase turnaja Arosa Challenge 2015 Bielorusko - Slovensko 18. decembra 2015 v Arose. FOTO TASR - Martin Baumann

BRATISLAVA. Bojkot mal byť liekom pre slovenský hokej. Ukázalo sa však, že okrem liečenia funkcionársko-volebného kocúrkova má aj nečakané vedľajšie účinky. A rozhodne nie škodlivé.

Skúste si otvoriť diskusiu pod akýmkoľvek článkom z posledných týždňov zaoberajúcim sa hráčskym štrajkom.

Jedným si môžete byť istý  - nájdete v nej mnoho komentárov hovoriacich o tom, že na bojkotujúcej päťdesiatke nie sme závislí až tak, ako sme si mysleli.

 

Dali do toho všetko

Úspechy posledných rokov nám ukazujú jasný vzorec, podľa ktorého máme pri aktuálnom rozložení síl v medzinárodnom hokeji šancu bojovať o dobré výsledky. Seniorské striebro v roku 2012 aj bronz dvadsiatky pred rokom boli výsledkom tímového ducha, defenzívne disciplinovaného hokeja, veľkého nasadenia a kvalitného brankára.

Rozmenené na hráčske obsadenie – potrebujeme zopár individualít, ktoré nám ešte zostali a okolo nich partiu makačov, ochotných hádzať sa do striel. A takých vieme nájsť aj mimo bojkotujúcej päťdesiatky.

Ukázalo sa to najmä na nedávnom Arosa Cupe, kde nás len neúspešné nájazdy vo finále s domácim Švajčiarskom delili od víťazstva na celom turnaji. Do finále sme postúpili vďaka jasnému víťazstvu nad Bieloruskom, v zostave s množstvom hráčov KHL.

„Je to radosť, keď človek vyhrá a navyše sa díva na mužstvo, ktoré dá do hry všetko. Dôležitá bola defenzíva a skvelá kolektívna hra, ktorá vyústila do tohto pekného víťazstva,“ výstižne to po stretnutí zhrnul reprezentačný kouč Zdeno Cíger.

Aj fanúšikom rýchlo došlo, že hra i výsledky Cígerovcov na prípravných turnajoch sa vlastne až tak veľmi nelíšia od tých z predchádzajúcich rokov, keď ešte výber reprezentačného trénera nebol limitovaný bojkotom.

Že keď hráči, ktorí boli Cígerovi k dispozícii, nechali na ľade srdce, výkonnostný rozdiel medzi nimi a viacerými z päťdesiatky štrajkujúcich bol ťažko badateľný, ak vôbec.

Prečítajte si aj

Bojkot sa skončil. Handzuš a Nemeček podpísali záväzok

 

Návrat nebude automatický

Bojkotom tak hráči nepriamo spôsobili niečo, z čoho oni sami vlastne až takú radosť mať nebudú. Výrazne zvýšili konkurenciu v boji o reprezentačné nominácie a zároveň definitívne vyvrátili mýtus, že bojkotujúca päťdesiatka je „to najlepšie, čo na Slovensku máme".

„Je super, že chalani hrali ako hrali, hlavne vo Švajčiarsku, tréner videl ďalších hráčov, ktorých má v merku,“ povedal Michal Handzuš v rozhovore na našom webe.

Koniec bojkotu síce z hľadiska tvorby reprezentačných nominácií znamená ukončenie aktuálnej situácie, no rozhodne neznamená návrat k predchádzajúcemu stavu. Naopak, nastáva nová situácia, z ktorej môžeme profitovať už na budúcoročných majstrovstvách sveta.

Cíger už nevyberá z tridsiatky či štyridsiatky hráčov, ale zo 60 až 70 hokejistov. A okrem zopár vyvolených z NHL majú všetci rovnakú štartovaciu čiaru.

Pre mnohých z necelej päťdesiatky bojkotujúcich to znamená, že ak chcú opäť hrať za Slovensko, bude ich to stáť viac snahy než kedykoľvek predtým.

Aká-taká kvalita už hráčovi neprinesie ročnú permanentku na reprezentačné nominácie. Bude musieť zároveň ukázať, že si reprezentačný dres váži minimálne rovnako ako hráči, ktorí dostali reprezentačnú šancu počas núdzového režimu.

Kliknite si na našu titulku, na ktorej nájdete rubriky Výrok dňa či Troll Karol Športináka.

| Zdieľaj článok cez Email
 
 
  • Najnovšie
  • |
  • Mesiac
  • Týždeň
  • Celkovo